Max
Ryšavá spoločne s Karou kráčali popredu a preberali dnešný koncert. Ešte stále boli obe úplne rozčarované, a tak som bol vlastne rád, že som išiel pozadu celkom sám. Teda až do momentu, pokým Jared nespomalil natoľko, až kráčal vedľa mňa.
,,Nepotrebujem spoločnosť," odvetil som, no pohľad som mal stále zameraný na zadok ryšavej.
,,Nemyslíš, že by sme konečne mohli zakopať vojnovú sekeru? Pochopil som to," vydýchol, zrak upierajúc do zeme.
,,Pochopil čo?" zmätene som nadvihol obočie.
,,Ako to medzi vami je. Zoe sa mi páči, preto ti nebudem tvrdiť opak. No vidím, že jej sa páči niekto iný a s tým nič neurobím," pokrčil plecami a hlavu pomaly zodvihol vyššie, stále sa však vyhýbal očnému kontaktu so mnou.
Bolo zvláštne počuť to z jeho úst. Počuť, že sa podľa neho ryšavej páčim. Iste, nebol som malý chlapec, aby som nepochopil, že ju musím aspoň trochu priťahovať. Inak by so mnou predsa nespala. No napriek tomu som mal nevysvetliteľnú radosť z toho, že to tak vnímal.
,,Nie je to nič vážne. No napriek tomu by som jej nikdy nedovolil, aby bola s niekým, ako si ty. Prepáč, kamoš," povedal som a ruky si vrazil do vreciek riflí.
Pripadalo mi nezmyselné, že mu to vôbec hovorím, no niečo som mu povedať musel, aby pochopil, že aj keď s ryšavou nechodím, nebude jeho. Nikdy!
,,Nerozumiem čo proti mne máš. A tiež nerozumiem, prečo ti tak veľmi vadí, s kým sa Zoe stýka, ak sa ti nepáči," rozhodil rukami pred seba a konečne tvár natočil mojím smerom. Konečne preto, že mohol vidieť môj pobavený úškrn, ktorý sa formoval do jemného úsmevu.
,,Kto povedal, že sa mi nepáči?"
Viac som hovoriť nemusel. Pridal som do kroku, aby som dievčatá dobehol. Vedľa nich už tento krát kráčal aj Louis, ktorý ma kývnutím hlavy pozdravil. Nebol mi ani trochu sympatický, no stále pôsobil menej slizko, ako Jared. Vlastne, nevadil mi ani zďaleka tak, ako Jared. No stále boli z jedného cesta. Asi by som si však mal zvyknúť, že sa budeme stýkať častejšie. Je to predsa priateľ Kary.
,,Ahoj, kráľovná," položil som ruku okolo ramien ryšavej a jej ruka sa automaticky zodvihla na úroveň pliec, aby sa zahákla o moje prsty.
,,Ahoj, Maxík," zašepkala mojím smerom, načo som automaticky so smiechom pokrútil hlavou. Nevyslovil som to, no dúfal som, že to nebude moja nová prezývka. To by moju mužnosť dosť poznačilo.
,,Dúfam, že idete s nami," ukázala na pojazdný obytný dom Kara. Až vtedy som si uvedomil, že sme už vlastne na mieste.
Pohľadom som prešiel po našom stane a následne som zastavil na ryšavej. Snažil som sa z jej tváre vyčítať, čo sa jej rojí hlavou, no bolo mi to jasné okamžite. Chcela ísť, no čakala na to, čo poviem. A ja som mal len dve možnosti. Pôjdem si ľahnúť a ryšavá tak bude s Jaredom sama, alebo pôjdem s ňou. Mal som vlastne nad čím premýšľať?
Pokýval som hlavou a rozosmial sa nad tým, že druhá možnosť neprichádzala do úvahy. Nikdy!
,,Ideme," prikývol som a zaregistroval, ako si ryšavá potichu vydýchla. Zároveň tak jemne stlačila moju ruku, aby mi tým dala najavo vďaku.
~
Čo som vlastne čakal? Interiér tohto vozidla takmer do polovice zapĺňal biely kožený gauč, bar s lipového dreva, množstvo alkoholu a tiež obrovské pohodlné kreslo, ktoré dokonale ladilo s gaučom. Podlaha sivej farby sa leskla, akoby bola čerstvo umytá a mal som sto chutí opýtať sa, či sa nemusím vyzuť. Skutočne som sa aj napriek stiesnenému priestoru cítil, akoby som prišiel na návštevu a nesedel v pojazdnom autobuse.
Ryšavú interiér karavánu ani trochu neprekvapil. Samozrejme, bola zvyknutá na oveľa väčší luxus. Pre mňa by toto miesto predstavovalo maximum, načo by som možno zarobil za celý život. Veril som, že mal hodnotu väčšiu, ako náš dom, v ktorom som žil s rodičmi. A to nepatril medzi najmenšie.
Louis z baru vytiahol vychladenú fľašu drahej whisky a položil ju na malý stolík, ktorý sídlil hneď vedľa neho. Do širokých, sklenených pohárov rozlial tmavú tekutinu a každému podal rovnaké množstvo alkoholu.
,,Tak, na zdravie," zodvihol pohár pred seba.
Nečakal som na ostatných. Automaticky som pohár prevrátil do úst a užíval si lahodnú tekutinu, ktorá mi pomaly stekala hrdlom.
