Možno už bol príliš nápadný, ale Harry od nej nedokázal odtrhnúť oči. Prakticky celý večer sledoval brunetu sediacu pri jednom zo stolov pri náprotivnej stene a už niekoľkokrát sa mu stalo, že sa zadíval na príliš dlho a nestihol uhnúť pohľadom, keď dievča náhodou otočilo hlavu jeho smerom.
Liam, ktorý si všimol, že mu nevenuje pozornosť, ktorú by v tejto chvíli úprimne ocenil, sa obzrel dozadu, aby mohol zistiť, čo Harryho natoľko zaujalo, že je to preňho prednejšie ako jeho vysvetľovanie. Hneď nato sa aj otočil späť k nemu a zalúskal mu prstom pred nosom. "Chlapče."
Harry zaostril na Liama, vyzerajúc, akoby sa práve prebudil.
"Možno by sme to mali presunúť do izby," povedal Liam neoblomne a už aj vstával od stola, pričom Harryho za sebou ťahal za lakeť, ignorujúc jeho vzpieranie sa a hlasné protesty.
Napriek Harryho snahe sa Liamovi vytrhnúť a ujsť späť do baru sa im podarilo dôjsť až do ich izby, ktorá bola v moteli hneď naproti. Posadili sa na jednu z postelí a Liam pokračoval v rozvíjaní svojej teórie o tom, že tých niekoľko zvláštnych samovrážd, ktoré sa v meste za posledné týždne odohrali, určite niečo spája. Harry však sotva vnímal, čo Liam hovorí, len neprítomne sledoval akýsi neurčitý bod ponad Liamove plece a jeho výraz svedčil o tom, že mysľou je kdesi celkom inde.
"Bože, chlapče," vzdychol Liam, keď si uvedomil, že jeho preslov nemá žiaden význam a luskol Harrymu prstami pred očami, aby si vynútil jeho pozornosť.
"Prepáč, čo si hovoril?" Harry rýchlo zažmurkal, aby odohnal vidiny polonahej brunety z baru a zaostril na Liama. Ten prevrátil očami a potľapkal kučeravca po pleci.
"Tak teda choď za ňou, aj tak nebudeš myslieť na nič iné. Zabav sa," síce neochotne, no venoval mu silený úsmev a vstal z postele, aby mohol prejsť k laptopu a pohľadať nejaké bližšie informácie k samovraždám, hoci mal pocit, že všetky články už vie naspamäť. Zastavil ho však Harry, ktorý sa načiahol po jeho zápästí a stiahol ho späť na posteľ, takže Liam doslova spadol späť na zadok.
"Nie, preboha, to nemôžem," dostal zo seba piskľavým hlasom a Liam naňho nechápavo vyvalil oči.
"Prečo by si nemohol?"
"Pretože... asi to pre teba bude nečakaná správa, no... s dievčatami mi to veľmi nejde," pripustil Harry.
Liam si spätne prehral jeho priznanie a pri slovách nečakaná správa mal chuť rozosmiať sa, no silou-mocou sa mu podarilo udržať vážny výraz.
"A?" Nadvihol obočie, hoci presne vedel, čo od neho Harry chce.
"No," začal takmer ostýchavo, "nemohol by si - veď vieš..."
"Čo?"
"Pomôcť mi," zamrmlal Harry. Liam si opäť zahryzol do pery, aby sa nerozosmial, ale prikývol.
"Áno, chlapče, to by som mohol." Omotal jedno rameno okolo Harryho pliec a zľahka ho potľapkal po chrbte, takže si Harry pripadal ako tínedžer, ktorý sa ide s otcom rozprávať o prvom sexe.
"Aká je tvoja taktika?"
"Taktika?" Prekvapene nadvihol obočie.
"Áno, Harry, taktika."
Harry sa snažil nedať najavo, ako ho potešilo opäť od Liama začuť svoje meno. Pravdepodobne si na to bude musieť zvyknúť.
