[ 09 ]

97 11 2
                                    

[ČÍM HORKEJŠIE, TÝM LEPŠIE]

•••

MILLIE

•••

Skoré rána. Štebotajúce vtáky. Krik a táranie.

A Millie všetko vychádzalo. Mala oblečený futbalový dres, podkolienky a atletické protišmykové topánky s dvoma malými chvostíkmi poskakujúcimi na ramenách. Jej známky boli vynikajúce; učitelia sa stále rozžiarili, keď sa náhodou stretli na chodbe alebo v triede, a jej školský život bol absolútne fajn. Nič, čo by ju malo trápiť. Ani trošičku.

Volala Charliemu dvakrát týždenne, hovorila mu o dobrodružstvách a objavoch, ktoré prežila, a o tom, ako sa vyrovnávala so zdieľaním bytu spolu so Sadie. Áno, všetko bolo jednoducho super.

Tráva bola trochu mokrá z predošlej noci kvôli postrekom. Mohla počuť horečný vzduch, voda a hlina sa zmiešavali do jedného. Pane na nebi. Prečo musia trénovať o tomto čase? Smiešne.

Usmiala sa na niektoré spoluhráčky, aj keď väčšina z nich potichu odmietla jej to opätovať, príliš zaneprázdnené svojim vlastným životom. To je v pohode. Millie to neprekážalo. Smerovala k tribúne, zhadzujúc svoju koženú tašku na knihy a fľašu na vodu na jedno z hrdzavých sedadiel, siahajúc iba po futbalovej lopte, predtým, ako sa vrátila na ihrisko.

Plány, plány, plány. Čo na to môže povedať? Millie bola usilovná včielka, ktorá plnila úlohy pre usilovné včielky. Neskôr ju čakal test z matematiky, ale včerajší ohavný večer si ešte nemala čas ho prejsť, hlavne preto, lebo bola premožená a frustrovaná.

Z diaľky zbadala Finna s lakrosovou tyčou; trojuholníková hlava vrchu objektu so sieťkovaným vreckom visiacim nadol do vlhkej trávy. Tenké obočie mal stihanuté k sebe, tvár začervenaná s posiata kvapkami potu tu a tam. Helma, ktorá vyzerala ťažšie ako on sám, železná sieťka inštinktívne skrývajúc väčšinu Finnovych kučier.

Millie sa usmiala, neveriaco trasúc hlavou nad tým, ako bol chlapcov výraz pokrytý s otrávenou a rozčúlenoi grimasou. Napriek tomu vyzeral zlato. Zlaý pehavý Finn. Zlaté, zmätené dieťa.

Vybrala sa za ním, nezaujímajúc sa o to, či pán Petter sa z ničoho nič vynorí, pravdepodobne vrieskajúc, aby prešla na svoju stranu.

Chyť ma, ak to dokážeš, pán Petter! Chyť ma, ak to dokážeš!

To, čo Millie nečakala, bolo Finnovo ešte väčšie zamračenie, keď ju zbadal. Snažila sa uškrnúť, zdvíhajúc nohu, ktorou sa dotkla bielej čiary namaľovanej medzi nimi.

,,Nie," nezaujato zamrmlal, nič len zamračený výraz prilepený na tvári.

Millie zdvihla obočie vo výzve a zatlačila nohu hlbšie do hliny. Finn zúžil oči pristupujúc bližšie, hnev značne badateľný na jeho tvári.

„Povedal som nie."

Všetko, čo mohla Millie urobiť, bolo zasmiať sa, ale keď prestala, uvedomila si, že Finn nevtipkuje. Vyzeral smrteľne vážne. Oči stmavnuté pod helmou, tvár červená ako repa – čo mal za problém?

„Čo máš za problém? Uvoľni sa-"

„Vieš, Mills, neuvoľním sa, možno iba ak by si odišla!"

Bol nahnevaný. Nie otrávený alebo unavený. Nahnevaný.

„Čo som ti spravila?" porazenecky sa opýtala cítiac stúpajúci adrenalín.

Horko si odfrkol a potriasol hlavou. „Vtipné, že sa pýtaš. Zabudni na to."

„Nezabudnem na to! Sme kamaráti, však? Nemali by sme si navzájom povedať, ak sa cítime zle?" Millie sa to nepáčilo. Nič z toho. Ako sa toto všetko vyvinulo tak rýchlo.

Finn tam stál a pozeral na ňu. Boli tu už chvíle s ním, keď vzpriamene stál, s kamenným výrazom na dotlčenej tvári.

„Ty a Even, huh?"

Millie zažmurkala. Ako sa do toho zamiešal Even? Ako to celé-

„Čo s ním?"

Tvár mu zmäkla so stiahnutými perami, keď sa pozrel na zem.

„Ty si – ty žiarliš?"

Finn zrazu vystrelil hlavou hore, oči široké.

„Nie!" zdráhavo vyhŕkol.

„Si!"

„Pozri, Even je jednoducho – je psycho, okej! Príliš vážený, nadutý kretén-"

Millie ustúpila s pocitom, že jej niekto dal facku. Keby len vedel.

„Finn, nevolaj ho tak," zašepkala, ruky stiahnuté to klbka. „Nikdy to nehovor."

„Prečo nie? Huh? Lebo čo-"

„Finn! Dávaj si pozor, čo, do riti, rozpáv-"  vyhŕkla Millie v karhajúcom tóne.

Milliena obrana ho trocha vzala, tvár mal plnú zrady a mrzutosti. „Nemôžem sa týmto zaťažovať. Nemôžem sa zaťažovať tebou – nikým -"

Oči ju štípali. Srdce sa jej lámalo.

„Prečo sa so mnou vôbec rozprávaš, Millie? Som odpadlík. Nikto. A vieš, čo si ty? Čaja s vysokými štandardmi, ktorá hľadá ďalší clickbait.* Ale taktiež nemôžeme byť všetci bohatí opravnení debili, alebo áno?" zasyčal cez zuby a zhodil na zem svoju lakrosovú palicu.

„Pojeb sa, Finn Wolfhard, pojeb sa."

Millie mala dosť, rozbehla sa k tribúne, aby si vzala veci, a potom k bráne, slzy tečúce po tvári, nenávidiac Finna Wolfhard takmer tak veľmi, ako nenávidela samú seba.

Keď sa dostala ku skrinkám, vytiahla telefón z malého vrecka.

Kedy sa stretneme? napísala.

Hneď po večeri :)

Potom to ber ako rande. xx

>> Koniec kapitoly 09 <<

[JAA, takže toto bol koniec kapitoly :-')) prosím nenenáviďte ma]

pozn. prekladateľky:
*clickbait - (na internete), jeho hlavným cieľom je upútať pozornosť a povzbudiť návštevníkov, aby klikali na odkaz na konkrétnu webovú stránku

Ďakujem za 600+ prečítaní! Viem, že pre niekoho to môže byť málo, ale pre mňa je to viac, ako som čakala. Bála som sa, že téma ,,fillie" ešte na Slovensku nie je veľmi rozšírená, ale toto mi je dôkazom, že to tak nie je. Ďakujem ešte raz!

antisocial! ↠ fillie (sk preklad)Where stories live. Discover now