,,Kurva, to je vážne dobré," uznanlivo som pokývol hlavou smerom k Louisovi, ktorý sa automaticky natiahol za fľašou, aby nám všetkým dolial.
,,Keď otec zistí, že som mu vyslopal ten najdrahší chľast, aký tu mal, asi ma zabije," poškrabal sa na hlave a na chvíľu sa zamyslel. Potom však pohár znovu zodvihol pred seba. ,,Tak na zdravie!" zreval znovu, načo sa všetci nahlas rozosmiali a pohárik znovu prevrátili do seba. Možno som Louisa podcenil. Možno.
Bola to možno druhá, alebo dokonca tretia fľaša, ktorú Louis otvoril. Musel to byť skutočne kvalitný alkohol, pretože moja hlava sa už začínala točiť presne tak, ako na kolotoči, kam ma donútila ísť ryšavá. Tak fajn. Kolotoč, ku ktorému ma donútilo moje ego.
Louis tento krát rozlial len mne a Jaredovi. Pri pohľade na tancujúce dievčatá bolo jasné, že už majú obe minimálne štyri kolá dozadu dosť.
Pohárik som si priložil k ústam, no tento krát som ho nevypil. Nešlo o to, že by som cítil, že mám dosť. Za tento fakt mohla ryšavá, ktorá sa práve začala zvŕtať do rytmu Ofenbach - Be Mine. Pohárik s alkoholom som si zložil na koleno a paralyzovane som sledoval, ako krúti bokmi najprv do jednej strany, potom zase do druhej.
Po chvíli som si odkašľal a otočil sa späť na Jareda s Louisom, ktorý však prekvapivo robili presne to isté. Ich zamrznuté tváre smerovali na sexi tanec dievčat a ja som neveriacky pokrútil hlavou. Napriek tomu som sa znovu otočil smerom ku ryšavej, ktorá si obe ruky prehodila cez Karine plecia a hlavu jemne zaklonila dozadu. Dlhé ryšavé vlasy jej pri tom padali až na zadok a kolísali sa pri tom zo strany na stranu. Náhle si ruky zložila a teraz ich zodvihla do vzduchu. Následne nimi putovala po svojej tvári a hrudi. Pomaly opisovala líniu svojho tela a položila ich na miesto, na ktoré som mal teraz dokonalý výhľad. A bol som si istý, že na zadku ryšavej spočívajú všetky páry očí v miestnosti.
Konečne som precitol a prudko sa postavil. Nevedel som, čo som nezniesol viac. Pocit, že ju obaja vyzliekajú pohľadom, alebo moje predstavy, v ktorých som ju vyzliekal ja sám.
,,Ryšavá, mali by sme ísť," podišiel som bližšie. Pre hudbu ma nemohla počuť, a tak mi pri ďalšom tanečnom pohybe takmer vrazila.
,,Prepáč," rozchichotala sa, keď si ma konečne všimla a ruky mi prehodila okolo krku.
,,Nechcem tancovať," zavrčal som jej blízko pri uchu.
Chcem teba. A chcem to hneď!
,,Tak čo potom chceš?" zahryzla si do spodnej pery a zvodne sa na mňa usmiala.
,,A dosť," precedil som cez zuby a hlavou kývol na pozdrav Lousovi, ktorý z nás stále nespúšťal zrak.
Ryšavú som doslova vystrčil z karavánu a zabuchol za nami dvere skôr, akoby si náš odchod všimla Kara. O tom som však pochyboval.
Ryšavá urobila dva kroky dopredu, no okamžite som ju za ruku stiahol späť a prirazil ju na sivú stenu karavánu. Nečakal som na nič. Ruky som si oprel vedľa jej hlavy, každú z jednej strany a bez varovania sa pritlačil na jej pery. Neprestával som ju bozkávať ani potom, keď rukami zašla pod moje tričko a prstami blúdila po mojej hrudi.
Ruky som presunul na jej pás, za ktorý som si ju ku sebe prirazil ešte bližšie.
,,Som z teba tak skurvene nadržaný," vyslovil som, snažiac sa nabrať aspoň trochu kyslíku, no ryšavá mi nedala príležitosť. Jemne sa nadvihla, aby mi na pery mohla pritlačiť tie jej, ktoré ma privádzali do šialenstva už znovu.
Chutila rovnako sladko, ako vyzerala. Skúsene sa jazykom dobíjala do mojich úst a ja som mal pocit, akoby mi vzala aj posledný zdravý úsudok. Nič sa mi nezdalo správnejšie. Nič nemohlo chutiť lepšie. Žiadna vôňa nemohla nahradiť vôňu malín. Žiaden vankúš nemohol byť mäkší, ako tieto pery.
,,Ideme," zvolal som a napriek obrovskému úsiliu sa odlepil od jej rozhorúčeného tela. Hrudník sa jej prudko dvíhal nahor a líca jej horeli červeňou. Spotený prameň vlasom som jej zastrčil za ucho a znovu sa natiahol ku jej tvári, aby som jej na ružové pery vtisol ešte jeden bozk.
_________________________________________
Nestíham absolútne nič, takže budem dúfať, že v kapitole nie je príliš veľa chýb 😁😁 Ak som na nejaké komentáre ešte nestihla odpovedať, dnes tak urobím.
Ľúbim vás
❤