[ AKO SOM SA SEM DOSTAL?]
•••
FINN
•••
,,It's sad, but it's true,
how society says her life is already over,
nothing to do here, and nothing to say..." *
-
Melódia piesne sa ozývala vo Finnových ušiach.
Ľahol si na svoju posteľ, gitara v lone a lenivo brnkal končekmi prstov. Bol sám v tichom priestore bytu, jediným zvukom boli tóny hudby, šumiacej v slúchatkách, ktoré boli pripojené k jeho telefónu. Oprel si hlavu o stenu a zavrel oči. Bol vyťažený a unavený. Mobil mu nespočitateľný krát zazvonil, ale Finn ho ignoroval, zakaždým stlačil 'Odmietnuť'.
Nie je to tak, že by ho to zaujímalo, nie to ešte odpovedať na početné hovory, ale slovo 'Caleb' sa objavilo na obrazovke jeho telefónu.
Nesmelo si zahryzol do pery, jeho prst váhal nad svetlozelenou ikonkou 'Odpoveď'. Vedel, že Caleb sa pravdepodobne snažil dostať ho na nejakú otrasnú párty, aby sa rozbil. Ale preč by sa ho na to pýtal?
Bol piatok. Inak povedané, deň, keď sa spolužiaci-opijú-a-psychicky-sa-zničiť. Čas na to, aby sa zhúlili, opili a vyspali sa s niekým. Bol to chaoticky katastrofálny bordel. Finn tam väčšinou prišiel, aby sa sfetoval, aby zabudol na blbosti, ktoré sa mu stávajú každý deň. Bol to spôsob relaxácie, pokojné mierumilovné miesto, kde by mal cítiť to, ako tam patrí. Väčšinou sa tak necíti, ale nevšíma si to. Ak zatlačil všetko to negatívne, pomohlo mu to udržať otvorenú, statočnú myseľ. Bolo to pre neho takto lepšie.
Vzal cigaretu so strieborného popolníka, ktorý ležal na drevenom stole a k ústam pozdvihol ju k perám. Kúsky spálenej trávy spadli do diery jeho gitary.
,,Do pekla," zamrmlal s potlačeným stonom. Pretočil gitaru hore nohami, zúfalo s ňou triasol a dúfal, že niektoré vypadnú.
Predsa len si povzdychol, položil hudobný nástroj na podlahu, stratil nádej, že malé kúsky vypadnú.
Znova zapol jemne-znejúcu hudbu a ľahol si na chrbát, hlava opretá o tvrdé vankúše.
Ako som sa sem dostal?
Ako som sa sem dostal?
Oči sa mu zatvárali, slová napĺňali jeho osamelú myseľ, opakujúc sa donekonečna.
•••
Miesto, kde sa konala párty, bolo trocha malé na ten dav.
Bola to tajná komnata v St. Flintridgovi, miestnosť, kde žiaci skrývali pivo, cigarety a viac iných zakázaných vecí.
Finnovi to prišlo vtipné, žiadna autorita sa netrápila prísť dole a obzrieť si skryté poklady. Nebolo to však prekvapujúce. Školský systém bol totálne hlúpy a od veci.
Ale dobrou vecou bolo, že väčšina zamestnancov odišla k rodinám, takže študenti využili možnosť poloprázdnej školy.
Hudba kričala, ale nie tak nahlas, ľudia tancovali, nechutné páry sa bozkávali v rohu. Úplne hlúpe.
Celý svet sa zrazu zastavil, keď jeho oči narazili na Millie, ktorej ruky boli prepletené so Sadie, tá ju ťahala cez miestnosť.
V tom momente vyzerala predovšetkým krásne. Nemala oblečenú uniformu, teda, nikto ju nemal. Každý mal na sebe svoje bežné oblečenie, keďže bol piatok, a vtedy to bolo dovolené. Mala oblečený sveter vínovej farby, úzke čierne džíny a tenisky. Jemné vlasy boli zviazané do malého, kučeravého drdolu, žiarivý úškrn prilepený na tvári.
