19

458 32 4
                                    

| O týždeň neskôr|

Týždeň prešiel žmurknutím oka. Práca ma pohltila, Elena mi vrátila moje články o móde, z čoho som mala najprv radosť ale po dvoch dňoch písania som sa cítila mŕtva. Nevedela som napísať slová ani vety, dostala som blok ako ešte nikdy. Bola som z toho frustrovaná a nevedela som čo s tým. Nebavilo ma to, môj mozog nedokázal vyprodukovať jednu jedinú vetu, ktorá by dávala zmysel. Všimla si to aj šéfka, ktorá len krútila hlavou. Vedela som, že je zle, ak jej do konca týždňa, teda do zajtra, neodovzdám článok tak ma pretrhne ako hada. Nikdy som nedostala takýto blok preto som nevedela čo robiť.

Z môjho hlbokého premýšľania o nesmrteľnosti chrústa ma prerušil telefón, ktorý mi vyzváňal na stolíku. Všetci v kancelárií na mňa zazerali pretože som si neuvedomila skorej, že mi vyzváňa avšak ak by mali krízu ako ja tiež by premýšľali nad nesmrteľnosťou chrústa.

Pozrela som sa na meno volajúceho a mala som pocit, že zle vidím. Nikdy mi nevolal, vždy mi napísal, preto ma jeho čin prekvapil.

"Keď už ty voláš tak musí niekde horieť chlapče zlatý." povedala som akonáhle som dvihla telefón pričom som ho nepustila k slovu.

"Síce doslovne nehorí ale horí však ty chápeš. Potrebujem sa s tebou stretnúť, mala by si čas dnes? Je to súrne a horí to."

"Za dvadsať minút končím v práci kam mám prísť?" nepotrebovala som sa ho pýtať čo sa deje, sám mi to vysvetlí keď sa stretneme. Vysvetľuje ako Maďar, preto je lepšie to nechať na osobné stretnutie.

"Prídem po teba, vidíme sa." žiadne ahoj, nič len ma zložil skôr ako by som stihla otvoriť ústa.

Za dvadsať minút som schádzala schody a videla som jeho auto stáť pri kraji cesty. Sedel vnútri takže mi nič nebránilo v tom aby som nastúpila do auta, zapútala sa a on bez slov vyrazil. Bol celý akýsi vážny čo nebolo zvykom, preto som chvíľami skúmala jeho tvár a snažila som sa zistiť či je v poriadku.

"Dobre nevydržím byť v nevedomosti, čo sa deje?" sedela som v aute desať minút, úplné ticho a on nevydal ani hlásku. Bola som z neho nervózna, nevedela som čo sa deje a plus bol vážny, úplne zlá kombinácia pre neho.

"Viem čo sa deje a preto potrebujem počuť tvoju verziu skôr ako mi vybuchne hlava od pána, ktorému pletie hlavu jeho srdce a hlava."

"Akú moju verziu Lando?" zamračím sa. George mu už všetko určite vyklebetil a preto nechápem tomuto výletu, ktorý máme.

"Keď ho máš viac ako len rada tak o neho zabojuj Sarah, trápi sa, nevie si rady. Je stratený a totálne zmätený. Nevie čo má robiť, bojím sa že ostane s ňou a bude z neho znovu tá poslušná lútka Carmen. Nenechávaj mu priestor, pretože akonáhle padne do rúk tej harpyi tak bude už stratený hádam navždy."

Nechápem kedy sa z neho stal radca pre vzťahy ale zisťovať som to ani neplánovala.

"Je ozaj krásne, že sa o neho bojíš lenže on sa musí rozhodnúť. On musí vedieť čo chce a čo nie. Nemôžem ku nemu prísť a donútiť ho aby bol so mnou tak to nefunguje. On je stále vo vzťahu s inou osobou!"

Celý týždeň sa mi darilo držať sa, Steven bol pri mne a pomáhal mi ale on musel prísť a celú moju snahu sfúknuť ako domček z karát. Bola som znovu tam kde som byť momentálne nechcela. Na rozhraní nevedomosti.

"Mrzí ma to, že ste sa dostali do takejto situácie ale musíš ma pochopiť keďže nerád vidím dvoch mojich kamarátov trpieť."

Milé od neho, že ma stále považuje za jeho kamarátku ale stále je tu fakt, že ja s George sme momentálne uzatvorená kapitola kde sme bola na kamarátskom bode mrazu.

Tvoj svet mojimi očamiWhere stories live. Discover now