Night Changes ||Max Verstappen ||SK

4

Na svojom aute ma Max čakal na konci mesta. Prešla mnou vlna vzrušenia. Idem sa naučiť poriadne driftovať!

Obaja sme vystúpili.
,,Kam teraz?" opýtala som sa.
,,Len poď za mnou. Poznám jedno miesto, kde je dostatok priestoru a nikto tam není." povedal a už nastupoval. Prikývla som a tiež som nastúpila.

Išli sme po prázdnej ceste, kde nikto nebol, tak Max pridal.

Chceš sa pretekať? Tak dobre teda. Usmiala som sa a nadýchla som sa. Spojka, prehoď rýchlosť, plyn a ideš.

Veľmi rýchlo som sa približovala. Dupol na plyn a znovu mi utiekol. Zasmiala som sa. Prehodila som na ďalšiu rýchlosť. Mám o kúsok silnejší motor, takže ho možno predbehnem.

Započúvala som sa do zvuku motora. Toto je hudba pre moje uši! Milujem všetko, čo je spojené s autami. Vôňa benzínu, zvuk motora, spálené gumy a všetko okolo toho.

Som veľmi zručný šofér, ale je vidno, že Max je v tom vynikajúci.
,,Poď! Nevzdáme sa!" kričala som.
260... 275... 290... 300 kilometrov za hodinu!
,,Ešte!" Pridala som ešte viac. Maxa som už mala na dosah. Vyžmýkala som všetko z tohto auta.

Začala som ho obiehať. Prvýkrát v živote som išla 320 km/h. Úžasný pocit. Ukázala som mu prostredník a predbehla som ho. Už ma ďalej nepredbiehal. Buď sa hral na gentlemana alebo vedel, že na mňa nemá.

Ochvíľu na mňa zatrúbil. Pozrela som sa do spätného zrkadla a videla som, že hádže smerovku doprava. Okej, takže točíme vpravo. 50 metrov predomnou bola križovatka, na ktorej som zahla doprava.

Pustila som Maxa predomňa, keďže som nevedela, kam ďalej. Keď ma predbehoval, vyplazil mi jazyk a ukázal prostredník. Trhalo ma, že ho znovu predbehnem, ale skrotila som sa.

O pár minút sme prišli na obrovskú plochu. Max driftom zabrzdil. Teraz frajeruješ, čo? Ja som to radšej neskúšala, nechcela som sa dobiť.

Vystúpili sme. Obaja sme vdýchli vôňu gúm.
,,Chcel som ti urobiť radosť, tak som ťa pustil." povedal.
,,Samozrejme" uškrnula som sa naň. Prevrátil očami a ozval sa: ,,Vieš šoférovať, takže toto by si mala zvládnuť." a nasadol do svojho auta.
,,Stoj tu." dodal.

Zdá sa, že nevie veľmi rozdávať komplimenty. Alebo to nemal byť kompliment?

Začal okolo mňa krúžiť s autom. Celý čas driftoval. Po chvíli zastavil, vypol motor a ukázal mi, nech nasadnem do môjho auta. Sadol si na miesto spolujazdca.

,,Takže?" opýtala som sa.
,,No najprv by sa hodilo odtiahnuť ručnú, nemyslíš?" nadvihol obočie.
,,Najprv by si si mal všimnúť, že ručná je odtiahnutá a potom mi rozdávať príkazy." provokačne som sa usmiala. Neodpovedal.

Všimla som si, že na mňa zasnívane pozeral. Alebo sa mi to len zdalo? Možno len rozmýšľal.

Luskla som. Potriasol hlavou, akoby sa prebral z tranzu.
,,No dobre. Takže..." začal vysvetľovať, akoby som práve nič nepovedala a nič sa neudialo. Naozaj sa mi len nezdalo, že tak na mňa pozeral?

Po pätnástich minútach skúšania som sa do toho konečne dostala.
,,Drž! Ešte drž!" skoro to kričal a búchal po palubnej doske.

Zatlačila som na pedál ešte viac. Auto sa začalo hýbať presne tak, ako som chcela. Áno! Konečne mi to ide! Zvýskla som.
,,Výborne! Teraz zastav!" povedal Max.

Ešte som urobila dva kruhy a zastavila som. Odpútal sa a povedal: ,,Teraz skúsime, ako ti to pôjde vo dvojici." Žmurkol na mňa a odišiel do svojho auta.

