Night Changes ||Max Verstappen ||SK

3

,,Oscar, ty dostaneš cenu za nováčika roka, že?" opýtala som sa.
,,Hej" odpovedal zdráhavo. Lily ho chytila za ruku a povedala: ,,Áááále, nemusíš byť taký skromný." Usmial sa a dal jej bozk na čelo.

S Maxom sme sa naraz nenápadne obzreli a prevrátili očami. Zdá sa, že myslíme na to isté. Začína sa mi páčiť. Otočila som sa k Maxovi a opýtala som sa: ,,A ty za čo vlastne dostaneš cenu?" Vyzeral trochu urazene ale aj tak odpovedal úplne povýšenecky: ,,Za najlepšieho jazdca formuly jedna v tomto roku." Začali sme na seba zazerať. On kvôli tomu, ako zareagujem a ja kvôli tomu, akým tónom to povedal.

,,O chvíľu to začína, poďme si sadnúť." poznamenala Lily, aby zmiernila napätie. Obaja sme prikývli. Oscar sa oddelil od priateľky a išiel s Maxom. Ja som išla s Lily.

,,Nemohla si si to odpustiť?" povedala tak, aby to chlapi nepočuli.
,,Veď som sa normálne opýtala." odpovedala som otrávene.
,,Nie, to nebol normálny tón."
,,Ale daj pokoj."
Lily stisla pery do čiarky. Bola očividne nahnevaná. Nemá byť prečo. Veď predsa jej a Oscarovi som nepovedala nič zlé a to s Maxom nebolo nič.

Posadali sme si. Ja som išla k iným ľuďom, s ktorými sa poznám, keďže by sa patrilo ich aspoň pozdraviť. Maxa som nevidela a takisto ani Oscara s Lily. Extra ma to nezaujímalo.

,,Čauky Em." povedal Adam, ku ktorému som si sadla. Bol takisto z UFC, takže sme sa poznali.
,,Dlho sme sa nevideli." odpovedala som namiesto pozdravu. Trochu sme sa porozprávali a potom sála stíchla. Začalo sa odovzdávanie cien.

Po tom ako sme dostali ceny, sa začali, podľa mňa, samé hlúposti. S takým fotka, s ďalším človekom fotka a tak to išlo celú polhodinu. Keď sa to skončilo, tak nám dali šampanské a bol 'voľný' večer.

,,Videl som ten zápas, bolo to úžasné!" niekto sa mi prihovoril. Otočila som sa. Pane bože! Znovu neviem, kto to je! Musím už konečne začať mať prehľad v ostatných veciach, nielen v UFC.

,,Ďakujem... Ty si Lewis, ak sa nemýlim, však?" snažila som sa byť zdvorilá.
,,Presne tak. Lewis Hamilton k vašim službám." zasmial sa.
,,Máš úžasný outfit! Ja by som ti aj za to dala cenu!"
Skromne sa zasmial. ,,Ty by si si tiež zaslúžila cenu za outfit."

Rozprávalo sa mi s ním veľmi príjemne. Hovorili sme asi desať minút, keď odišiel ďalej. Poobzerala som sa. Možno nájdem niekoho, ku komu prídem pokecať. Ah, tu je. Ďalší kamarát.

S pár ľuďmi som prehodila reč a nadviazala som nové kontakty. Trvalo to možno hodinu. Išla som na toaletu. Vyšla som a zamierila som rovno k švédskym stolom. Keď som jedla, tak som natrafila priamo na Maxa.

,,Tu je náš znalec áut." uškrnul sa.
,,Mám aj meno. Ale vďaka, lichotíš mi." povedala som s plnými ústami.
,,Niekto sa tu napcháva. To sa na dámu nesluší." povedal a dal si do úst jednohubku. To bola mozzarella s olivou na malom chlebíčku?
,,Ako som to mohla prehliadnuť?" povedala som a natiahla som sa, že si zoberiem. Max ma plesol po ruke. Zazrela som naň. Začal sa smiať.

