Kamil mal pravdu. Hneď ako Rišovi vyprchali analgetiká, celým jeho telom sa rozliala neznesiteľná bolasť. Aspoň tak usudzujem, podľa jeho neutíchajúcich výkrikov.
Rišo skučal, zvýjal sa, zatínal päste, nadával, červenel v tvári a ja som len čakala na moment, kedy sa rozplače.
"Bože môôôj!" Baša si zakryla uši dlaňami. Jej drahý vyzeral, že by sa najradšej zabil, ak by sa teda vedel postaviť z gauča. V pohybe ho však obmedzovala snehobiela sadra, ktorá pri jeho neuvážených trhavých pohyboch narážala o stôl.
"Nemáš ďalšie drogy?" otočil sa Samo na Grečiho sediaceho v kresle. Chudý chlapec sedel vyrovnane a pozorne sledoval trpiaceho Riša. Akoby bol nejakým chorým vedeckým experimentom.
"Ja som neni díler, ale zdravotný brat!" Greči sa na malý moment uškrnul a ja som sa snažila zistiť, prečo sa doňho Maggie zamilovala.
Bol síce celkom vysoký, no chudý ako palica s bledou tvárou, neuveriteľne tmavými veľkými očami, kostnatými zápästiami a v akejsi starej kockovanej flanelke. Okrem toho bol divný, mal šialene otravný akcent a určitým spôsobom sa mi zdalo, že trpý akýmsi doposiaľ neobjaveným druhom autizmu. Skrátka a dobre, nebol prototypom idola a to ani po fyzickej, ani po psychickej stránke. Hoci ho nepoznám, som si istá, že životom kráča mlčky a so sklonenou hlavou. No Maggie tancuje a žiari. Absolútne mi to celé nedávalo zmysel.
Moje vnútorné myšlienkové pochody prerušilo Rišove ďalšie zaskučanie. Akoby ho na nože brali.
"A čo máme robiť?" zatiahla Tamka zúfalo a objala sa rukami. Vyzerala veľmi vystresovane. Ajo jej pre povzbudenie stisol predlaktie.
"Čakať. Do zajtra by sa mu mala bolesť zmierniť. Ale všetko závisí od toho akú má zlomeninu, kde presne a...." začal pokojne Greči, no Baša naňho vrhla smrteľne ostrý pohľad. Peťa na mňa pozrela a grimasou mi naznačila, že ozaj nechápe, čo na ňom Maggie vidí.
"Rišoooo!" silno som ho objala. Jeho vzlyky a mrnčanie netrvali veľmi dlho, ale už teraz som z toho bola zúfalá. Stisk mi o čosi silnejšie opätoval. Bol príšerne horúci, určite mal teplotu.
"Tak strašne to bolí!" zamrmlal pomedzi dva hlboké nádychy a potom dodal pár nadávok. Panicky som sa pozrela na Danku, Maroša, Kamila aj Bašu, ktorá s prstami zamotanými do vlasov stála nad celou touto tragickou scenériou a dúfala, že sa na mieste nerozreve.
Keby som Maroša videla zvýjať sa v bolesti, plakala by som ako decko, takže som ju aktuálne veľmi obdivovala.
"Možno by pomohlo, keby sme mu tú nohu zdvihli vyššie." skúsila Danka a pozrela na Grečiho, aby jej to schválil. Len mykol plecom, že mu je to vlastne úplne jedno a Baša s Dankou sa okamžite pustili do zbierania vankúšov.
Stále som Riša držala a vymieňala som si zúfalé pohľady raz s Marošom a raz s Peťou. Z neznámeho dôvodu som cítila, že je to všetko len moja vina. Keby som sem nechcela ísť, nič by sa nebolo stalo a každá partia by si užila vlastného Silvestra a to oveľa bezpečnejšie. Jediné na čo teraz budeme spomínať je to, ako si Rišo zlomil nohu a pokazil nám celú chatu. Cítila som sa za to šialene zodpovedná.
"Je to lepšie?" skúsila Danka opatrne.
"Trochu!" zachripel Rišo zúfalo. Nevedela som si predstaviť, ako veľmi ho to musí bolieť.
"My fakt nemáme nič proti bolesti?" Samo neveriacky prokrútil hlavou.
