***
Ráno, keď som sa zobudila, princ už nebol v komnate, poslal po mňa slúžku,
aby ma odprevadila preč z miesta, kde som strávila noc.
Myslela som si, že už nemám čo hľadať v komnate pre konkubíny.
Rida mi povedala, že mám veľké šťastie.
Stráviť s princom Omarom noc po tom, čo som vyviedla, a potom, čo mi povedala kráľovná, bol asi Boží zásah.
Všetci si mysleli, že som s Omarom bola. No nebolo tomu tak. Princ sa ku mne správal slušne a vôbec nenaliehal.
Čudovala som sa, lebo som o ňom počula všeličo.
Asi to nebola pravda...
Rida ma potom vzala do kuchyne a ja som na seba zas natiahla sivé šaty, ktoré som nosila predtým a na hlave som mala sivú ľahkú šatku.
Kuchyňa bola ohromne veľká, čistá a priestranná.
Hlavná kuchárka sa na mňa pozrela a zašomrala si čosi popod nos.
,,Budeš sa snažiť, lebo sa inak princ všetko dozvie!" hrozila mi prstom.
Bola tlstá a nemala vpredu zub. Snažila sa vyzerať hrozne, no mne skôr pripomínala Abdula, z ktorého som nemala strach.
Abdul neskôr vošiel do kuchyne a kázal mi: ,,Jedlo budeš nosiť princovi vtedy, keď sa bude chcieť najesť vo vlastnej komnate."
,,V poriadku!" odvetila som a išla robiť svoju prácu.
Kuchárka mu navarila jeho obľúbené jedlo. Ochutnávač pred podávaním ochutnal všetko a zhodnotil, že jedlo je chvályhodné.
Abdul opäť prišiel a pýtal sa ochutnávača, či je všetko tak, ako ma byť.
Ten mu hovoril, že v najlepšom poriadku.
Pozrel sa na mňa a povedal, aby som sa išla prezliecť.
,,Prezliecť?" začudovane som na neho zazrela.
,,Áno, slúžka ti pripravila šaty! Sú v tvojej komnate na posteli."
Pozrela som sa na neho spýtavo. ,,Veď slúžky sa nikdy neprezliekajú, keď nesú jedlo kráľovnej. Pre princa sa musí?"
On sa len pousmial.
Potom som až pochopila prečo...
Komnata, do ktorej ma zaviedla slúžka, už nebola tá v časti pre konkubíny. Bola na vyššom poschodí.
,,Odteraz budeš spať tu," povedala.
,,Bolo to nariadenie Abdula?" opýtala som sa jej opäť začudovane, no ona ma len rýchlo prezliekla, narýchlo upravila, a potom kázala, aby som sa pripojila k služobníctvu, ktoré nieslo princovi jedlo.
Pred jeho komnatou nás ale čakalo prekvapenie.
Tuba, arabské dievča, ktoré bolo favorizované kráľovnou, čakalo pred princovou komnatou.
Pozrela sa na mňa vražedným pohľadom a riekla: ,,Dnes som na rade ja, preto odíď. Na čo si sem prišla?"
,,Priniesť princovi jedlo!" zhŕkla som na ňu.
,,Jedlo a takto odetá?!" prezrela si ma celú.
Mala som na sebe krásne modrasté šaty a okolo hlavy ľahkú modrú šatku.
Sluha po chvíli vyšiel z princovej komnaty.
Obidve sme čakali na to, čo povie.
,,Princ sa chce najprv najesť," oznámil stroho.
Tuba sa na mňa uškrnula a ohrdnutá odišla spred princových dverí.
Princ sedel za nízkym stolíkom, na vankúši. Ja som mala v rukách misku s ovocím. Preto som ich položila na stôl, hneď vedľa všetkého jedla, ktoré uvarila kuchárka.
,,Môžte ísť!" rozkázal princ.
Odchádzala som s nimi, keď si to všimol. Zvýšil hlas.
,,Nazirah tu ostane!"
Ostala som stáť v strede komnaty. Sklonila hlavu a čakala na to, čo mi povie.
,,Ukáž mi jedlo, pri ktorom si kuchárke ponamáhala," vyzval ma princ tentoraz miernym a pokojným hlasom.
Povedala som mu, čo som pripravovala a to jedlo ochutnal.
Vzal si kúsok chleba, namočil do omáčky a nabral aj malý kúsok mäsa.
Prežúval a potom vyriekol, že mäso je výborne a omáčka taktiež.
Usmiala som sa pre seba.
Keď si to on všimol, urobil to tiež.