Verte alebo nie, Finnovo srdce božsky zaplesalo nad tým nádherným javom. Na chvíľu sa mu zdalo, že Millie sa obzrela späť, ale neurobila tak. Hlava jej celý čas smerovala do úplne iného smeru.
•••
Finn ešte chvíľu sledoval Millie. Mal v pláne ísť za ňou, kým ho Caleb nevtiahol do bezvýznamného pivného ping-pongu, ale nevedel prísť na dôvod, prečo by sa nezúčastnil. Bol viac opitý, ako triezvy, kýval s loptičkou a smial sa vždy, keď netrafil. Zamračil sa, keď zistil, že hrá proti Noahovi a Gatenovi. Noah mal svoj starý známy vystrašený, roztrasený výraz, zreničky široké a pery nepokojné.
Prešlo pár kôl a Finn bol v plne súťažnej nálade. Gaten to musel zažívať tiež, jeho oči zlostne sledovali loptičku, keď ju opatrne hodil.
Hneď, ako loptička padla do červeného plastového pohára, Gaten daroval Finnovi diabolský úškrn.
,,Ste vy dvaja pripravení sa vzdať?" nevinne sa opýtal, obočie zdvihnuté vo vyzývavom výraze.
Finn bol pripravený zúfalo súhlasiť, keď Caleb zamrmlal: ,,Vzdať sa? Snívaj ďalej."
Noah vyzeral, akoby tiež bol pripravený opustiť hru, ale Gaten mu daroval varovný pohľad.
Finn otrávene zastonal. Hlavne sa do toho nemal púšťat.
Práve vtedy započul známy smiech z davu. Obzrel sa, aby uvidel Millie usmievať sa na vysokého chlapca s bordovou šiltovkou, svetlé kučery trčiac spod nej. Smiala sa, hlava jemne zaklonená dozadu, chichotajúc sa na neznámom vtipe. Finn si želal, aby bol trocha bližšie, aby mohol obdivovať Milliene oči a nefalšovanú radosť v jej úsmeve.
Z nejakého dôvodu cítil dotyk žiarlivosti na spodku žalúdka. Vyzerala tak šťastne, že je s tým - chlapcom. Keď však Finn naklonil hlavu trocha viac, došlo mu, že je to Isak. Poznala Isaka? Isak Valtersen.
Finn odhodil svoju loptičku na bok stola, pripravený vydať sa smerom k Millie.
,,Kam ideš?" zavolal za ním Caleb.
,,Len po pivo," jednoducho odpovedal Finn a zmizol v dave ľudí.
Bolo to tam oveľa plnšie, hlasnejšia hudba, hlasnejšie hlasy a hrozný neporiadok na zemi.
,,Oi, idioti! Stíšte tú hudbu, kým niekto prejde okolo!" zahučal hlas z rohu.
Millie sa živo debatovala s Isakom, keď sa k nej Finn dostal. Výrazne gestikulovala rukami, takže si nevšimla Finna. Finn sa zdržiaval naokolo, ale vediac, akým debilom je, odkašľal si a pristúpil bližšie k Millie.
Millie sa otočila, usmievajúc sa ešte širšie.
,,Hey, nemyslela som si, že prídeš."
Finn jej opätoval úsmev, doberavo potriasol plecami.
,,Tak, ta-dá! Som tu. Chýbal som ti?"
Millie hravo pretočila očami a prekrížila ruky, drzo vyfukujúc.
Isak tam stál, oči mu preskovali medzi Millie a Finnom. Zapišťal hovoriac: ,,Hey, Millie, ja - uh... idem nájsť mojich kamáratov."
Millie sa zamračila. ,,Nemusíš odísť."
Isak si oblízal pery, vďaka čomu sa leskli, a hodil na Finna neochotný, roztrasený pohľad.
,,Nie, to je v pohode."
,,Si si istý."
