Night Changes ||Max Verstappen ||SK

8

O týždeň, Barcelona

,,No konečne! Vitaj sestrička!" povedal môj brat Diego a vrhol sa mi okolo krku. Pustila som všetky kufre a tašky a poriadne som ho objala.
,,Aj ja ťa rada vidím bratu." povedala som. Diego bol moje dvojča. No bola som od neho sedem minút staršia.

Poriadne sme sa vyobjímali a potom som išla objať rodičov.
,,Pred troma týždňami si vyhrala opasok UFC a my najbližší ti gratulujeme až teraz. To je hrozné!" karhala ma hneď mama.
,,Som tu? Som." povedala som. Mama prevrátila očami a dala mi frčku do nosa. Bože! Správala sa ku mne ako ku decku!

,,Kde je otec?" opýtala som sa. Nikde som ho tu nevidela. Ani vonku.
,,Pripravuje ti izbu. Vieš ako sa na teba tešil? Už bol otravný jak pokazené rádio!" zasmiala sa mama. Tiež som sa zasmiala a vybehla som za ním hore.

,,Padre." (otec) oprela som sa o zárubňu dverí. Otočil sa ku mne a oči sa mu doslova rozžiarili.
,,Hija." (dcéra) povedal a roztvoril náručie. Hodila som sa na neho.
,,Vitaj doma šampiónka." povedal.
,,Ďakujem." zašepkala som.

S otcom som mala odmala špeciálny vzťah. Bola som si s ním bližšie ako s mamou. Ale zas Diego si bol bližší s mamou. Takže myslím si, že to bolo vyvážené.

Horlivo sme začali s otcom debatovať o všetkom. Pomohol mi vyniesť kufre hore a vybaliť sa. Celý ten čas sme spolu rozprávali. Využili sme každú sekundu drahocenného času.

Trochu som sa preriekla a povedala som mu o Maxovi.
,,No konečne! Dúfam, že ho tu prídeš ukázať. Musím si ho preveriť!" povedal. Bol tak šťastný!
,,Papa, zatiaľ sa poznáme dva týždne. Nie je to nič veľké." prevrátila som očami. Iba ma tľapol po pleci a usmial sa. No jasné, on si myslí svoje.

Zišli sme späť dole, kde už poletovali moje andulky. Určite ich vypustil Diego. Niekedy sa správal ako malé dieťa. Vypustí andulky a začne sa s nimi naháňať.

No keď som vošla do obývačky, tak tam nesedel iba Diego a mama. Sedela tam aj Diegova manželka Sophia s ich štvorročnou dcérou Barborou. Kedy stihli prísť?

,,No ahoooooj! Ako sa máš?" povedala som naradostene a roztvorila som náruč. Moje krstňa ihneď zapišťalo a rozbehlo sa ku mne. Vletela mi do náruče a ja som ju nadvihla a zatočila sa.

Keď som ju položila, tak som objala svoju švagrinú.
,,Ahoooj! Gratulujem k tretiemu titulu drahá!" povedala Sophia.
,,Vďaka." odpovedala som.

,,No tak hovor, ako bolo na Gala večeri? Sledovali sme to, ale teba sme videli máločo..." povedala zvedavo Sophia.
,,Nooo, je toho čo povedať! Takže si všetci poďte posadať, nebudem to hovoriť dvakrát." povedala som hlasnejšie, aby to všetci počuli. Do pár sekúnd všetci sedeli v obývačke.

Vyrozprávala som im, ako som sa mala. O súboji, o Gala večeri, o mojej cene, o dovolenke a aj som okrajovo spomenula Maxa. Vôbec som im nepovedala o tom že som sa s ním vyspala. Podala som im iba jemnú verziu. Samozrejme sa toho hneď chytili.

,,Takže sa môžeme tešiť na ďalšie vnúčatá?" opýtala sa natešene mama.
,,Mama! Iba sme sa stretávali, nemyslíš, že je nejak priskoro na vnúčatá?" zahriakla som ju.
,,A k tomu, už som ti hovorila že deti mať nechcem!" doplnila som. Ihneď jej z tváre zmizol úsmev.

