Night Changes ||Max Verstappen ||SK

16

Emilia

,,NIE! SAKRA!" vyhŕkol Antonio. Sledovali sme tretiu kvalifikáciu. Práve sa Maxovi v zákrute šmyklo, no ostal na trati a išiel ďalej. Všetci v garáži zasyčali alebo zanadávali. Ja som bola ticho. Moje srdce bilo ako zvon keď som si predstavila že by sa niečo Maxovi stalo.

Keď sa Max vrátil do garáže a vystúpil z monopostu, tak som mala chuť k nemu priskočiť a vybozkávať ho, len pretože prišiel živý a zdravý. No kontrolovala som sa. Tak ako sa ja vraciam dobitá z ringu, tak sa on vozí v nebezpečne rýchlom vozidle. Čo už, obaja milujeme adrenalín.

Nemala som šancu mu pogratulovať, pretože ho obklopili všetci z tímu a Antonio ma už ťahal niekam preč. Bola som na Antonia naštvaná, ale zároveň som mu bola vďačná, pretože ak by ma neodtiahol tak by som sa na Maxa asi vrhla. A to by nebolo dobré. Vôbec.

Antonio ma odtiahol niekam, kde nás vôbec nebolo vidno. Zrazu ma chytil okolo pásu a pritiahol si ma. Veľmi dobre som vedela o čo mu ide. Taktiež som vedela že mu to nemôžem dovoliť, no telo ma neposlúchalo.

Priklonil sa ku mne. Jeho nos sa obtrel o môj. Bože, úplne mi to pripomenulo Maxa! Už-už by ma pobozkal, keby som sa nespamätala a neodtlačila ho. Em, rozmýšľaj! Ako sa môžeš bozkávať s chlapom a pritom myslieť na iného?

,,Antonio, nemali by sme." povedala som.
,,Ešte nie si pripravená?" opýtal sa smutne.
,,Nie... JA nemôžem..." pozrela som mu do očí. Keď mu mám zlomiť srdce, tak aspoň nebudem pozerať do zeme ako debil.
,,Prečo? Je príliš skoro, alebo ako?"
,,Nie..." povedala som vyhýbavo.

Začal mi uprene pozerať do očí. Nevydržala som to a uhla som pohľadom. Zrazu zavrčal a buchol päsťou o najbližšiu stenu.
,,Max Verstappen, že?" precedil pomedzi zuby. Neodpovedala som. Nemusela som, lebo si to sám domyslel.

Asi minútu sme stáli v tichu. Pre mňa tá minúta trvala jednu hodinu, tak som sa hanbila. Preboha, čo sa to so mnou deje? Inokedy by mi bolo jedno že mu zraním city, no teraz? Nechápala som.

,,Skrývate to dobre, ale ja som si vás všimol. Nemohol som si to nevšimnúť." ozval sa. Zaťala som sánku, až to zabolelo.
,,Prepáč. Ak sa teraz na mňa urazíš, vyženieš ma alebo kľudne rozkríkneš že som kurva, tak ti to budem tolerovať. Lebo máš byť na čo nahnevaný." povedala som.

Otočil sa ku mne a povedal: ,,To, že si ma odmietla chápem. Ale prečo si tu vôbec išla so mnou? Prečo si súhlasila? Vôbec som si ťa nevšimol žeby si išla za Maxom, alebo čokoľvek. Nerozumiem vašemu vzťahu." Chytila som sa za zátylok a nadýchla som sa. Fajn, musím to zo seba dostať von.
,,S Maxom sme pohádaní už dva mesiace. Tvoju ponuku som prijala iba preto, aby som ťa využila... Využila na to aby Max závidel, čo mi vyšlo." všetko som vysypala na jeden dych.

Zostal na mňa pozerať s ústami dokorán otvorenými. To, čo po chvíli povedal ma zaskočilo. Nečakala som to ani v predstavách.
,,Tak to ti musím pomôcť aby si ho dostala! Keď ti to doteraz vychádzalo, pričom ja som sa vôbec nečinil tak teraz to pôjde ešte lepšie!"

