Po ceste ku mne sa stalo niečo, čo som fakt nečakal. S Midorijou sme sa pohádali kvôli tomu že... Vlastne ani neviem kvôli čomu. Proste sme sa pohádali jop? Takže som domov došiel sám a naštvaný som sa hodil na gauč. "Wow, ani Ahoj nebu- No tak to počkať. Takto smutného a naštvaného som ťa nevidela už dlho. Stalo sa niečo?" Prečo musíš byť tak citlivý Todoroki? Ani som nič nepovedal. Proste som ju objal a začal som revať. "Todoroki, čo sa deje?" "To je nadlho Fuyumi," "Nebude keď mi to teraz povieš," Povedala a zodvihla mi hlavu tak, aby mi videla do očí.
Všetko som jej povedal. Od začiatku až po koniec. Plakal som. Dosť silno som plakal. Nevedel som prestať a to to bola iba jedna blbá kamarátska hádka. Fuyumi chvíľu len mlčala a pozerala na mňa, potom sa usmiala. "Nechápem čo ti na tom príde vtipné Fuyumi," "Pozri, plakal si takto niekedy, keď si sa s niekým pohádal?" "Nie, pretože sa so mnou nikdy okrem teba a našich blbých bratov nikto nebavil," "Pravda. To bola blbá otázka. Ale jedna vec mi tu nesedí," "Aká zase?" "Si s ním nejak často. Nepríde ti to tak?" "Je to môj jediný kamarát. Teda, možno bol. Tak s kým iným-" "Prepáč, povedal si BOL?" "No, hej a? Veď je to pravda. Možno už so mnou nikdy neprehovorí," "Tým by som si nebola taká istá," "Mal som jedného kamaráta. Možno aj posledného," "Ja som tu vždy keď sa potrebuješ porozprávať. Izuku sa určite ozve. Keď nie dnes tak zajtra. A keď ani zajtra tak potom pozajtra. Koniec koncov, keď si s ním bol, bol si taký šťastný."
Má pravdu. S Midorijou to nejde len tak hodiť za hlavu. Dúfam, že to čo sme spolu zažili za ten mesiac, čo sa spolu bavíme sa nestane len spomienkami. "Pokiaľ potrebuješ byť sám, nechám ťa," "Nie, to je v pohode," "Naozaj? Lebo vieš že ja by som ťa nechala," "Ja viem. Ale naozaj je to v pohode," "Ja ťa tu nechám. Viem že to potrebuješ aj keď vravíš, že je to v pohode," Povedala a odišla.
"Čaute!" Ozvalo sa z predsiene a ja som už presne vedel kto to je. Nechcel som aby videl, že plačem. Nechcel som, aby to videl a počul ešte niekto. Chcel som to držať v tajnosti. Utrel som si slzy, nasadil falošný úsmev a snažil som sa zadržať ďalšie slzy, ktoré sa drali na povrch. "Ahoj Todoroki. To nikto nie je doma?" "Fuyumi je doma. Len je asi niekde hore," "Si okej?" "Kto ja? Jasné, prečo by som nemal?" "Vyzeráš akoby si plakal," "Nie, neplakal som," "Aj tvoj hlas tak znie," "To sa ti asi iba zdá. Fakt som v pohode," Povedal som a vtedy sa mi do hlavy znova dostal Izuku. Jedna slza mi stiekla po líci a hneď za ňou aj druhá, tretia a ďalšia. "Tomuto vravíš v pohode hej? Pozri, možno sa chovám ako idiot ale nie som idiot. Chceš o tom pokecať?"
Ani som mu nestihol odpovedať, lebo ma hneď stiahol na gauč. "Tak hovor. Čo sa deje?" "Nič, to je v pohode," "Robíš zo mňa kreténa Todoroki? Veď vidím, že ti niečo je," "Komu čo je?" "Ale nič Natsuo. Strať sa," "Zdá sa mi to, alebo náš Ice-Hot plače?" Presne preto som nechcel aby ma takto videl Touya. Všade kde je Touya je aj Natsuo. Tam kde je Natsuo je aj Touya. Štve ma to, ale tak nemôžem sa hnevať. Sú to moji súrodenci, aj keď mám občas pocit, že ma nenávidia. Natsuo konečne opustil priestor obývačky a tak sa so mnou Touya začal rozprávať.
