Tvoj svet mojimi očami

3

Moja nervozita opadla akonáhle som sa usadila pred chlapa v kombinéze, ktorý bol pohodlne opretý o stoličku. Jeho tvár zdobil úsmev, ktorý ma prinútil cítiť sa kľudne a všetok stres zo mňa opadol, znovu som sa cítila sebavedomo.

"Ahoj moje meno je Sarah Steel a pracujem pre Woman's magazine, ktorým som bola poverená vyspovedať pár jazdcov. V prvom rade sa vám chcem poďakovať, že ste súhlasil a prijali ste toto stretnutie." prehovorila som do ticha, ktoré medzi nami vládlo. Jazdec predo mnou bol uvoľnený a pozeral na mňa s jemným úsmevom na perách.

"V druhom rade budem náš rozhovor nahrávať, ak si nebudete želať aby bolo nahrané treba povedať zastavím diktafón. Rozhovor si bude nahrávať, pretože chcem aby bol článok čo najpresnejší a aby som vás vedela vystihnúť . Nepotrebujem si vymýšľať slová, ktoré ste nikdy nepovedal. Chcem mladým dievčatám ukázať kto ste a že nie ste len slávny jazdec formuly jeden." z kabelky som si vytiahla zápisník, kde som mala napísané otázky, ktoré som sa ho plánovala spýtať. Na stôl som položila diktafón, ktorý som zapla a bola som pripravená sa ho spýtať či môžme začať ale on ma predbehol.

"Videl som tvoje otázky a bol som nimi prekvapený. Žiadna sa netýka môjho tímového spolujazdca, môjho pôsobenia v iných tímoch či môjho milostného života. Prosím tykajme si, som Lewis" natiahol ku mne ruku, ktorú som prijala.

"Nebudem sa predsa pýtať na to čo všetci predo mnou. Takú hru ja nehrám, nechcem byť ako ostatní. Mňa zaujímaš ty nie tvoja minulosť alebo tvoj milostný život. Ak dovolíš začneme, pretože sa sem zachvíľu dostaví Angela a ja nebudem mať rozhovor, pre ktorý som sem prišla." hovorila som s ním na rovinu, však prečo by som mu mala klamať? Mladé dievčatá síce bude zaujímať jeho milostný život ale to si dokážu nájsť na internete do piatich minút. Lewis prikývol a tým mi dal značne najavo, že je pripravený zodpovedať na otázky, ktoré som mala po neho nachystané.

"Si známy jazdec formuly jeden, ktorý je svetovo uznávaný a známy. Ako to vnímaš ty? Ako by si opísal samého seba človeku, ktorý nepozná tvoju históriu?" sledovala som jeho pokojné telo. Bolo vidieť, že ho otázka neprekvapila ale usmial sa nad ňou, pretože to nie je otázka ktorú by dostával každý deň.

"Som človek, ktorý má šťastie, že môže robiť čo miluje. Pre svoju prácu som musel drieť každý deň, každý víkend a každú jednu sekundu v mojom živote. Som za to neskutočne rád, pretože tým, že ma svet vníma môžem pomáhať ľudom a viesť mladých ľudí a hovoriť im aké je dôležité aby v seba verili. Ak človek v seba verí dokáže neskutočné veci a to si mladí ľudia musia uvedomiť. Ľudia ma sledujú a to využívam na pomoc pre tých, ktorý to potrebujú. Nevnímam seba ako hviezdu ale ako človeka, ktorý môže pomôcť zmeniť kúsok po kúsku ľudský postoj k druhým ľudom, zvieratám alebo Zemi ako takej."

Človek by si pomyslel, že bude namyslený s nosom nahor ale milo ma prekvapil. Čosi som si o ňom naštudovala z iných rozhovorov a po každom závode ďakoval mechanikom, celému tímu, ľudom v továrni a nikdy nevynechal svojich rodičov. Náš rozhovor pokračoval ďalej a Lewis odpovedal na moje otázky s úsmevom, veľakrát sa zamyslel aby našiel správne slová ako to najlepšie povedať. Ani raz mi nepovedal, že sa mu otázka nepáči alebo, že by chcel aby som prerušila nahrávanie začo som bola rada.

"Na záver ti nechám voľné slovo. Môžeš odkázať naším čitateľom čokoľvek len chceš." moje otázky sa minuli a dala som mu voľný priestor na vyjadrenie sa. Vždy som to tak robila aj s návrhármi. Niektorí povedali niečo povzbudzujúce, iní sa vychválili do nebies ale vždy ten priestor dostali a využili. Najlepšie je rozhovor ukončiť ich slovami, ktoré chcú venovať čitateľom, pretože sa to čitateľa dotkne a bude potom hltať každé jedno slovo.