"Ibalgin?" skúsil Kamil, pretože si spomenul na vymoženosť s názvom autolekárnička. Mali sme dokopy tri.
"V žiadnom prípade!" vyhlásila Baša rozhodne a všetci sme na ňu prekvapene pozreli.
"Prečo?" Tamka zvraštila nos.
"Lebo!" Baša si prekrížila ruky na hrudi. Rišo bol opantaný bolesťou a ona sa očividne stala jeho poručníčkou až do chvíle, kedy sa mu zase vráti zdravý rozum. Pri Rišovi však bolo diskutabilné, či zdravý rozum vôbec niekedy mal.
"Čo keby sme ho opili?" uchechtol sa Jaro a my ako nezainteresované publikum sme sa opäť otočili na Grečiho.
"Nemôže sa mu niečo stať?" Danka si zahryzla do pery a neušlo mi, ako sa úzkostlivo pozrela na Aja. Celá situácia sa mi zdala mimoriadne absurdná.
"Preboha, veď má v sebe lieky, nemóžete ho opiť!" Greči vyskočil na nohy a Jarov nádejný nápad sa stratil v étere. Greči vyzeral, že skolabuje z toho, že nám taká blbosť vôbec napadla. No, aspoň viem, že je pri zmysloch a že premýšla.
"Pochopiteľne, že nie!" Maggie sa pozrela na Grečiho svojim upokojujúcim pohľadom. Akoby boli niečím zvláštne prepojený. Chápem, že Kamil má nezanedbateľne veľa lepších kvalit, ale ak by ľudia nemali stráviť zvyšok života spoločne, určite by nemali také silné prepojenie, ako Greči a Maggie. Bola som zmätená z toho celého. Zo vzťahov a z Riša a Bašinho správania a Danky a Jara a svojej vlastnej žiarlivosti a toho všetkého.
"Tak by sme sa mali opiť my. My všetci." pokýval Samo vážne hlavou. My baby sme sa opäť pozreli na Grečiho, aby nám to odobril, hoci si nie som celkom istá, kedy získal status zdravotného supergénia.
"Do toho ma nič." nastavil ruky v obrannom geste.
"Koľko tento....stav može trvať?" Baša sa úzkostlivo pozrela na Riša.
"Nékoľko hodín." pokrčil Greči plecami.
"Tak to už aby sme pomaly začali." poznamenal Samo vážne.
A tak sa stalo. Najskôr sme sa všetci okrem Sama s Jarom okúňali, ale keď Rišove zavíjanie neprestávalo, začínalo to byť naozaj akútne. Baša celú dobu sedela vedľa svojho trpiaceho princa, držala ho za ruku a kučeravou hlavou sa opierala o jeho plece. Vyzerala vyčerpane a pohľad mala neprítomný. Nerozprávala, len si sem tam odskočila na záchod, alebo pre čaj.
V chate sa ozaj nedalo spať a všetci sme hľadali spôsob, ako sa zabaviť a tak chalani vymysleli celkom dobrú hru, aby nás všetkých opili. V hlave som si poznamenala, že toto nepoviem žiadnemu zo svojich rodičov a zachovám napred dohodnutú verziu- Rišo sa skúšal snowboardovať a zlomil si nohu.
"Fajn, každý z nás povie nejakú vetu s 'nikdy som', "povedal Samo a rukou v ktorej nedržal pohár naznačil vo vzduchu úvodzovky "a ak ste to robili, tak si odpijete."
"Nechápem." zamračila som sa a Samo prevrátil očami. Maroš naňho vrhol veľavýznamný pohľad a potom sa na mňa otočil.
"Napríklad.... nikdy som ťa nepobozkal. Ale keďže som to urobil, tak sa napijem." priložil si pohár k ústam, akože pije.
"Bóže vy ste ale romantickí!" vzdychol si Samo otrávene.
"Chápu všetci?" uistila sa Tamara a tiež na mňa vrhla znudený pohľad. Nech si trhne aj s tými svojimi zelenými očami!
"Hej." zamrmlala som a Danka pokývala hlavou.