"Tak hovor, čo sa stalo? Kto ublížil tebe a komu môžem zlomiť rebrá?" Stuhol som. Nechcel som aby Touya Midoriji ublížil. Tak či onak som mal Midoriju stále rád. Aj napriek tomu, že sme sa dnes pohádali. "No tak. Todoroki, prosím povedz čo sa stalo. Ak chceš, neublížim danej osobe," "Ide o Midoriju," "Mhm, pokračuj," "No, proste sme sa pohádali," "Kvôli čomu?" "To už neviem," "Aha, takže dôvod nie je. Aké úbohé z jeho strany," "Presne preto som to nechcel riešiť. Nikdy to nevieš pochopiť. Jediné čo chcem je to, aby ste mi poradili a nie aby ste mi vraveli, aké úbohé to je," "Fajn, tak ja ti poviem čo máš robiť zlatý môj," Povedal a prisinul si ma bližšie k sebe. "Najprv sa na neho usmej, potom mu daj objatie a nakoniec ho pošli do prdele. To sprav."
Okej, toto nedáva zmysel. Alebo teda... Dáva,ale ja sa s ním chcem baviť ďalej. Ale, možno to bude takto najlepšie. "Ale, ja sa s ním chcem baviť aj naďalej. Ale, možno to bude takto najlepšie. Možno potom-" "Blbosť. Nebude to takto najlepšie. Prečo by si to robil Todoroki? Ty taký predsa nie si," "Ach tak ty si nás počúval Natsuo," "Väčšinou súhlasím s názormi, ktoré dávaš, ale dnes ťa výnimočne stopnem," Povedal a Touya si prekrížil ruky na hrudi. "Fajn, tak čo iné by mal robiť?" "Mal by sa s ním porozprávať. Zoči voči. Nie poslať ho niekam. Takto to nefunguje Touya," "Pft," Odfrkol si Touya a odišiel.
"Nechcem ti vravieť čo máš robiť. Chcem aby si urobil to, čo pokládaš za správne." Konečne niečo, čo dáva logiku. Ale... Čo mám robiť? To budem musieť premyslieť. "Ďakujem Natsuo," "Nemáš začo Zasran," "Aha, okej," Povedal som so smiechom a vzal som mobil do rúk.
Todoroki
Deku, musíme sa porozprávať. Teraz hneď
Izuku Midorija
Jasné, ani AHOJ nebude🙃
Todoroki
Fajn, ja sa ozvem vtedy, keď ťa to prejde... Vidím, že ťa to ešte neprešlo...
Izuku Midorija
To teba nech to prejde! Ja som úplne v pohode😑
Todoroki
Jop... Vidím... Tak neskôr.. čau...
Takto to nepôjde. Izuku je na mňa ešte stále naštvaný. Mám chuť sa ho opýtať, kvôli v čomu sme sa pohádali. Myslím, že toto bude dobrý krok.
Todoroki
A vieš čo? Mám ešte jednu otázku...
Izuku Midorija
🙃🙃🙃
Todoroki
Budem to brať ako áno... Kvôli čomu sme sa vlastne pohádali?😐
Izuku Midorija
Ty... Ty nevieš? tY tO vÁžNe NeViEš?!
Todoroki
Vyzerám, akoby som to vedel?🙃
Izuku Midorija
Eh... Tak najprv začneš vo veľkom rozprávať o mojom otcovi a potom povieš že nevieš?!🙃
Todoroki
Tak pardón, ty si sa pýtal niečo o mojom otcovi a tak som chcel vedieť, aký bol ten tvoj. Mohol si ma stopnúť, keď ti to nebolo príjemné... Ale ty si na mňa iba pozeral, tak som si myslel, že to je v pohode...
Izuku Midorija
Jasné.. vieš čo?! SOM ÚPLNE V POHODE S TÝM, ŽE MÔJ OTEC ODIŠIEL NA MISIU, Z KTOREJ SA UŽ NEVRÁTIL!!😑 JE MI TO VLASTNE ÚPLNE JEDNO... MILUJEM, KEĎ O TOM NIEKTO ROZPRÁVA!!😑
Todoroki
Jasné, chápem ako to myslíš.. tak ja sa fakt ozvem neskôr... Maj sa zatiaľ...
Izuku Midorija
Čau 😑
---
A jsem tady zas 😂❤️... Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila ❤️. Nikdy by som nepovedala, že ma toto bude tak baviť písať... Veľká vďaka ale patrí Vám 💕... ARIGATOU 🥺💕
~pekný zvyšok dňa/večera~
•sayonara loves•