"No, nemyslím si, že by som mal nejakú taktiku," priznal Harry, v mysli si vybavujúc niektoré svoje predošlé rozhovory so ženami. Keď sa nad tým zamyslel, nebolo ich zas až tak veľa a málokedy sa mu podarilo nejakú ohúriť natoľko, aby sa s ním chcela stretnúť znova.
Liam si nahlas vzdychol, uvedomujúc si, že ho asi čaká veľa práce. "Okej, takže. Kľúčom sú otázky. Ženy rady odpovedajú na otázky. Stále sa niečo pýtaj a tvár sa, že ťa odpoveď zaujíma. A druhou podstatnou vecou je, aby si pôsobil sebavedomo. Ak je niečo, čo sa im zdá sexy, tak je to sebavedomie. Tvár sa, že vieš, o čom rozprávaš."
"Takže-..."
Liam zložil ruku z Harryho pleca a posunul sa na posteli ďalej, aby bol medzi nimi dostatočný priestor. "Takže normálne by to celé zoznamovanie a oťukávanie sa bolo zdĺhavé, ale ako dobrý priateľ ti prezradím svoj ťah," nahol sa k nemu bližšie, na tvári sa mu roztiahol hravý úškrn a hlbokým hlasom predniesol: "Ahoj, som Liam."
Harry zalapal po dychu, no rýchlo to zamaskoval odkašľaním a nespúšťal zrak z Liama, ako si prehrabol vlasy a priblížil sa k nemu ešte bližšie. "Pozval by som ťa na večeru, ale dievča, ty si dezert sám o sebe." Za tým nasledovalo žmurknutie a Harry sa v zlomku sekundy Liamovi hodil okolo krku s výkrikom: "Oh, zlatko!" Ten sa hneď nato vymanil z Harryho zovretia, takže kučeravec skončil s prázdnym objatím vyvalený na posteli a Liam stál tri metre od neho.
"Čo blbneš?!"
"Prepáč," vyjachtal Harry okamžite, akonáhle mu došlo, čo sa práve stalo, "nechal som sa uniesť." Liam na neho pochybovačne zazrel, tak Harry rýchlo dodal: "To preto, že tvoja taktika je taká super. Čo potom musia robiť tie ženy?" Nervózne sa zasmial a rýchlo sa dvihol z postele. "Tak ja pôjdem, okej? Nečakaj ma." Ešte jeden tichý smiech a Harry zmizol vo dverách.
Snažil sa nemyslieť na to, čo sa stalo v izbe, keď opäť otvoril dvere baru a pohľad mu okamžite padol na stôl vzadu, dúfajúc, že jeho objav tam stále bude sedieť. Stále tam bola, pri tom istom stole a sama, čo mu hralo do karát, aspoň tam neboli žiadni jej priatelia, ktorí by ho mohli znervózňovať. Chvíľu otáľal, postávajúc pri bare, no nakoniec s rozhodným výrazom prešiel cez miestnosť a zosunul sa na sedačku, ktorá bola v tvare U, ku brunete.
"Ahoj," oslovil ju, dúfajúc, že ho nepošle preč hneď po úvodnom pozdrave. Dievčina naňho zvedavo pozrela, ale nezamračila sa, ani sa nezatvárila zdesene - práve naopak, pery sa jej skrivili do jemného úsmevu a Harry sa v duchu potešil.
"Ahoj," odzdravila, zrejme čakajúc, čo bude nasledovať.
Harry si spomenul na to, čo mu radil Liam a nahol sa k dievčine bližšie a hlbokým hlasom povedal, "ahoj, som Harry," popri tom, ako sa však posunul k nej bližšie, lakťom sa mu podarilo zhodiť pohár zo stola na seba a v ďalšom momente sa hodil späť dozadu, v snahe uhnúť sa jeho obsahu, no bolo neskoro. Na nohaviciach mu ostala veľká mokrá škvrna a bruneta naňho pozerala s vyvalenými očami, nevediac, čo má robiť.
"Ja..." Harry zúfalo prebehoval pohľadom z nej na svoje mokré rifle, napokon si povzdychol a so zvesenými plecami vstal od stola. "Prepáč."
Skôr, než sa však otočil na odchod, zastavila ho jej ruka na jeho zápästí.