"Začneme zľahka!" zastrájal sa Samo. Bol najväčším fanúšikom danej hry, pretože sa už chcel naozaj veľmi opiť. Ja sa mu ani nedivím, tiež už som potrebovala niečím nadopovať, pretože Rišove neustále vzdychanie a mrnkanie ma psychicky veľmi vyčerpávalo. Nijakým spôsobom sa mu nedalo pomôcť a cítila som sa šialene bezmocná.
"Nikdy som sa neopil tak, že by som si na druhý deň nič nepamätal." povedal Samo a následne si s Ajom, Tamkou, Kamilom, Marošom, Peťou, Jarom aj Maggie priložili poháre k perám. S Dankou sme obe prekvapene pozreli na Grečiho.
"Však ja normálne ani nepijem!" povedal.
"Ale dnes áno!" poznamenala Peťa provokačne.
"A čo mám robiť, ked nemám de spať?!" pokrútil hlavou, pretože s vysťahovaním z obývačky stále nesúhlasil.
"Okej....nikdy som sa nepovracala na ulici." vyhlásila Tamka, zachichotala sa a odpila si prvá. Nasledovali smeju všetci okrem Maggie a Grečiho. Pri prehĺtaní horúceho tatranského čaju sa mi v hlave vynorila spomienka na prvý ročník na strednej, keď sme si s Dankou dali na majálese cigánsku s cibuľkou, jablkovú štrúdľu, veľkú Kofolu a potom sme šli na kolotoče.
Ozaj zlý nápad.
"Nikdy som nepodvádzal svoju frajerku!" vyhlásil Kamil a všetci chalani okrem neho sa napili. Okrem toho ešte Peťa.
"No Táni, mala by si si Maroša lepšie strážiť!" Tamka zatskala a vrhla naňho akože pohoršený pohľad.
"Ale to nie teba!" bránil sa okamžite a keď ma pobozkal, z jeho pier som zacítila slabú chuť alkoholu.
"Som na rade!" zajačala Peťa a upriamila na seba pozornosť. "Nikdy som s nikým nespala." povedala a snáď celý vesmír videl, ako okato zízala na Sama, keď si odpila zo svojej hruškovice. Vonkoncom sme si odpili všetci, okrem Aja a Danky, ktorí sa na seba bezradne dívali. Na Aja by som to ozaj netypla, no pri Dankinom pohľade som pocítila slabý hnev voči Peti.
Bola to hlúpa hra.
"Ale noooo!" Kamil štuchol do Aja a zasmial sa spolu s Maggie.
"Nikdy som neletel lietadlom." Greči obrátil tému na niečo spoločensky uznávanejšie a to na cestovanie. Odpil si len on, Maggie a Tamka. My ostatní sme boli ako taký domasedi. Mne to vlastne ani nevadilo, že som nikde poriadne nebola, pretože všetko čo som kedy potrebovala som mala doma. Po niekoľkých ďalších nevinných aj menej nevinných kolách, keď už každému ubudla riadna časť jeho alkoholového prídelu sa mi začalo chcieť príšerne spať a celé to bolo akési divné. Boli sme unavení z toho, ako veľmi sa nám nedalo spať, kvôli Rišovým prejavom bolesti a tak nejako všeobecne.
"Idem si ľahnúť!" vyhlásila som a svoj nedopitý hrnček som postavila na voľný roh stolčeka pod televízorom.
"To už si dnes raz hovorila!" zasmiala sa Maggie hlavou sa opierajúc o Kamilove plece. Oči mala opuchunuté, unavené a leskli sa.
"Asi jej to nejde. Možno potrebuje pomôcť!" Jarov hlas bol sladký a rozťahaný ako med.
"No hádam nie od teba!" osopil sa naňho Maroš.
"Ale nevyšiluj!" pokrútil Ajo hlavou.
"No to máš tak keď..." Jaro a Maroš si hľadeli rovno do očí.
"Nepokračuj!" Zastavila som ho, pretože som mala slabé tušenie, že toto bude smerovať niekam kam nemá.
"No Bóže, nerob sa dôležitá!" Tamara pokrútila hlavou.
"To sa teba predsa netýka!" zatla som zuby. Tá baba ma fakt vytáčala a to som sa naozaj snažila byť na ňu milá a priateľská. Greči vstal zo zeme a mierne sa zapotácal.
"Idem spať." vyhlásil.
