Tvoj svet mojimi očami

13

"George William Russell!!! My dvaja si máme čo vysvetľovať!" krik Carmen nás oboch prebral z debaty o jeho rodine. Práve sme vchádzali do hotela, keď sa jej krik roznášal celou halou. Naše úsmevy nám z tváre zmizli veľmi rýchlo. George sa celý napriamil, pokrútil hlavou a jeho pohľad, ktorý na mňa hodil bol ospravedlňujúci.

"Dnešok som si veľmi užila a ďakujem ti zaň. Zajtra sa uvidíme na závodoch, kde ti budem držať palce. Prajem ti aby si to teraz prežil." provokačne sa usmeje a tým mu dám najavo, že si z neho uťahujem. Carmen je ako neriadená strela na jej výstupy som si už zvykla. Preto ho ľutujem, že to s ňou dobrovoľne zvláda, ale láske sa niekedy neporučí.

Posledný krát som sa na neho pozrela a vyrazila som smerom k výťahu avšak ruka, ktorá sa obtočila okolo môjho zápästia ma zastavila.

"Ty si kam myslíš, že ideš? Pekne mi vysvetlíš prečo nedáš tie svoje špinavé paprče preč od môjho priateľa! Len štetka a zlatokopka vie okato prebrať chalana v priamom prenose!" kričala po mne ako zmyslov zbavená. Na mojej tvári sa však objavil úsmev, ktorý ju zmiatol a viac naštval. Mala by som sa hnevať ale čo sa budem hnevať na klamstvo? Ona je príliš žiarlivá určite by s tým dačo mala robiť. Žiarlivosť nie je zdravá ak je prehnaná.

"Láskavo ma pusti kým ti ublížim." upozornila som ju, že ak ma nepustí tak to pre ňu neskončí dobre. Od pätnástich rokoch som chodila na bojové umenia, ktoré ma naučili ako sa obrániť. Jej stisk na mojej ruke nebol príjemný, práve naopak jej nechty sa zarezávali do mojej pokožky pričom moju pokožku drela v ruke. Bolelo to ako šľak ale nepreukážem jej bolesť, takú radosť jej nespravím.

Pozerala som sa jej priamo do očí aby vedela, že si srandu nerobím. Prebodávala som ju pohľadom, ktorý ju jasne varoval.

"Carmen okamžite ju pusti, opakovať sa druhýkrát už nebudem." ani jeho hlas ma nedonútil uhnúť pohľadom ale ju však áno. Po pár sekundách kedy si to pravdepodobne rozložila v hlave mi pustila ruku, ktorú som nechala voľne visieť pri tele. Bolesť v nej bola veľká ale netrápilo ma to.

"Zbláznila si sa? Robíš scény pre nič za nič pre boha. Sara si v poriadku?" jeho pozornosť sa presunula z nej na mňa. Mala som však na sebe pohľady aj iných ľudí, ktorí tu stáli a pozerali sa na celé divadielko, ktoré vzniklo kvôli žiarlivej frajerke.

"Som v poriadku. Len chcem tvojej priateľke niečo vysvetliť. Drahúšik nie som žiadna štetka ani zlatokopka a rozhodne ti nepreberám priateľa. Nie som žena, ktorá by preberala chalana inej. Je zadaný, ja to akceptujem a stále tu som pracovne. Hlavné je že ja som sem neprišla nikoho baliť, nemám to za potrebu." prehovorila som k nadurdenej ženskej, ktorá ma zabíjala pohľadom. Veľmi ma prekvapuje ako s touto osobou niekto dokáže vydržať ale láska robí divy ako vidím. Ku mne sa správať tak priateľ už ide cez zatvorené dvere.

"Ja vás nechám, Carmen zamysli sa nad svojím správaním pretože sa nebudem čudovať, keď ťa George jedného dňa pošle do teplých krajín. A ty George otvor oči inak budeš stále v začarovanom kruhu, z ktorého sa budeš ťažko dostávať."

-----------------------------------------------

|Ráno|

"Elena všetko mám premyslené, ver mi v tomto. Článok som už začala písať a bude sa ti páčiť omnoho viac ako obyčajný rozhovor." ruku s telefónom som mala pred sebou pričom na obrazovke som mala tvár mojej šéfky, ktorá ma ráno o šiestej prekvapila telefonátom. Milujem jej ranné volania cez víkendy, ona a spánok asi nejdú dokopy.

"Ja ti verím Sarah, len mám obavu aby to čitateľov bavilo. Vieš aká je dnešná mládež, čo má viac písmen a riadkov tak to nečítajú."