"To je v pohode, mne sa podobné veci stávajú stále," povedala s milým úsmevom a zľahka ho potiahla späť na sedačku. "Nechoď, si mi predsa dlžný jeden drink," kývla hlavou k prevrhnutému poháru na stole a Harrymu sa na tvári roztiahol vďačný úsmev. Posadil sa späť na miesto, tentoraz sa však rozhodol zabudnúť na všetko, čo mu Liam radil, pretože uňho to očividne nefungovalo. Naopak, zdalo sa, že tentoraz práveže zabralo to, aký je nešikovný.
"Volám sa Sasha, mimochodom," predstavila sa bruneta.
On už-už otváral ústa, že sa opäť predstaví, lebo zrejme zabudol, že to už raz urobil. Sasha si to však pamätala a povedala to zaňho skôr, ako on mohol vôbec začať.
"A ty si Harry, viem. Teší ma." Usmiala sa a on si uvedomil, že jej úsmev je úprimný a to ho povzbudilo.
"Áno. Mal by som odísť skôr, ako sa objaví tvoj priateľ?" Vedel, že to mohlo vyznieť trochu hlúpo, chcel si však byť istý, že sa odniekiaľ nevynorí nejaký svalovec a nevrazí mu za to, že obťažuje jeho frajerku.
"To by si tu čakal večne," poznamenala Sasha a mykla plecom. "Prišla som sem s kamarátkou, ale vyparila sa s nejakým blonďákom od baru."
"Blonďáci sú preceňovaní," poznamenal Harry, pokúšajúc sa o flirtovanie, potom si však v duchu prehral, čo vlastne povedal a dodal, "teda aj blondíny" v tej iste chvíli, ako Sasha s veľavýznamným úškrnom nadhodila: "Mne to nemusíš vravieť."
"Ehm," Harry si nervózne odkašľal a poškriabal sa na zátylku, premýšľajúc, ako rozprúdiť duchaplný rozhovor. Liam vravel, aby sa pýtal veľa otázok. Akurát vo chvíli, keď otvoril ústa, že sa jej spýta na prácu, ozvala sa ona: "Tak čo bude s tým drinkom?"
"Jasné, prepáč," usmial sa rozpačito a zamával na čašníčku.
"Čo piješ?" spýtal sa Sashi, keď k nim pricupitala dievčina s čiernou zásterou.
"Martini."
"Dvakrát," otočil sa tentoraz k čašníčke a tá s prikývnutím odišla.
"Wow Harry, na moment by si ma aj presvedčil, že si sebavedomý," poznamenala Sasha, s úškrnom si premeriavajúc Harryho, ktorý sa teraz opieral dozadu, na tvári uvoľnený úsmev. Zjavne na ten moment presvedčil aj sám seba, lebo akonáhle to Sasha dopovedala, znova sa mu do výrazu vrátila tá nervozita a ona sa pustila do smiechu.
"Prepáč mi to," ospravedlnila sa rýchlo, no stále sa tvárila pobavene, "ale vidím, že ten moment netrval dlho. Nevadí mi to," ubezpečila ho a aj sa usmiala. Harry len dúfal, že tá nervozita zo Sashinej prítomnosti ho opustí, nechcel totiž celý večer sedieť bez pohnutia a koktať pri každom slove. Aj Sasha sa snažila mu s tým pomôcť, stále ho ubezpečovala, že sa s ním cíti fajn a bavila sa na jeho vtipoch. Stačilo niekoľko Martini a už sa smiali obaja, dokonca sa Harry posunul k nej bližšie, aby si mohol prehodiť rameno okolo jej pliec.
"Tvoja kamoška je hlúpa," vyhlásil Harry v jednej chvíli, "že ťa tu takto nechala samú napospas dotieravým nezadaným chlapom."
"Ako napríklad tebe," podpichla ho Sasha a odpila si zo svojho drinku - obaja už prestali počítať, koľko ich vlastne bolo.
"Ja nie som dotieravý. Som milý," bránil sa Harry.
"Okej, máš pravdu," pripustila. "Ty si výnimka."
