Nalievala som vriacu vodu, ktorá bublala v kanvici, do čierneho hrnčeka so zeleným štvorlístkom z ktorého sa začala plynúť para a príjemná vôňa po broskyni zmiešaná zo zeleným čajom. Uchopila som horúce uško a okraj pohára prilepila k perám. Usrkla som si dúšok, pre mňa veľmi horúcej tekutiny, a tak som čaj nechala na stole pár minút vylihovať.
„Uhm.. Dobré ráno.“
Do uší mi vbili ospalé tóny, ktoré sa z ťažkosťou vydrali spod jeho chrapľajúceho repertoáru. „Dobré,“ šepla som so sklonenou hlavou a tyrkysovo hodvábnu košieľku si stiahla nižšie.
Prisadla som si za stôl na ktorom spočíval môj čaj ku ktorému sa pridal ďalší hrnček čiernej kávy.
„Nie ďakujem,“ kývla som hlavou a ukázala na svoj hrnček zeleného čaju, „Ja kávu nepijem,“ dodala som. Prikývol a odložil vriacu kanvicu na miesto. Prisadol si ku mne a rukami si pretrel rozospaté oči do ktorých sa vkrádali neposedné končeky kučier.
„Dnes máme voľno,“ ozvala som sa skôr ako som stihla usrknúť dúšok, stále horúcej tekutiny.
„Viem,“ odvrkol a kýval s lyžicou v hrnčeku do kruhových útvarov.
„Dnes sa každí chystá k bazénu,“ ozval sa do ranného ticha, ktoré prerušil cengot lyžičky o pohár.
„Ideš?“ spýtala som sa s očami upriamenými na jeho dlhé prsty, ktoré sa obmotali okolo celej šírke pohára.
„Samozrejme, že idem,“ odvrkol a odpil si z kávy. K svojim pootvoreným ústam som priložila okraj hrnčeka a dívala sa naň. Jeho oči skenovali drevený stôl, akoby sa snažil spočítať všetky triesky ukryté v ňom. Zdal sa byť nervózny a podráždený. Možno to bude tou nocou, na ktorú moja myseľ túži zabudnúť.
Moje líca od skorého rána naberali rubínovú farbu, ktorá mi zostala až do teraz. Hrča, ktorá ma tlačila na zadok vo mne stále uchováva rozrušené pocity. Ak by sa Harry neprekrútil na druhú stranu, moje srdce by prasklo spolu s rubínovými lícami, ktoré vreli nepríjemnosťou a nervozitou. Cítil to, ako jeho pýcha naráža na môj zadok?
„Ty?“ moje myšlienky sa rozpŕchli, keď mi do uší vnikol jeho hlas a zároveň oči, ktorými sa snažil prebojovať do mojej duše. Akoby cítil, že moja myseľ je zaneprázdnená nejakou myšlienkou, a túžil zistiť čo je tá myšlienka – nad čím premýšľam.
„Ja asi nie,“ šepla som sa odpila posledné dúšky čaju.
„Prečo?“ okamžite zareagoval.
„Uhm..nerada sa kúpem.“ So sklonenou hlavou som sa dívala na dno pohára a priala si, aby ma niekto dokázal zmenšiť a strčiť dnu na dno. Ako v rozprávke Alica v krajine zázrakov, kde Klobučník vopchal Alicu do čajníku. Áno presne to teraz potrebujem. Potrebujem byť osamote, aby som sa snažila usporiadať všetok zmätok, ktorý vo mne stále pretrváva. Aby ma nikto nemohol nájsť a hlavne sledujúce dva páry zelených očí, ktoré vidím i keď zatvorím viečka.
„Nerada sa kúpeš, alebo sa nerada promenáduješ v plavkách?“
Prázdny pohár položil naspäť na stôl pričom lyžička v ňom hlasno zacengala. Zodvihla som hlavu k jeho tvári a sledovala pozdvihnuté kútiky pier, ktoré sa vytvárali do neidentifikovateľného úsmevu.
Skrčila som obočie a nahnevane sa zadívala späť na dno pohára. Mal pravdu. Premávať sa v plavkách a tým ukázať moje boky, nohy, brucho...
„Nezabudni ešte povedať, že si tučná ako to hovorí každá baba“ prskol mi priamo do tváre a so škripotom nožičiek stoličky o podlahu sa zodvihol a hodil pohár do dresu na riad.
