Vždy som si myslel, že umelci dokážu zhrnúť a uschovať svoj život do pár slov. Že akýmsi spôsobom dokážu presvedčiť ľudí vo svojom okolí iba vetičkou o tom, že na tomto svete neboli nadarmo. Neviem, či sa ja, Ted Barcley s ušmudlaným skicárom od mŕtvej starkej a pár poloprázdnymi tubami od tenpier smiem nazývať umelcom, ale jedno ma trápi viac. Môj život zjavne nemá zmysel. Nech som hľadal ako hľadal, nenašiel som najmenší dôvod, pre ktorý by som mal byť teraz nažive. Ani najmenší lúč svetla v mojom šedivom dni. Ľudia ma nemajú radi, takisto ako ja nemám rád ich. Len za to, že nemám v pláne pridať sa na tú kopu vymletých loajálnych oviec bez názoru. A teraz, keď je preč aj starká, nemá kto podporovať moje názory. A tak sedím v podkrovnej izbietke starého domcu mojej vzdialenej tety a strýka, ktorí mi milého slovka nedarujú a dumám o mojom živote. O živote, ktorý zjavne nemá názov. Dočasne... Dočasne bez názvu
1 part