Isak ju ožiaril zubatým úsmevom a nadšene prikyvoval, jeho kučery poskakovali v harmónií s hlavou.
,,Som si istý."
Predtým, ako Millie mohla čokoľvek povedať, odišiel, nechávajúc Millie a Finna samých.
•••
Hudba bola trocha hlasnejšia,cengajúce pivá ostatných a skupinky dievčat tancovali v rohu miestnosti.
,,Chceš si sadnúť?" opýtala sa Millie, čím Finna zobudila z myšlienok. Vzala ho za zápästie, ktoré napol a stuhol.
Millie ho dotiahla až ku gauču, kde sa vedľa neho hodila.
Finn pozdvihol obočie, zvedavý výraz na jeho tvári a spýtal sa: ,,Si opitá?"
Millie naňho párkrát zaklipkala a rozosmiala sa. ,,Nie, vôbec nie. Som len trocha v nálade, to je všetko."
Finn zahmkal a uchlipkávajúc si z piva. Od toho momentu nastalo trápne ticho. Pozreli sa na dav, hlúpi tínedžeri a ich hlúpe činnosti.
Millie sa posunula trocha bližšiek Finnovi, rameno o rameno, ruka o ruku. Finn si jemne povzdychol dúfajúc, že to nepočula.
,,Hallaaa!"
Finn a Millie, vyľakaní, sa pozreli na Sadie, ryšavé vlasy kučeravé a opadnutý úškrn na pehatej tvári.
,,Posuniete sa, prosím?"
She zrútila sa medzi nich dvoch, hlavu ihneď položila na Milliene rameno.
Millie sa zasmiala, keď ju jemne pohladkala po hlave. ,,Ježiš, ty si úplne mimo, že?"
,,Som na mól," Sadie zakňučala. ,,Opití ľudia nikdy nedávajú zmysel."
Millie zahmkala potichu sa chichotajúc.
Finnss snažil nemračiť, Sadie bola definitívne zavazajúc medzi nimi.
Niekoľkokrát začkala predtým, ako zdvihla hlavu z Millienho ramena a otočila sa tvárou k Finnovi.
,,Nevieš kde je Caleb?" vykoktala.
Finn mal zvedavý pohľad. Prečo chcela vedieť, kde je Caleb?
,,Nie?"
Zamračila sa. ,,Do pekla."
Otočila sa späť k Millie, hlavu ukladajúc do jej lona.
,,Nikto so mnou nechce tancovať Mills," zakňučala Sadie s falošným vzlykom.
Millie sa zasmiala. ,,Chceš aby som si s tebou zatancovala?"
Nie. Nie. Nie.
Sadie zúrivo prikyvovala a vzala Millie za ruku ťahajúc ju k hlasnej hudbe.
Finn si povzdychol. Obe si boli strašne blízke a Millie tu bola necelý mesiac.
Na strane boli nejaké dvere, ľudia vchádzali a vychádzali. Finn sa snažil nájsť Millie, pýtajúc sa peknej brunety či by radsěj netancovala s ním.
Daj sa dokopy.
Vstal z gauča a začal hľadať Caleba. Pravdepodobne práve balil náhodné dievča. Pre Finna to bolo úplne všedné, ale koho chcel klamať?
•••
Prešiel do prázdnej kuchyne, otvoril mini mrazničku a vybral ďalšie pivo.
,,Vezmi aj mne."
Otočil hlavou, zrazu sa ocitol v miernom kontakte s Evenom. Vlasy už nemal tak nagélované, boli strapatejšie, a mal oblečené olivovo-zelené tričko s hnedými nohavicami.
Even zdvihol obočie a povzdychol si, tiež sa naťahujúc po plechovku. ,,Vezmem si sám," zamrmlal nízko.
Sadol si na roh pultu, hlava hore počas toho, ako pil z lesklej plechovky, hore-dole pohybujúci sa ostrý ohryzok (Adamovo jabĺčko).