"Ja tiež!" pridala som sa a potiahla som Maroša za ruku za sebou. Nebolo nevyhnutné, aby trávil s Jarom viac času osamote.
"Ježiši ten tvoj Jaro je strašný kretén!" pokrútil hlavou.
"Prestaň, dobre?!" príšerne ma bolela hlava a žalúdok na tom tiež nebol najlepšie.
"Načo si ho sem vôbec volala?!" vypadlo z neho, len čo sa za nami zatvorili dvere izby v podkroví.
"A ty si sem načo volal Tamaru, hm?!" prekrížila som si ruky na hrudi a podvihla som provokatívne bradu. Alkohol mi očividne zatemnil mozog.
"Lebo je to moja kamarátka." rozhodil rukami, pretože to bolo očividne jasné.
"Kamarátka." pozrela som sa bezvýrazne poza neho.
"Táňa, to dúfam nemyslíš vážne!" jeho hlas naberal na intenzite. Roztriasli sa mi kolená a do očí sa mi nahrnuli slzy.
"Snáď si nemyslíš, že..." začal, no ja som ho umlčala svojimi perami. Pravou rukou som zvierala jeho mikinu a ľavou mu zablúdila do vlasov. Bol to dlhý a intenzívny bozk, ako už dlho nie. Maroš mal už zase strnisko a príšerne to škriabalo. "Nehádajme sa, dobre?"zašepkala som viac zúfalo, než zvodne a čelom som sa mu oprela ohruď. Všetko sa mi v hlave akosi motalo, no našťastie som aj tak dokázala usúdiť, že v našom spore nemáme pokračovať. Určite nie unavení, opití a nahnevaní.
"Dobre." pohladkal ma po vlasoch a zovrel ma v objatí, až sme sa obaja zapotácali. Palcom mi prešiel po ľavej lopatke a pobozkal ma do vlasov rovnako ako Jaro. Zatla som zuby, aby som na to nemyslela a moje úvahy našťastie prerušilo klopanie na dvere.
"Mo-môžeme?" Danka si odkašlala.
"Podľa toho, kto vy!" zachichotala som sa a mala som tak sedemdesiat percentné tušenie.
"Andrej, ty jeden hajzel!" zasmial sa Maroš skôr ako ktokoľvek na druhej strane dvier ozval.
"A ty čo máš telepatiu?" chcela som zašepkať, ale akosi mi to nevyšlo.
"Má." zamrmlal Ajo spoza steny.
"Hej, len ďalej. My sme chceli len súkromie!" Maroš rozhodil rukami v prehnane otvorenom geste, keď som otvorila dvere pre nezvaných hostí. Nemohla som to nikomu zazlievať, bola to predsa aj jej izba.
"Kamil ma vysáčkoval z postele!" sťažoval sa Ajo. Skôr ho naštval fakt, že sa jeho prespávací algorytmus skazil, než to, že nemá kde spať.
"Z čej?" uškrnul sa Maroš.
"No z mojej!" Ajo by svojmu najlepšiemu priateľovi, lomeno môjmu frajerovi, najradšej jednu strelil.
"Vravel som, že toto nebude fungovať!" Maroš mi brnkol po nose, hoci som nemala ani najmenšie tušenie o čom to hovorí.
"Už chcem spať!" mrnkla Danka a asi sekundu po nej sa zdola ozvalo Rišove pridusené zakašlanie. Dúfam, že mu len začalo dchádzať hlas z toho intenzívneho niekoľko hodinového nadávania a kričania a nie, že ho Barbora škrtí holými rukami.
"To asi všetci." vzdychla som si a zaliezla som pod perinu. A tak sme v starej drevenej dvojposteli skončili štyria. Ja s Dankou v strede a chalani na oboch krajoch ako takí horskí ochrancovia. Bolo to nepohodlné, no aspoň nám bolo teplo. Počas nášho hrania tak akosi všetci zabudli dokladať do krbu a v chate ostala znova príšerná zima.
"Už aby to Rišovi prešlo!" zamrmlala Danka do tmy a ticha prerušeného našim dýchaním, akoby nám chcela zaželať dobrú noc. Pod prikrívkou som našla jej ľadovú dlaň a stisla som ju. Ak to takto pôjde každý večer, na konci nášho výletu budeme všetci popárovaní, pohádaní, alebo mŕtvi.