,,Ty si vážne gentleman." povedala som. Rozosmial sa ešte viac. Trochu som ho popchala ďalej, nech mi uvoľní miesto pri jednohubkách.
,,Dračica." povedal tak, až ma ovalili zimomriavky. To bol čo za tón? V živote mi nikto nič nepovedal takýmto tónom. Išiel úplne do najhlbšieho hlasu.

Odignorovala som značný flirt a povedala so smiechom: ,,Keby si sa tak nenapchával, tak by sa tvoja tučná riť vedela hýbať rýchlejšie, nemyslíš?"
,,A ty čo? Veď žerieš viac ako ja." odpovedal a dal si ďalšiu jednohubku. Míňali sa veľmi rýchlo.

,,Ja musím kvôli svalom." povedala som. Pokrútil hlavou a zasmial sa. Na to, že sa poznáme 3 hodiny, tak do seba podpichujeme ako manželia. Aj ma to bavilo. Hlavne, že sa ma nebál, ako všetci ostatní.

,,Ej, čo sa budem troškárčiť." povedala som a išla som si po tanier. Začala som si naň nakladať skoro všetko, čo mi prišlo pod ruku. Max sa pridal a nakladal tiež. Nechala som ho. Bola som rada, že aspoň niekto tu bol so mnou. Že som tu nebola za čudáka, ktorý sa nebaví s nikým.

Keď sme mali okopistý tanier jedla, tak mi Max kývol hlavou, nech ho nasledujem. Pokrčila som plecami a išla som za ním.

Vyšli sme na balkón. Bola tam malá pohovka, priamo len pre dvoch ľudí a malý stolík. Nikto tam nebol, okrem nás dvoch. Bolo to dosť...no, intímne.
Ale aj tak som pristúpila k zábradliu k nemu.

Obaja sme sa začali napchávať, akoby sme nejedli dva dni. Keď sme dojedli, tak položil tanier na stôl.

Trochu fúkal vietor, ale to bol iba drobný vánok. Stále bolo celkom teplo, aj keď bolo cítiť zmenu teploty. Z ničoho nič mi Max dal jeho sako na ramená, aby ma 'ochránil' pred vetrom. Stuhla som. Stál vedľa mňa, akoby sa nič nedialo.

,,Ho-ho-hou. Ak sa ma snažíš zbaliť, tak takéto lacné triky na mňa nefungujú." povedala som. Uškrnul sa.
,,Vyzerala si ako dobrý vešiak..." naschvál si vzdychol a zobral sako zo mňa. Cítila som, ako mi začala byť zima. Odignorovala som ju a pozrela som sa hore na hviezdy a potom na mesto.

Po chvíli ticha sa ozval.
,,Vieš robiť donuty autom?"
,,Nie, neviem..." odpovedala som smutne. Naozaj som bola smutná, keďže som to chcela vedieť, ale nemal mi to kto ukázať. Žeby mám práve šancu?
,,Ty vieš?" opýtala som sa.
,,Och, samozrejme." pohotovo odpovedal. Vedel asi, kam smerujem.
,,Nenaučíš ma to? Či máme ostať dlhšie na Gala večeri? Som tu prvýkrát."

Pozrel sa na hodinky.
,,O takom čase je normálne už odchádzať. Mám ťa to teraz naučiť?" zaskočene sa opýtal.
,,No a?"

Ticho. Akoby hodnotil situáciu. Otvorila som ústa, že znovu niečo poviem, keď vyhŕkol: ,,Tak poď."
,,Vážne?"
,,No a? Toto musíš vedieť robiť! Zodrieť gumy čo najviac!" zasmial sa.
,,Oukej." povedala som celá natešená.

Odniesli sme tanier. Aby si ľudia nenamysleli hlúposti, tak najprv odišiel Max a ja 15 minút po ňom. Urobili sme to nenápadne.