Night Changes ||Max Verstappen ||SK

12

Ďalšie dva mesiace sme mali s Maxom dosť divný vzťah. Na sociálnych sieťach som ho už mala odblokovaného. Niekedy mi niečo napísal, alebo ja jemu no to bolo všetko. Ale dosť sme sa ignorovali.

Doma som povedala, že to bolo chvíľkové a nech sa netešia, pretože by to bolo úplne zbytočné. Boli sklamaní, ale aspoň s ním dali pokoj. Asi vedeli, ako veľmi tú tému neznášam.

Lenže Max robil také veci na ktoré som žiarlila, aj keď som nechcela! Často, keď mi vybehli nejaké videá spojené s F1, tak tam bol väčšinou on. Ale najhoršie na tom bolo, že som mala teraz plný instagram toho ako bol Max s nejakým dievčaťom na večeri. To ma štvalo najviac.

Pred dvomi týždňami mi napísal môj kamarát s ktorým som sa nevidela roky, futbalista Antonio Cardozo, či nechcem ísť von. Odmietla som, no teraz nastal čas aby som to prijala.

Max začal hrať hru v ktorej je dobrý a vedel, že ja v nej nevynikám. No to ešte nespoznal moju bojovú stránku. Potmehúdsky som sa usmiala a zobrala som mobil do ruky, že napíšem Antoniovi.

Práve som sedela v mojej obľúbenej kaviarni na rannej káve. Takže ľudia, ktorí ma teraz videli si museli myslieť že som idiot.

Zazvonil zvonček na dverách, tak som sa letmo pozrela kto prišiel. Začala som písať správu, lenže... Pozrela som sa ku dverám ešte raz. To nie je možné!

Široko som sa usmiala na Antonia, ktorý hneď ako ma zbadal zamieril ku mne.
,,Práve som ti išla napísať!" vyhŕkla som namiesto pozdravu.
,,Ale nehovor! A čo také?" povedal a sadol si.
,,Že ak chceš, tak sa môžme stretnúť, lenže už si tu." usmiala som sa.
,,Máš teraz a všeobecne dnes niečo v pláne?" opýtal sa.
,,Nooo mám, ale až večer..."
,,Výborne! Tak tú schôdzku môžme presunúť na teraz, čo ty na to?"
,,Jasné, prečo nie." pokrčila som plecami.

Bolo to príjemné sa s ním takto po dlhej dobe stretnúť. Zo začiatku to bolo trochu trápne, no potom sme sa rozhovorili. Boli sme spolu 5 hodín! Od deviatej do druhej. Naozaj som to nečakala. Ale užila som si to.

Dala som si záležať, aby nás ľudia videli a fotili. Nech to Max uvidí a dúfam že začne žiarliť. Mal by žiarliť, pretože povedal Budeš moja. Brala som to tak, že ma chce. Nič iné mi nevychádzalo.

Akurát sme sa s Antoniom lúčili na námestí, keď si poklepal po hlave a povedal: ,,Počuj, ty máš rada rýchle a drahé autá, že?"
,,No... Prečo?" opýtala som sa, no tušila som kam mieri. Ale to čo povedal ma úprimne zaskočilo.
,,Mám dva lístky na Formulu jedna aaa nemám s kým ísť. Nešla by si?" usmial sa.
,,No počkať počkať. Po prvé, ako si k nim prišiel a po druhé, to vážne nemáš nikoho?" prekrížila som si ruky na hrudi.

Mávol rukou a odfrkol si.
,,S kamošom som sa stavil, na čo stávku samozrejme prehral a musel mi kúpiť dva lístky na Veľkú cenu Austrálie. A nie, naozaj nemám s kým ísť."
,,Fúúúúha, no neviem ti len tak povedať že či pôjdem. Je to naozaj milé od teba... A kedy vlastne to je?" povedala som v rozpakoch.
,,O jedenásť dní." povedal pohotovo.