Počkala som. Ochvíľu mi kývol, nech začnem. Začala som okolo neho driftovať a on sa pridal.

Celý čas sme boli oproti sebe a pozerali sme sa na seba. On to tak možno nevnímal, no pre mňa to bolo niečo ako rande. Viem, ľudia chodia na rande do reštaurácie sa porozprávať a také hlúposti, no pre mňa bolo rande toto.

Zacítila som mravčenie v prstoch a divné šteklenie v bruchu. Takto ľudia opisujú lásku, však? Dosť pochybujem že to je ona, keďže sa poznám s Maxom pár hodín. Možno to ani nie je láska, možno mám kŕč. Neviem, nebudem to teraz riešiť, chcem si to užiť.

Začala som sa smiať. Panebože, to je úžasný pocit! V živote som tak úžasnú vec nerobila! Skríkla som od radosti. Videla som, ako sa Max tiež smial a kričal od radosti ako ja.

Ochvíľu som prestala, pretože som si nechcela zničiť celé gumy. Max zastavil pri mne a stiahol okienko. Keď som aj ja stiahla okienko tak zakričal: ,,Trúfaš si na donuty?"
,,Chceš sa nechať zahanbiť?" zdvihla som obočie.
,,To sa uvidí!" povedal a išiel zhruba 10 metrov odomňa.

Začal robiť donuty. Veľmi slušný výkon! Fajn, teraz sa nestrápniť a dúfať že mi to vyjde na prvýkrát.

Poriadne som sa nadýchla a sústredila som sa. Brzda, plyn... Začala som robiť donuty, taktiež ako on. Ono mi to vyšlo!
,,Áno!" skríkla som.

Bola to úžasná vôňa spálených gúm, ale museli sme obaja prestať, aby sme sa vôbec mohli dostať späť. Vypla som motor, vystúpila som z auta a sadla som si na kapotu. Max po chvíli urobil to isté a prisadol si ku mne.

,,Ako je možné, že vieš robiť donuty, ale nevieš driftovať?" opýtal sa.
,,Neviem to robiť. Len som zapojila prax a logiku a vyšlo to."
,,Wow, si dobrá..." vydýchol. Usmiala som sa.

Pozrela som sa na oblohu. Všimol si to a divne na mňa pozrel.
,,Čo máš za problém?" zavrčala som.
,,Dúfam, že mi tu nevyčítaš z hviezd naše osudy." povedal uštipačne.

,,Vyzerám, že mám čas na takéto sračky?" konečne som sa otočila k nemu.
,,Vyzeráš tak, že by ti už niekto mal zavrieť hubu." povedal. Vyprskla som do smiechu. Prvý človek, ktorý sa ma nebojí! Asi odpadnem!

,,Aj tebe kamarát, aj tebe by mal niekto zavrieť hubu... Ideme?" povedala som a už som sadala do auta. Prikývol. Ukázala som mu, nech ma vedie do mesta.

Myslela som, že sa v meste rozdelíme, ale on išiel so mnou až k hotelu. Zatiaľ, kým som zamkla auto, Max vystúpil a podišiel ku mne.

,,Chceš vedieť niečo šialené?"
,,No..." povedala som otrávene. Nemám na neho celú noc. Prečo to tak naťahuje?
,,Takto si predstavujem ideálne rande. Presne to, čo sme robili." vypadlo konečne z neho.

Vo vnútri mi padla sánka.
,,Takže to mám považovať za rande, alebo čo?" opýtala som sa otrávene. Ten tón bol naschvál. Práveže ma to veľmi zaujímalo, len som mu nechcela hneď padnúť do náručia ako nejaká šľapka. Aby si o sebe nenamýšľal.

,,Môžeš, nemusíš." odvetil a išiel si sadnúť do auta.
,,Chceš tiež vedieť niečo šialené?" povedala som. Zastavil sa a otočil sa ku mne.
,,Tiež si takto predstavujem ideálne rande." vypadlo zo mňa. Blyslo sa mu v očiach. Netuším, ako si to mám vysvetliť.

,,Dobrú noc, Emilia Manitra." povedal nakoniec úplne hlbokým hlasom, nasadol do auta a odfrčal preč.
,,Dobrú noc, Max Verstappen." zašepkala som do tmy.