VEGA // HS

02

Piatok poludnie a naši rodičia sa rozhodli, že je reálne dobrá možnosť nechať nás tu osamote. Že nič nespravíme, že sa nám, teda obzvlášť Jamie, nič nepozvliekalo v hlave a že nezvrtneme nijakú párty. O ktorej sa, v konečnom dôsledku, aj tak dozvedia a ešte len potom to bude zábava.

Nakladajúc dozadu do auta posledný kufor, mama sa na nás otočí a každú z nás objíme:

„Dávajte si pozor, zavolám, keď prídeme na chatu. Olivia, vieš, že máš dať pozor na Jamie."

„Mami, to ja som od nej staršia o dva mesiace!" Jamie zalape po dychu a nespravodlivo sa pozrie na mamu, ktorá len pretočí očami.

Ja sa nad tým iba zasmejem a poviem, že očividne vie čo robí.

Nastúpia do auta, otec vyjde z ulice a mama nám vrúcne máva, zatiaľ čo ma Jamie chytá okolo ramien a tlačí späť k domu.

„Tešíš sa, Olivia?," zakmitá obočím v snahe ukázať, aká je nadšená „počula som, že Styles zvažuje moju pozvánku."

„Oh shit, Jamie, splní sa ti sen." pretočím nad ňou oči, vyvlečiem sa z jej zovretia a po príchode do domu sa sadnem na gauč, zapínajúc Netflix.

Ale aj tak som začala uvažovať, či Styles naozaj príde, alebo nás len oblbol, lebo nemá chuť si s nami začínať, či už vôbec chodiť na našu párty.

„Ale vieš čo," so zakrútením hlavy som sa posadila a vypla televízor „aj tak, či príde, či nie, je to jedno. Mali by sme na túto tvoju, našu, prvotnú párty poriadne vyzerať. Predsa len, drahá sestra," zasmiala som sa „očakávaš aj iných chlapcov, ako je Styles, nie?"

Jamie v úžase z toho, čo som povedala, otvorí ústa, prižmúri oči, aby zistila, či to myslím vážne a zahmka si.

„No fajn, vidím, že súhlasíš, tak sa daj dokopy a ideme." vstanem s cieľom prezliecť sa.

Onedlho už sedím v aute, prepínajúc Jamie pesničky, keď mierime do centra.

***

„Tieto nie sú vôbec, ale že vôbec zlé." natiahnem ruku, aby som si ich pozrela z väčšej diaľky, prebehnem rukou po šifónových rukávoch bordovej farby, takej, ako sú celé šaty.

Jamie si už svoje vybrala, teraz sme na ceste domov, keď sa na poslednú chvíľu rozhodnem, že si skočím ešte po kávu ku Elle a zatiahnem Jam so sebou.

Tašky len hodíme do auta pri nákupnom centre a pešo sa vyberieme za kávou, čo nám zaberie v prepočte nejakých štyridsať minút, ale ani jedna sa nesťažujeme. Ideme mlčky, každá zapojená vo svojich myšlienkach skoro celý čas, kým neprejdeme okolo jedného z okien kaviarne a ja si nevšimnem kučeravú hlavu sedieť za stolom vo vnútri. Drgnem Jamie, ukážem hlavou dovnútra zatiaľ čo ona zvolá enormne hlasné „O môj Bože!" a ešte viac si podbehne, aby bola čo najskôr vo vnútri.

Za pokladňou stojí Ella, ktorej meno nosí kaviareň, a keď nás uvidí, plná radosti vyjde spoza pultu a obe nás objíme.

Aj ona pochádza z Derbyshire a do Londýna sa presťahovala pár rokov pred nami, práve za snom otvoriť si vlastnú kaviareň. To sa jej, spolu s manželom, splnilo.

Dlho, veľmi dlho, nás objíma, pýta sa nás na rôzne otázky a príde mi ako moja mama, kým po chvíli nezistí, akú kávu chceme. Zatiaľ čo nám ju robí, mne moju extra s vanilkovým mliekom a Jam klasické latte, moje oči zablúdia ku stolu, za ktorým sedí Styles.

Sedí sám, na stole položené papiere, ktoré vypisuje, jednu ruku má vo vlasoch. Bože je tak ohromne krásny!

No zbohom, fakt toto práve opustilo moju myseľ a ozvalo sa to v mojej hlave? Nikdy som nad Harrym takto nepremýšľala a zrazu príde jedna párty, jedno pozvanie a ja si už kvôli nemu kupujem šaty a hľadím naňho, ako sedí nad papiermi.

„Takže plánujete žúrku, hej?" Ella sa zasmeje a ja precitnem z myšlienok o Harrym, ktoré sa mi pomaly prestávali páčiť.

„Niečo také menšie." prikývne hlavou Jamie a posunie mi moju kávu, ktorú s radosťou prijmem a pomaly si z nej odpijem.

„No, každopádne, ak by ste potrebovali s niečím pomôcť, alebo niečo zachrániť, volajte mi. Som k dispozícii." žmurkne na nás Ella a ja zalapám po dychu nad tým, ako je, ešte stále, v jej veku nezáväzná.

„Ty nikdy nezostárneš, čo?," zasmejem sa nad ňou a pokrútim hlavou „Berieme ťa za slovo, kamarátka. Ale už by sme mali ísť, potrebujeme ešte nakúpiť nejaké veci na zajtra a dať všetko dokopy." následne jej zaplatím, objímeme ju a so zamávaním odchádzame.

Aj tak mi rozum nedovolí len tak odísť a posledný pohľad venujem Stylesovi, ktorý akurát vtedy pije kávu a pozerá z okna na ulice plné ľudí.

Nedá mi nespomenúť, ako úžasne má rezanú sánku a popravde, to je jediný uhol v matematike, ktorý by som si trúfla odhadnúť. A to, ako mu kučierky padajú do čela a on si ich jednou rukou odhodí, o môj Bože.

Každopádne, nie, stále ho nemám rada a budem v tom aj naďalej pokračovať.

***

Ešte v ten večer som sa znovu ocitla v kaviarni, sediac pri vanilkovej káve a lúštila som krížovky. Bola som hlboko zahľadená do spleti písmeniek, vyplňovala so okienko po okienku a vôbec, ani na sekundu, som nevenovala pozornosť okolitému svetu. No, možno iba natoľko, aby som si všimla, že si ku mne niekto prisadol. Horúci nápoj si v papierovom hrnčeku položil na stôl vedľa mojej kávy, a z jeho úst sa ozvalo:

„Vega."

„Huh?"

„Piata najjasnejšia hviezda, Vega. Máš to v krížovke."

Dámy a páni, k neuvereniu to síce naozaj je, ale pravdy na tom niečo bude. Či už to, že to naozaj bola Vega, ktoré mi v krížovke chýbala, alebo to, že sa mi ten brčkavý chlapec rozhodol pomôcť, alebo to, že sa nakoniec usmial.

Harry Styles sa usmial. Na mňa.