Začala som premýšľať, no hneď som sa aj v duchu vykričala. Toto je výborná príležitosť vidieť Maxa a takisto mu vrátiť úder v hre! Niet nad čím pochybovať. Ja viem. Som sviňa že takto využijem Antonia.

,,Tak fajn." ozvala som sa nakoniec.
,,Vážne?" vypleštil na mňa oči.
,,Hej, ak môžem..."
,,Ale samozrejme že môžeš! Prečo by som ťa inak pozýval?" zasmial sa.
,,Oh, okej." usmiala som sa.

Antonio pozrel na hodinky a zháčil sa.
,,Preboha to už je toľko hodín? Musím padať!" otočil sa na odchod a už utekal.
,,Ešte ti napíšem. ¡Adios!" zakričal a odišiel.
,,¡Adios!" zakričala som za ním a zasmiala som sa.

V dobrej nálade som sa vrátila domov. Dom som mala v Barcelone, taktiež ako moja rodina. No až na druhej strane mesta.

Vyvalila som sa do hojdacieho kresla na balkóne. Veď ty si počkaj, Max Verstappen. Zatiaľ vyhrávaš, ale dlho to tak neostane. Prišla som do hry so silnou zbraňou. Ja ti ten úškrn z tvojej tváre zotriem.

Hneď som si išla naštudovať čo sa deje celé tie štyri dni cez Veľkú cenu. No... Je tam toho do bludu. Ale tak Antonio bude určite vedieť, čo a jak.

Spomeň čerta, už mi aj písal.
A: Chceš ísť aj do paddocku? Ja by som išiel ale nechcem ťa nútiť
E: Áno chcem ísť, no neopovažuj sa mi to zaplatiť! Už dosť, že idem s tebou!
A: Ups! Neskoro 😅
E: SI NORMÁLNY?! FAJN, KUPUJEM NÁM LETENKY
A: Neboj, ešte som to nekúpil 😜 Nie, letenky zabezpečím ja
E: V žiadnom prípade 😡 letenky a môj paddock pass nechaj na mňa, jasné?
A: Dohodnuté

Bože môj. Ten chlapec je tak zlatý! A on chce mňa, takú suku! No, bude to ťažké ale nejak to zvládnem. Pôjdem s ním a v piatok alebo v sobotu mu poviem, že by to medzi nami nefungovalo atď. A možno mu aj poviem o mojom pláne... Nie, to by už bolo veľa. Až taká hnusná byť nemôžem.

Išla som si ešte zaplávať do svojho bazéna, najedla som sa a utekala som na tréning. Od posledného súboja som celý čas trénovala sama, pretože môj tréner Filip bol chorý, takže sa so mnou nemohol stretnúť. Iba mi posielal, čo mám robiť a chcel vidieť či som to naozaj urobila. Teraz ho konečne znovu uvidím naživo.

Vošla som do tréningovej haly. Filip ma tam už čakal.
,,No konečne!" zakričal cez celú miestnosť.
,,Veď som tu tri minúty skôr!" zakričala som späť. Takto väčšinou vyzerali naše pozdravy. Filip ma požiadal aby som sa mu nezdravila, pretože mu to pripomínalo jednu nepríjemnú udalosť. Rešpektovala som to a taktiež mi to nevadilo, pretože sa mi ani zdraviť veľmi nechcelo.

,,Pre športovca je vžd-" začal hovoriť.
,,...vždy neskoro. Jasné, chápem." prerušila som ho a prevrátila som očami.

Podišla som k nemu a objala som ho.
,,Už zdravý?" opýtala som sa.
,,Nikdy som nebol viac zdravejší ako teraz." povedal a usmial sa.
,,No a teraz šup šup trénovať! Deň nemá tridsaťdva hodín!" zvolal a už vyberal veci na tréning.

Prvýkrát v živote som sa nedokázala poriadne sústrediť, za čo ma Filip riadne pokarhal. Dal mi zabehnúť o dva kolá viac ako doteraz. Úplne ma zničil. A to len kvôli tomu, že som musela myslieť na sprostého holandského jazdca F1 Maxa Verstappena!