Todoroki pov.
Izuku so mnou už dobrých 10 minút neprehovoril. Aj Natsuo si všimol, že je niečo zle, ale nevšímal si to. Teda až do jedného momentu, kedy sa Izuku potkol o moju nohu a začal na mňa vyčítavo pozerať. "Prosím vás, môžete mi povedať, čo sa medzi vami zase stalo?" "Nič," Povedal Izuku naštvane a pozrel na Natsua. "Ale fakt. Čo sa medzi vami stalo?" "Nech ti to vysvetlí tento tu," Povedal a palcom do mňa štuchol.
"Napísal mi Bakugou. To sa stalo," "Ach jaj, žiarlivosť je sviňa. Izuku, ver mi, že keď budeš taký ako teraz, nebude to pre Todorokiho veľmi dobrá šálka kávy," Povedal Natsuo a pozrel na mňa. "Ja nežiarlim. Len ma to štve, pretože už od rána mu Bakugou píše a-" Nedokončil vetu, pretože mi práve Kacchan začal volať. Len som to zrušil a vyzval som ho nech pokračuje. Bakugovi som napísal, že teraz riešim dosť dôležitý problém a tak mu zavolám o čosi neskôr.
"Vidíš? Presne o tomto hovorím," "Ale zrušil to, takže si mu prednejší," Povedal Natsuo a prekrížil si ruky na hrudi. Medzi nimi dvoma sa strhla hádka a mňa to už prestalo baviť, tak som šiel do kúpeľne, kde som sa zamkol a zavolal som Bakugovi. "Ahoj Bakugou," "Ahoj Todoroki. Deje sa niečo? Znieš trocha smutne," "Okrem toho, že sa môj priateľ háda s mojím bratom je všetko v pohode," "Takže ty si s Midorijou? Gratulujem," "Som s ním, ale je to ťažké," "Čo je tam také ťažké?" "Žiarlivosť. Strašne mu to prerastá cez hlavu. Je to akoby... Ja vlastne ani neviem ako. Je to proste ťažké," "Rozumiem. Neviem ako žiarlivý môže byť. Musel by som ho počuť," "Počkaj," Povedal som, odomkol som dvere a slabo som ich pootvoril. Telefón som dal na odposluch a Bakugou ostal ticho.
Keď prešli asi 3 minúty a ja som bol znova zamknutý v kúpeľni, konečne sa ozval. "Fuha, takto naposledy jačal keď mal asi 10. A to tiež kvôli tomu, pretože niekto robil zle jeho kamarátovi," "Pomoc, ja tu asi umriem," Povedal som a Bakugou sa zasmial. "To nie je vtipné. Ja sa vážne cítim, akoby som umieral," "Todoroki, ja musím ísť. Prepáč, ale idem s mamou preč. Ozvem sa večer. Maj sa," "Jasné, Ahoj," Povedal som a hovor sa zrušil.
Vzhľadom na to, že hádka stále neprestávala, odhodlal som sa a nabehol som k ním. "Dosť! Prestaňte sa hádať! Teraz hneď!" "Za tu hádku môžeš ty," "To nie je pravda Izuku. Za to môže tvoja žiarlivosť a nie môj brat," "Dosť! Myslíte si, že ma baví to tu počúvať?! Čakal som, že keď odídem od vás preč, niekam do inej miestnosti, všimnete si to a prestanete! Vy ste si ani nevšimli, že mi to vadí?!" Vravel som a pocítil ako mi stekajú slzy po tvári.
Natsuo ma objal a Izuku ostal len pozerať. "Volal si s niekym?" "S Bakugom," Pri tomto sa Izuku zamračil a ostal stáť. "Už toľko nežiarli. Ubližuje mu to. A tebe tiež. Vidíš ako vám to ničí vzťah?" Vravel stále objímajúc ma. Smrkol som a vtedy mi napísal Aizawa. "Musím ísť. Hneď som späť," Povedal som a hneď som sa vytratil.
Došiel som k nám domov, kde už Aizawa sedel za stolom a podupkával nohou. Všimol si, že som celú cestu preplakal a tak ku mne prišiel. "Todoroki, čo sa stalo?" "To teraz nie je podstatné. Prejdi rovno k veci," "Ide o to, čo sa stalo včera. Písala mi Fuyumi a tak som prišiel. Nevieš k tomu čosi viac?" "Nie. Len to, že sa otec zbláznil. Ale to nie je nič nové," "Veď hej. Ja len že neublížil ti alebo niekomu?" "Neviem. Ja som nebol doma," "O tomto ma Fuyumi tiež informovala. Ja len že.. Chápeš,"
"Kde je vlastne Mic?" "Šiel na U.A. Musel ísť niečo vybaviť," "Aha. A prečo to riešiš ty?" "Endeavour včera, hneď po tom, čo Natsuo odišiel, šiel niekam preč," "Aha. Takže, to riešiš ty preto, lebo on odišiel?" "Nie. Preto, pretože mi záleží na tvojom zdraví a bezpečí," "Len na mojom?" "K tebe mám najbližšie. Ale to môžeme vyriešiť neskôr. Teraz mi povedz, čo sa stalo, že si prišiel s plačom," "To je len hádka medzi mnou a mojim priateľom," "Tak hovor. Na to som zvedavý," "Proste len blbá hádka. Nič viac," "Si si istý?" "Áno. Stopercentne. Je to všetko, čo si potreboval?" "Poďme teda riešiť ten včerajšok."