Finn bol otrávený. Vedel, že Even od neho niečo chce. Dychtivé očakávanie ho zabíjala, keď otvoril svoju plechovku.
Pozorne sledoval Evena, keď sa tvárou otočil k nemu. ,,Čo chceš?"
Even mu daroval nevinný pohľad a potriasol tenkými ramenami. ,,V podstate nič dôležité."
Finn zastonal a pretočil očami. ,,Povedz mi to alebo padaj."
,,Kto je tá bruneta, s ktorou si hovoril?"
Finn zaklipkal, dosť ho to vzalo. ,,Čo?"
,,To dievča s peknými hnedými vlasmi. Ako sa volá?"
Finn zdvihol obočie od prekvapenia. Ako to, že Even nevedel, kto je Millie? Bola na akadémie už cez dva týždne, takmer celý mesiac a potom tu bol Even, arogantne pochodoval naokolo so svojím odporným bytím, na svete sa nestaral o nikoho iného ako o seba. Wow. On a Eva boli skutočne stvorení jeden pre druhého.
,,Millie," váhavo vypustil Finn.
Even zahmkal a šeptom si zopakoval jej meno. Potom sa odtlačil z pultu a odišiel späť k hlasnému davu.
•••
Finn sa rozhodol, že si Millie na chvíľu ukradne pre seba.
Sadie bola mimo dohľadu a všimol si Millie pri drevených stoličkách.
Hneď si vedľa nej sadol a sledoval jej reakciu. Vyzerala unavene a neskutočne znudene.
,,V pohode?" jemne zašepkal, snažil sa ju nevyľakať.
Millie si povzdychla a zamračila sa, líca položené na pästiach.
,,Neviem."
,,Nechceš si sadnúť na gauč?"
,,Obsadený."
Pozrel sa na rovnaký gauč, kde obaja predtým sedeli, len aby si všimol, že gauč bol bezpochyby obsadený Williamom a Noorou, nehanebne zaberajúc miesto bozkávajúc sa.
Povzdychol si. ,,Prinesiem ti vodu?"
Millie mu darovala slabý úškrn a prikývla na súhlas. Finn si zahryzol do spodnej pery s prisunol si stoličku bližšie k nej. Čo to robil?
Skôr, ako Finn stihol povedať Jack Robinson, prehodil ruku cez Milliene rameno, dodávajúc jej teplo. Millie sa pod jeho pevným dotykom trocha napla, ale potom sa roztopila v jemnom kontakte.
,,Vypnite tú hudbu! Myslím, že niekto ide!" niekto zakričal.
Hudba hneď zastala, mŕtve ticho ovládlo miestnosť so širokými očami a vystrašenými výrazmi.
Z vonku bolo počuť mierne zvuky, približujúc sa stále bližšie a bližšie k dverám.
,,Do riti," zašepkal niekto iný.
Zdalo sa, že Finnovo srdce zastalo, keď Millie stuhla, zreničky rozšírené.
,,Všetci okamžite odíďte druhými dverami, vezmite si svoje veci a bordel a padajte," zavelil neznámy šepto-krikom.**
Žiaci počúvli, ponáhľali sa po svoje veci, utišujúce hlasy približujúce sa k východu.
Millie vyzerala, že panikári, tvár mala úplne bledú.
,,Kde je Sadie? Musím nájsť Sadie."
Kým Finn stihol prehovoriť, Millie sa rozbehla do davu.
,,Millie! Počkaj!"
Žiadne čakanie sa ale nekonalo. Prúd ľudí ho pretlačil k východu, študenti syčali alebo na neho nadávali, aby sa pohol.
Stále počul text piesne, zvonila mu v ušiach, tentoraz v tmavej chodbe za dverami, Millie mimo horizont.
>> Koniec kapitoly 05 <<
pozn. prekladateľky:
*pieseň od Lily Alen - 22
**whisper-yelling (ak máte lepší nápad, prosím, dajte mi vedieť)
Ospravedlňujem sa za čakanie (+moju nehoráznu lenivosť) a chyby!