Midorija Izuku pov.
Vracal som sa domov a nebol som práve najšťastnejší. Čakal som, že zo seba dám všetko. Že získam aspoň jeden bod, ale nič z toho sa nestalo. Už som stál pred dverami do bytu a premýšľal som, či sa tam chcem vôbec ukázať. Otvoril som dvere a...
"Izuku, tak hovor. Ako to dopadlo?" Na to som len stuhol. "N-neviem. Ešte nedali výsledky. Má to prísť do večera," Odpovedal som a zavrel som sa do izby. Neviem či mám začať plakať alebo sa mám na seba hnevať. Rozhodol som sa zavolať jednej osobe, ktorá tu je pre mňa už asi 4 mesiace vkuse.
Vytočil som jeho číslo, ale stále to len zvonilo. "No tak, zdvihni. Zdvihni to," Vravel som stále dookola a potom sa to zrušilo. Po asi sekunde mi volal späť. "Ahoj Izuku, prepáč, nechtiac som to zrušil. Čo sa deje?" "Ja len že... Neprišiel by si prosím? Potrebujem sa porozprávať," "Jasné. Hneď som tam," "Ďakujem Todoroki. Si úžasný," "Neďakuj," Odpovedal a zrušil. Pravdepodobne sa už chystá sem.
Onedlho zazvonil zvonček pri dverách a ja som sa ako rambo vyrútil z izby. "Ahoj Todoroki. Ďakujem," "Ahoj. To je v pohode," "Tak ty budeš asi Todoroki," Ozval sa Masahiko a premeriaval si ho pohľadom. "No... Um, áno. Som Todoroki," "Masahiko. Veľmi rád ťa spoznávam," "Aj ja vás," "Ale prosím ťa. Kľudne mi tykaj," "Okej,"Odpovedal zmetene a trochu sa ku mne natlačil. "To je on?" Pošepkal mi do ucha a ja som prikývol. Nebudem klamať, zachvel som sa keď to urobil, ale to je asi jedno. Len som ho zatiahol do izby a zavrel som. A tým zavrel myslím ZAMKOL.
"Um, Izuku? Čo to... Čo to robíš?" "Nie kvôli nemu som ťa tu volal. Začínam ho mať rád. Ale o to nejde. Chcel som len to, že moja nálada je na bode mrazu. Nemám náladu sa s mamou a Masahikom rozprávať o U.A, nemám chuť dnes robiť už nič, pretože sa cítim najviac nanič a-" "Izuku, je to kvôli U.A?" Len som slabo prikývol. "Vlastne tu pre teba niečo mám," Povedal a podal mi nejakú obálku s pečiatkou U.A. "Nechám ťa tu samého. Vybav si to," Povedal, postavil sa a odišiel z mojej izby.
Zaujímalo by ma, odkiaľ to vzal. Potom sa mi však dostalo do hlavy to, ako som ho počul zozadu miestnosti. Len som nad tým pokrútil hlavou a otvoril obálku, z ktorej vypadol nejaký čierny disk.
"Som na tvojej obrazovke!" Ozvalo sa a ja som spadol zo stoličky. "Myslím, že ti nemusím pripomínať, že si v základných skúškach neuspel a tým pádom si neprešiel," Ozvalo sa znova a ja som sklonil hlavu. Smutne som si vydýchol a pozrel znova na obrazovku. "Mladý Midorija, možno si neuspel v základných skúškach, ale dovoľ mi ukázať ti jednu vec," Povedal a ukázal na obrazovku veľa seba. "Mohla by som sa s bodmi podeliť s Midorijou? Počula som ako vravel, že chce aspoň jeden," "Toto sme jej ale zamietli, a to preto, pretože aj keď si za základ dostal nula bodov, za záchranu si dostal plný počet. Gratulujem mladučký Midorija. Vidíme sa v pondelok na U.A." Disk sa vypol a ja som hneď otvoril dvere, za ktorými stál Todoroki. "Gratulujem Izuku," "Ty si... Ty si počúval?" "K čomu, keď ja som tvoje výsledky vedel?" "Počkaj, chceš povedať že-" "Bol som jediný, čo si všimol ako si pomohol Ochako. Nemáš začo."
Hodil som sa mu okolo krku a pevne som ho stisol. "Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujeeeem!!" "Ako som vravel, nemáš začo," Povedal s miernym smiechom a ja som si všimol ako na náš Masahiko a mama pozerajú. "Fajn, výsledky už vieš. Gratulujem ti znova, spolužiak," Povedal a slovo SPOLUŽIAK zvýraznil. Asi vycítil ich prítomnosť. "Môj bože, vy ste spolu takí zlatí," Povedala mama a Todoroki na ňu zmätene pozrel. "T-to nič. N-nevšímaj si ju. O-ona má len..." "Len?" "N-nič, proste si ju nevšímaj," "Okej?" Odpovedal neisto a pozrel sa do telefónu.
"Dofrasa," "Deje sa niečo?" "Písal mi otec. Neviem či chcem vedieť o čo ide," "Deje sa niečo medzi tebou a tvojím otcom?" "Mami..." "Tak pardón, že sa zaujímam," "Nie je to trocha moc?" Opýtal sa Masahiko a pozrel na ňu s úsmevom. "Fajn, myslím, že môj mobil skôr zahodím ako to otvorím," Povedal Todoroki a ja som prepadol v smiech.