Pozval ma k stolu, rukou mi ukázal na voľný vankúš, ktorý sa nachádzal oproti nemu.
,,Sadni si a ochutnaj jedlo taktiež. Či ty nemáš rada ani naše arabské jedlo?" Pozrel sa na mňa spýtavo.
Nadvihla som hlavu a zadívala do jeho hlbokých tmavých oči. Hneď som si spomenula na to, ako ma včera pobozkal. Určite som sa červenala.
,,Ja, môj princ, zbožňujem ovocie z vašej krajiny!"
,,Ovocie?" zasmial sa pobavene.
Naše pohľady sa spojili a naše úsmevy tiež.
,,Takže neješ mäso?" nadvihol zľahka svoje obočie.
Vzala som si chlieb, namočila do omáčky a k tomu som nabrala kúsok mäsa, presne takisto, ako to urobil aj on. Opýtala som sa ale pre istotu princa, či sa to takto robí. Prikývol hlavou. Otvorila som ústa a vložila si do úst to sústo jedla.
,,Chutí," odpovedala som mu.
,,Ak chutí, tak sa teda najedz so mnou." Nežne sa na mňa usmial.
Medzitým, ako sme spolu jedli, sa na mňa neprestával hľadieť.
,,Porozprávaj mi o svojej krajine," vyzval ma.
,,O mojej krajine?"
Usmiala som sa, spomenula som si na všetko. Na mojich rodičov, na moje sestry. Na hudbu. Jedlo. Jazyk. Kultúru.
Rozprávala som mu o všetkom možnom a on ma počúval.
,,Môžem sa vás opýtať na jednu otázku princ?"
,,Pýtaj sa," vyriekol a napil sa z vína, ktoré držal vo svojej pravej ruke.
,,Prečo ste mi odpustili? Prečo sa ku mne takto správate? Myslela som si, že človek ako vy, sa nebude zapodievať s otrokyňou, zajatkyňou, nepozve ju k svojmu stolu, nebude sa s ňou rozprávať. Najviac s ňou strávi noc a pošle ju tam, na to miesto, ktoré je určené pre konkubíny."
Usmial sa na mňa, presunul sa z opačnej strany ku mne. Posunul mi vlasy na chrbát a pozeral sa mi na tvár z boku. Pohľadom ma neuveriteľne spaľoval.
Namiesto odpovede som sa dočkala jemných bozkov, ktorými ma obsypal po mojom krku.
Zhlboka som dýchala a čakala na to, že si ma vezme. No nestalo sa.
On mi vtedy s úsmevom na tvári odpovedal:
,,Možno pre tvoje krásne modré oči a pre tvoje dlhé tmavé vlasy. Možno pre tvoju odvahu a pre tvoj dôvtip."
Vstal a podišiel k inému stolíku, kde mal akési svoje veci, ako nejaké listy a taktiež svoj červený prsteň, ktorý nosil na prostredníku neustále.
,,Ako sa ti páči tvoja nová komnata?" opýtal sa ma.
,,To vy?" Zaskočil ma svojou otázkou, a preto som tak prekvapene zhŕkla.
Pozrela som sa na neho a usmiala sa.
,,Prečo?" vyznelo z mojich úst.
Neodpovedal mi. Namiesto toho mi povedal.
,,Za nejaký čas mi každá z konkubín bude robiť spoločnosť v záhrade. Budeš ma obsluhovať, alebo mi budeš robiť spoločnosť."
Mlčala som.
Nevedela som, čo mu odpovedať na jeho otázku.
Podišla som k nemu a sklonila hlavu.
,,Urobím tak, ako mi princ príkaže."
,,Urob tak, ako chceš. Napriek tomu, že žiješ v mojej krajine. Môžeš sa rozhodnúť slobodne. Buď mi celý čas budeš nosiť jedlo a budú ťa považovať za moju slúžku, alebo..." nedopovedal.
Na dvere zaklopal sluha, ktorý voviedol kráľovnú.
Tá vošla, pozrela hneď na mňa. Uklonila som sa pred ňou, tak ako sa to patrilo, a potom mi rozkázala, aby som odišla.
Ako som odchádzala, pred dverami na chodbe čakala Tuba. Kráľovnina favoritka.
Vypla hruď a pyšne sa na mňa usmiala.
Odišla som do svojej komnaty, pred ktorou stál princov sluha, ktorý ma odvtedy stále strážil.
,,Je to princov príkaz," povedal mi, keď som sa ho na to pýtala, prečo pred ňou neustále stojí a ani sa nepohne.
