„Čo tu sakra robíš, Aya?“ ozval sa hlas v mojej hlave, keď som prekročila prah dverí, ktoré ma zaviedli do tmavej miestnosti plnej blikajúcich svetielok. Vo vzduchu sa vznášal alkohol spolu s vášnivou atmosférou bozkávajúcich sa ľudí na parkete. Moje opatrné kroky narážali do plastových kelímov na zemi a podrážky sa mi lepili nad rozliatym alkoholom. Moje pľúca pracovali na plné obrátky, len aby navsiakovali ten najčerstvý vzduch, ktorý tu bohužiaľ nie je. V hrudníku mi nepríjemne búšilo, vďaka hlasnými tónmi, mne neznámej pesničky. Všetko na vôkol sa vlnilo a zabávalo. Alkohol im stekal dole bradou a oči mali podliate krvou.
Znova tá istá otázka. Čo tu robím?
„Takže si prišla?“ I vďaka hlasnej hudbe som začula chrapľák po mojej pravici.
„Uhm..,“ nervózne som sklopila hlavu a rukami oblapila svoje bezbranné telo, do ktorého narážali na mol opitý ľudia.
„Kde je Hans?“ ignorovala som jeho ironickú otázku a začala sa rozhliadať po okolí, v úmysle nájsť moju záchranu od toho všetkého. Harryho uchcechnutie ma prinútilo zazrieť na jeho tvár. Jeho oči boli sýto zelene a bielka biele ako čerstvo napadaný sneh. Neboli podliate krvou ako mali tí všetci ostatní. Jeho mentolový dych mi narazil do nosných dierok, vďaka čomu mi chrbtom prešiel mráz.
„Nebuď taká suchárka, Aya. Zabav sa,“ zašepkal mi blízko môjho ucha. Jeho smiech sa zmiešal s výkrikmi okolitých ľudí a vzápätí zmizol niekam, mne neznámo. Začala som vďaka dusnote pociťovať mdloby. Chrbtom ruky som si utrela svoje orosené čelo potom a cop zatiahla do pevnejšieho uzla.
Rozhodla som sa odlepiť od svojho stáleho miesta a vykročiť k baru, kde sa nachádzali vysoké stoličky, ktoré na prvý pohľad, určite nebudú pohodlné.
Ako som vravela, môj zadok sa ledva vyšplhal na barovú stoličku, z ktorej som aj skoro spadla.
Barman svojou čisto bielou handričkou krúžil po vnútri kryštálovo číreho pohára, pričom ten druhý nalieval poháriky alkoholom, do ktorých vhodil jeden citrón a maličký dáždnik. Vyzeralo to chutne, ale moje chuťové bunky neboli na to pripravené.
„Čo si dáte, krásna slečna?“ prihovoril sa ku mne jeden z barmanov. Moje líca naberali rubín, vďaka jeho milým slovám a krásnym úsmevom.
„Uhm..vodu?“ neisto som sa opýtala. Jeho úsmev na perách sa rozšíril a dlaňami sa oprel o pult predo mnou.
„Tú tu nepodávame,“ zapriadol so sladkým úsmevom a jazykom si prešiel po celej dĺžke jeho úzkych pier. Moje biele zuby vtiahli do vnútra spodnú peru a nehanbene som zrak stočila na svoje dlane položené na stehnách.
Colu nepijem, čiže jediná možnosť je predsa okúsiť ten alkohol. NIE!
„Uhm,“ nervózne som sa pomrvila na barovej stoličke z ktorej som znova skoro spadla, nebyť veľkých a hrejivých dlaní, ktoré mi oblapili pás. Barmanove tmavé oči ma naďalej skenovaly pohľadom, pričom ten môj som presunula na vysokú mužskú postavu postavajúcu za mojim chrbtom s rukami položenými na mojom páse.
„Túto slečna si dá King Kong.“ Sledovala som Alexove oči, ktoré naberali odtieň červenkastej. Barman svoj pohľad upieral na Alexa a neskôr na jeho ruky obmotané okolo mňa. Až vtedy som sa prebudila z tranzu a jeho ruky od seba odstrčila.
„Hneď to bude,“ povedal barman a otočil sa mi chrbtom.
„Hmm...Krásne šaty, ale tie čo si mala pred pár hodinami boli o niečo krajšie,“ prehovoril ku mne sladkým hláskom a svoj zadok uvelebil hneď vedľa mňa. Lakťom sa oprel o pult a dlaňou si oblapil krk s pohľadom smerujúcim na mňa.