Teraz som zostala pozerať na neho ja.
,,Max Verstappen vždy dostal to čo chcel a teraz chce teba. Ty si taktiež vždy dostala to čo si chcela a aj niečo naviac. Myslíš, že je náhoda, že idete po sebe ako zbesnené psy?" pokračoval ďalej Antonio nadšene.
,,Ty sa... Nehneváš?" opýtala som sa priškrtene. Chytil ma za ramená a potriasol mnou.
,,A na čo prosím ťa? Áno, odmietnutie zabolelo ale radosť z toho, že sa ti konečne topí srdce, to prevýšila!"

Vrhla som sa mu okolo krku.
,,Bože, Antonio, si úžasný! Ja... Ja neviem čo mám povedať, naozaj. Netuším, ako ti to oplatím..." povedala som. Pevne ma objal a povedal: ,,Iba si musíš zobrať to, čo ti patrí." Usmiala som sa. Veľmi dobre som vedela čo, presnejšie, koho myslí.
,,Maxa."
,,Si hlavička." uškrnul sa.

Keď som sa odtiahla, tak som sa na neho skúmavo pozrela.
,,Čo?" nadvihol obočie.
,,Určite to nie je všetko. Toto nemôže byť tvoja jediná požiadavka, však?" prekrížila som si ruky na hrudi.
,,Keď už na tom trváš... Tak iba chcem, aby sme išli na kávu každý mesiac - dva." žmurkol na mňa. Pokrčila som plecami.
,,Tak fajn. Platí." usmiala som sa.
,,Výborne!"

------------------------

Večer sme s Antoniom spriadali plány, ako dostať Maxa. Lenže on romantik, nie hráč takýchto hier, mi navrhol nech pôjdem k Maxovi a udobríme sa. Najprv som nechcela, lebo moja pýcha mi to nedovolila. Nebudem sa predsa plaziť ja za ním! Ale nakoniec ma presvedčil.

Vyháňal ma k nemu už vtedy. Lenže moje argumenty boli nepriestrelné, tak sme to nechali na ráno.

Bola som príliš nervózna aby som ráno vyspávala dlho, tak hneď, o siedmej, ako som sa zobudila, som išla k Maxovi do hotela. Dúfala som že bude tam a nie v RedBull sídle.

Práve som vyšla z výťahu a mierila som k Maxovej izbe. Pozorne som sledovala čísla izieb. Tam, kde mala byť jeho izba, stála nejaká žena. Nenápadne som podišla bližšie a tvárila sa, že hľadám inú izbu. Lenže keď som zbadala Maxa vo dverách, tak som zastavila. Počula som, že mal nahnevaný tón a ona prosebný, ale aj tak ma štvalo, že tam stála iná žena.

Nestihla som sa otočiť a odísť, keď si ma Max všimol.
,,Emilia, láska moja!" ozval sa srdečným tónom a otvoril náruč, že ma objíme. Žena sa hneď strhla a zazrela na mňa. Nechcela som, no usmiala som sa a podišla k nemu taktiež s otvorenou náručou. Kým sme sa objímali, tak som rýchlo nasala jeho vôňu.

Presne som vedela o čo mu išlo. Zahrať divadlo. Netušila som prečo som to urobila ale mala som pocit, že on by urobil v takej situácii to isté. Aj keby sme boli pohnevaní, tak ako teraz. Taktiež som videla v jeho očiach prosbu.

Chytil ma okolo pásu a pritiahol si ma. Žena na nás len vyjavene pozerala. Kým si ma obzerala, tak som si dala záležať aby som mala bradu hore, vyrovnané plecia a aby mi bolo vidno svaly. Nech vidí, kto je tu dominantná alfa.

Rýchlo sa spamätala, podala mi ruku a povedala: ,,Som Saar, teší ma."
,,Emilia Manitra, rada ťa spoznávam." potriasla som jej rukou. Zamračila sa. Vedela na čo narážam. Keďže som povedala aj priezvisko, tak to znamenalo že mi nesmie tykať. Dobre tak. Vôbec sa mi nepáčila.