Tvoj svet mojimi očami

4

Dni mi ubiehali rýchlosťou svetla. Bola som ponorená v písaní a vytváraní článku o Lewisovi. V nedeľu som zavítala aj na závod, ktorý skončil v prospech neho. Atmosféra ma tam úplne pohltila, vzrušenie mi prúdilo celým telom a oči mi kmitali zo strany na stranu. Nevedela som kde sa skorej pozerať, pretože zo všetkých strán sa ozývali hlasy fanúšikov, ktorí podporovali svoje tímy.Moju spoločnosť mi robil Mike, ktorý bol taktiež zažraný do závodu ale stále mi vedel odpovedať na otázku ak som sa ho na nejakú opýtala.

Prsty mi behali po klávesnici v pravidelnom rytme. Očami som sledovala text, ktorý som písala a v hlave som mala všetky myšlienky, ktoré som postupne písala do počítača. Článok bude dopísaní ešte dnes s viac ako týždenným predstihom. Tešila som sa ako dieťa, pretože písanie mi ozaj išlo od ruky, mala som veľa materiálu, na otázky mi odpovedal priamo a nevykrúcal sa zo žiadnej.

"Sarah do kancelárie!!!!" krk šéfky sa ozval celou otvorenou kanceláriou. Ona nikdy nekričala, vždy prišla k stolu a požiadala slušne o stretnutie v kancelárií. Moje vnútro sa celé stiahlo od strachu. Čo som vyviedla? V hlave som pátrala všetky prešľapy, ktoré som mohla urobiť ale žiaden mi na um neprišiel. Postavila som sa zo stoličky a so stiahnutým chvostom som prechádzala po kancelárií smerom k tej jej. Kolegovia na mňa hádzali ľútostivé pohľady, z ktorých som sa cítila ešte viac naprd.

Medzera medzi mnou a kanceláriou sa zmenšovala a kým som nebola úplne pri nej a vstúpila som dnu. Šéfka sedela za stolom a uprene na mňa pozerala. Pravou rukou mi ukázala na stoličku, ktorá bola pred stolom. Nasucho som preglgla a usadila som sa. Snažila som sa nedať najavo strach, ktorý ma pohlcoval. Medzi nami zavládlo ticho, ktoré som ťažko znášala. Stále som nevedela na čom som. Ľaktami sa oprela o stôl, prsty si preplietla a mierne telo naklonila dopredu. Jej pohľad ani raz neuhol z môjho tela a veru mala som čo robiť aby sa mi neroztriasli kolená.

"Hovor a preháňaj je Lewis taký sexy ako na fotkách a v telke?"v očiach mojej šéfky boli nadšené iskričky, ktoré jej planuli jedna radosť. Bola v očakávaní čo jej poviem ale ja som sa nezmohla ani na jedno slovo. Sedela som na stoličke ako prikovaná a bola som šokovaná z jej otázky. Moja hlava nevedela pobrať čo sa práve stalo, moje malé kolieska v hlave pracovali na stodvadsať percent a snažili sa zistiť či jej otázka bola položená v realite alebo iba v mojej hlave.

"Počkať, takže som nič nevyviedla? Nejdeš mi dať výpoveď?" spýtala som sa s malou dušičkou. Elena predo mnou sa začala smiať a krútiť hlavou do strán.

"Zlatíčko kde si na niečo také prišla? Práve si dostala najlepšie články zo všetkých a som s tvojou prácou spokojná."

"Nikdy nekričíš po zamestnancoch preto som si myslela, že som niečo vyviedla. Bála som sa, že som niečo pokazila." priznala som jej prečo som mala svoje obavy z výpovede.

"Nemôžem byť predsa pred ostatnými hotová z jazdca. No teraz hovor čo najviac." bola nedočkavá a hladová po informáciach, ktoré som jej mohla poskytnúť.

"Lewis bol veľmi milý je to stále usmievajúci sa človek. Sršala z neho dobrá a pozitívna energia, ktorou napĺňal celú miestnosť. Áno je sexy ako v televízií a tobôž v kombinéze, ktorú mal pri rozhovore oblečenú. Na otázky odpovedal bez zbytočných otázok a námietok. Podľa mňa je to rozumný človek, ktorý má na všetko svoj názor. Či už pozitívny alebo negatívny nebojí sa ho však vysloviť. Ale ak ho chceš vidieť naživo stačí ísť na závody vieš o tom? Ten paddock lístok mi umožnil vidieť viaceré jazdecké hviezdy, i keď po pravde niektoré som ani nespoznala."

George

"George dnes som volal s jednou slečnou, ktorá píše pre Woman's magazine a žiadala o rozhovor s tebou. Povedal som jej, že najprv prediskutujem s tebou či budeš mať čas alebo nie. Hovorila, že to nemusí byť v Anglicku je ochotná pricestovať na závody." hlas môjho manažéra ma vyrušil z pozerania do telefónu, ktorý som následne zamkol ako sa usadil na kreslo oproti sedačke, kde som bol usadený ja.