,,Ale radšej sa budeš biť a ničiť sa, že?" povedala mama naštvane. Všetci stíchli. Napätie v miestnosti by sa dalo krájať.
,,Už sme to nie raz preberali a veľmi dobre vieš môj názor, ktorý mimochodom nezmením." zavrčala som. Bolo mi to jedno, že vrčím na vlastnú matku. Niektoré veci ma dokázali extrémne nasrať. Ako napríklad toto.

Nebezpečne na mňa zazrela. Pohľad som jej opätovala. Pozerali sme si priamo do očí a čakali sme, ktorá skôr uhne pohľadom.

Aj by sme bojovali pohľadmi ďalej, no otec nás prerušil tým, že povedal: ,,No tak, dámy. Emilia len prišla, musíte sa hneď hádať?" Obe sme upriamili pozornosť na neho. Nakoniec sme prestali tak vražedne pozerať a radšej sme zmenili tému. Rozhovor sa rozprúdil raz-dva.

Diego samozrejme hneď doniesol alkohol a už sa nalievalo a oslavovalo. Dala som si aj ja. Rodine verím.

O pol ôsmej musel Diego s rodinou odísť, tak som ich odprevadila. Práve sme kráčali k ich autu, keď Diego zastavil a povedal: ,,Em, ani netušíš ako sa naši potešili tej informácii, že máš chlapa. Musela si byť zaraz nervná? Vieš predsa, ako mama sníva o tom že budeš mať deti. Nemusela si hneď po nej kričať..."
,,Musíš to riešiť aj ty? No tak po prvé, ako som už povedala, nie je to medzi nami oficiálne. Po druhé, nestačí mame, že ty máš dieťa?" povedala som.

Sophia práve pripútala Barboru, zatvorila dvere a podišla ku nám. Mám ju rada, ale prečo sa musí do toho miešať?

Diego ju chytil za ruku a ona si položila druhú ruku na brucho a povedala: ,,Trošku pomôžeme zmierniť tlak tvojej mamy na teba..." Vypleštila som na nich oči. Sophia bola tehotná.
,,To vážne?" opýtala som sa. Obaja sa usmiali a prikývli.

,,To je úžasné!" vyhŕkla som a objala som ich. Diego mi ukázal, nech som tichšie.
,,Naši o tom ešte nevedia, chceme im to povedať na Vianoce." povedal ticho.
,,Och aha, okej... Teším sa z vás! Barbora bude hrozne rada... Nielen ona!" hovorila som tichšie.

Obaja sa usmiali ešte viac.
,,Dobre, musíme už ísť, Barbie je už unavená. O tomto ani slovo, jasné?" povedala Sophia a nadvihla obočie.
,,Budem mlčať ako hrob." povedala som.
,,Dobre... Ahoj, dobrú noc!" povedali obaja a odišli. Ešte raz som im zakývala a odišla som dovnútra.

,,Harpúna, ty vieš koho si vybrať za priateľa." povedal otec a zdvihol obočie, zatiaľ čo pozeral do tabletu. Mama sedela nalepená na ňom a pozorne sledovala obrazovku.
,,Stalkeri jedni." zasmiala som sa a prisadla si k nim. Odkedy sme ich naučili narábať s tabletom a sociálnymi sieťami, tak majú prehľad o všetkom. Neklamem.

Ochvíľu sa mama na mňa otočila a opýtala sa: ,,Nemáš s ním nejakú fotku?"
,,Nooo, spoločnú nie ale jednu možno áno." povedala som zaskočene.
,,Ukáž!" vyhŕkol otec.
,,Už už... Bože, ste jak babky čo nemajú nič na robote!" povedala som a ukázala som im jednu fotku Maxa v aute. To bola jediná ktorú som mala.

Nechala som ich ešte chvíľu sa na neho popýtať a potom som zmenila tému a rovno som povedala, že už sa nemienim o tom baviť. Neochotne, no súhlasili. Vedeli, že ak sa raz zatnem, tak mnou nepohnú.