Konečne som sa po nej mohla poriadne rozhliadnuť.
Bola krásne zariadená. Na stenách mala zaujímavé arabské vzory, na zemi sa nachádzal hnedastý vzorkovaný koberec a pekna bielá posteľ s baldachýnmi, tá sa v komnate vynímala asi najviac zo všetkého. Z úžasom som si poriadne obchytala nábytok. Dotkla som sa asi každého kúta, lebo tá komnata sa veľmi lýšila od predošlej, o ktorej som si myslela, že je krásna, no táto bola ozaj majestátna.
Sadla som si na tú mäkkučkú posteľ a rozmýšľala o princovi Omarovi a Tube. ,,Určite spolu teraz trávia milostné chvíle. Kráľovná si dala záležať na tom, aby s ňou bol dnes v noci, preto ju sama predviedla pred princa," zamrmlala som si popod nos.
Sluha zaklopal na dvere a ja som zvolala, aby vošiel.
Isabella zavítala do mojej komnaty, akonáhle sa dozvedela, že som ju dostala, a že ju budem mať iba pre seba.
Povedala: ,,Ak nám princ daruje každej jednej vlastnú komnatu, ako tebe po včerajšej noci, tak tu budeme žiť ako v bavlnke."
Zadívala som sa na ňu, keď som pochopila to, čo mi povedala.
Plánuje s princom stráviť noc, len pre vlastnú pohodu. Pomyslela som si.
Mala by som jej to mať za zle?
Ako by zareagovala, keby sa dozvedela, že som túto komnatu dostala napriek tomu, že som s princom nič nemala?
Dostane, každá z nich takúto komnatu ako ja?
Hlavou mi behali tieto otázky ešte počas toho, ako som sa jej pozerala do očí a vnímala len pohyb jej pier, lebo to, čo hovorila som vôbec nezachytila pre svoje vlastné myšlienky.
Ostala u mňa do noci. Až kým sluha povedal, že by už mala ísť, lebo ju Rida hľadá.
V ďalšie dni za princom boli aj iné konkubíny. Dozvedela som sa, že aj Isabella.
Stretla sa so mnou vtedy, ako som sa kúpala. Sedeli sme spolu pri sebe a nalievali na seba horúcu vodu, ale neboli sme nahé. Mali sme okolo seba obtočenú voľnú bielú látku.
Chcela mi povedať, ako prebiehala ich spoločná noc. No ja som ju zastavila. Nechcela som to počuť.
Zosmutnela som, lebo som si spomenula na jeho krásne tmavé oči a na jeho hlboký pohľad.
Princ môže mať každú ženu, na ktorú si ukáže. Kto som ja, aby som žiarlila, ak som sa ho sama zriekla. Vybrala som si prácu v kuchyni, namiesto toho, aby som mu poskytovala milostnú rozkoš.
Opäť sa ma zmocnili myšlienky, ktoré súviseli s princom.
Abdul sa so mnou chcel porozprávať. Preto som ukončila svoj kúpeľ skôr, než Isabella.
,,Zajtra sa bude konať záhradná slávnosť. Preto sa priprav na to, že budeš robiť spoločnosť princovi," riekol Abdul a čakal moj súhlas.
Pozrela som sa na neho začudovane.
,,Nemám náhodou variť spolu s kuchárkou?"
Ten sa ma namiesto odpovede opýtal: ,,Chceš byť pomocníčkou v kuchyni do konca života, alebo sa chceš konečne zhostiť úlohy, na ktorú som ťa celý čas pripravoval?"
Oprela som sa o rám na mojej postele a zazrela na Abdula.
,,Pripravoval si ma do úlohy konkubíny a otrokyne, no ale ja..."
Skočil mi do reči: ,,Nazirah, zajtra sa obleč, priprav sa, lebo tvoja úloha je iná! "
A porozmýšlaj o tom, čo ťa doteraz postretlo!"
***
Čaute, čaute je tu zas ďalšia časť vášho príbehu.
Veľmi ma potešilo to, že tento príbeh si začína čítať čoraz viac ľudí a že ho pridávajú do svojich knižníc a listov.
Týmto chcem pozdraviť a poďakovať pár ľuďom, ktorí zahlasovali a pridali si príbeh do knižnice...(slnecnica0508 a BrankaDubovska) ❤️😍
A samozrejme ani mojim pravidelným čitateľom a odoberatelom nechcem zabudnúť poďakovať. (Denass) ❤️😍
Vaša Viktória.
Hlasujte a Komentujte! ❤️🌺