Tvoj svet mojimi očami

2

Večer som nestihla ani riadne oči zažmúriť a už mi cez závesy prenikali slnečné lúče, ktoré ma hriali na pokožke. Ráno tu bolo rýchlejšie ako som si mohla predstaviť a znamenalo to len jedno, víkend plný formule sa začína. Celé moje vnútro sa stiahlo od strachu z nepoznaného a začínala som o sebe pochybovať ešte predtým ako som vytiahla päty z domu.

"Zlatúšik vstávať a cvičiť. Dnes to rozbalíš medzi tými krásavcami. Akože včera som si ich pozerala na internete a kokos uf, dievča závidím ti." do mojej izby vpálila moja Livia, ktorá má viac energie ako ja. Usadila sa na mojej posteli a nadšenie z nej sršalo na míle ďaleko.

"Ako to, že si tak skoro hore?" podozrievavo som si ju pozrela.

"Musela som schváliť tvoj outfit na dnešný deň nie? Hádam si nemyslíš, že by som ťa pustila v oblečení bez môjho súhlasu." pokrútila nado mnou hlavou avšak na tvári jej hral úsmev. Z mojej postele vyskočila tak rýchlo ako sa na ňu usadila a dvomi krokmi bola pri skrini, ktorú otvorila dokorán.

"Dnes máme celkom pekné počasie, takže vidím to na šaty a - " zasekla sa v rozprávaní a vzala do rúk kvetinové šaty nad ktorými som pokrčila obočie. Boli v mojej skrini už dosť dlho a veru toto už dávno nebol môj štýl.

"Beriem späť, tieto šaty rozhodne nie. Vieš čo?? Ja už viem." Livia sa začala tešiť ako malé dieťa a prehrabovať sa v mojej skrini ako by jej patrila. Obzerala veci na vešiakoch a iba ich prehŕňala.

"Presne toto som hľadala." zo skrine vytiahla na vešiaku uložené tričko s čiernymi rifľami. Hodila mi to na kraj postele a rýchlo utekala von z izby a ani nie za desať sekúnd bola naspäť a v rukách držala čierne lodičky.

"Livia ty si tak šikovné dievča." chválila samú seba a krútila nad sebou hlavou s pyšným úsmevom na tvári. Jej pohľad smeroval na oblečenie, ktoré vybrala a ja som sa nestíhala čudovať, kde sa v nej berie tá sebavedomosť, že si to oblečiem. Vonku síce svieti slnko ale nemyslím si, že to tu v Anglicku dlho vydrží. Počasie sa tu mení rýchlejšie ako moje ponožky.

"Ja tam vonku nechcem zamrznúť ak by náhodou začal fúkať studený vietor." upozornila som ju na fakt, ktorý môže nastať no ona len nado mnou mávla rukou.

"Prosím ťa nevymýšľaj a aj keby niekto ti tam určite rád poskytne mikinu alebo bundu." cmukla na mňa čo som z duše nenávidela ale nemala som nikdy to srdce jej to povedať. Radšej som jej na to neodpovedala, pretože by sme sa znovu nezhodli a hádať sa takto ráno neplánujem.

"Fajn ak ťa to poteší tak si to oblečiem ale nebudeš mi píliť uši s chalanmi." upozornila som ju na moju požiadavku nad ktorou sa najprv zamračila a premýšľala, ale nakoniec prikývla. Vyteperila som sa z postele a rovnou čiarou som išla do kúpeľne kde som spravila rannú hygienu. WC, umyť zuby, umyť tvár, naniesť trocha make-upu a jemne si natočiť vlasy. Presne tieto kroky som dnes urobila na to aby som mohla reprezentovať náš magazín a aby som vyzerala k svetu.

Z kúpeľne som vyliezla po dvadsiatich minútach, ktoré mi však dnes ubehli veľmi rýchlo. Keď som sa vrátila do izby moja spolubývajúca už tam dávno nebola začo som ďakovala bohu. Potrebujem sa obliecť a v kľude sa pripraviť na dnešný deň aby som na niečo nezabudla. Som perfekcionista, ktorý potrebuje všetky veci na mieste a nemôžem na nič nikdy zabudnúť.

Pred zrkadlo som sa postavila až keď som bola oblečená do vecí, ktoré mi pripravila Livia. Musím uznať, že na tejto kombinácií nič nepokazila a sedelo mi to ako uliate. Jedno holé rameno nepôsobilo vulgárne ale decentne čo tomuto outfitu dodávalo ženskosť a ladnosť. Vždy si rada oblečiem niečo kde sa skrýva ženská rafinovanosť ale predsa to nebije do očí.