"To si myslím," povedal rázne s vážnou tvárou.
"Tuším sa vracia sebavedomý Styles," skonštatovala Sasha, so zmyselným úsmevom si premeriavajúc svojho spoločníka. "Povedz mu, že mám radšej toho hanblivého."
"Budeš sa musieť uspokojiť s tým sebavedomým, lebo to vyzerá, že ten hanblivý nepríde, kým nevytriezviem," odpovedal Harry a oprel sa dozadu, aby si Sashu mohol dôkladne prezrieť.
"Takže si vravela, že robíš v kancelárii? Povedz mi o tom," zatváril sa, akoby na svete nebolo nič fascinujúcejšie, čo Sashu rozosmialo a rýchlo pokrútila hlavou.
"Nechcem ťa uspať. Ty by si mi konečne mohol povedať, čo robíš ty a prestať sa tváriť tak tajomne."
"Dobre, fajn," Harry porazenecky zvesil plecia, pripravený ju viac nenaťahovať a konečne prezradiť, čím sa živí. Napriek alkoholu mal však stále všetky kolieska pokope a došlo mu, že jej nemôže len tak povedať, čo robí naozaj. "Som novinár."
"Tak to asi tiež dosť presedíš v kancelárii, nie?" spýtala sa Sasha. Harry pokrútil hlavou.
"Ani nie, ja skôr... chodím do terénu," mykol plecom, dúfajúc, že sa uspokojí s takou odpoveďou. Samozrejme, že jej to nestačilo a pýtala sa ďalej.
"Do terénu? Akože chodíš za ľuďmi, ktorí posielajú zaujímavé tipy na reportáže a spovedáš ich osobne?" Sasha so záujmom nadvihla obočie.
"No, niečo také," prikývol Harry váhavo a keď sa nad tým zamyslel viac, tak sa mu to začalo pozdávať, áno, také niečo znie dostatočne zaujímavo. Rozhodne lepšie ako stĺpček Starostlivosť o domácnosť. To nemal v pláne nikdy priznať.
"Nie si jeden z tých novinárov, čo popri písaní reportáží tajne dúfa, že raz vydá aj vlastný román, z ktorého každú noc napíše niekoľko riadkov?"
Harry sa nad tou otázkou zamyslel a usúdil, že z toho, čo doteraz s Liamom zažil, by bol naozaj dobrý námet na román, avšak to jej nemienil prezradiť.
"Občas. Nič však nepíšem," pousmial sa a zamyslene sledoval, ako sa jej prsty kĺžu po jeho stehne.
"Možno by si mohol napísať krátky príbeh o dnešnom večeri," povedala zmyselným hlasom, pomaly sa posúvajúc bližšie a bližšie k nemu.
"A ako by-..." Harryho otázku zrazu prerušili Sashine ústa na jeho perách a on v prekvapení vyvalil oči, no akonáhle mu došlo, čo sa tam deje, zavrel ich, položil svoju dlaň na jej kríže a pomohol jej pritisnúť sa celkom k nemu. Sashi to však nestačilo, vyložila si ľavú nohu cez Harryho na lavicu a vysadla mu na nohy, pričom sa jej podarilo drgnúť do stola, čím prevrhla oba ich nápoje, no ani jeden z nich si to nevšimol, keďže všetku svoju pozornosť mali upretú na toho druhého. V prípade Harryho aj na jeho rozkrok a fakt, že takýto druh vzrušenia nezažil už poriadne dlho.
Sasha zrazu prerušila bozky a lapajúc po dychu naňho vážne pozrela. "Presunieme to ku mne?"
Ani nad tým nepremýšľal, hneď niekoľkokrát prikývol. V takejto nálade by jej dal povolenie, aj keby mu chcela niečo odrezať.
Vstala od stola, narovnala si sukňu a vykročila k dverám, tesne nasledovaná Harrym, ktorý po celý ten čas nespúšťal svoju ruku z jej chrbta. "A máš-..." začal, keď si uvedomil, že on nemá prezervatívy, keďže ich doteraz na cestách s Liamom nepotreboval, prerušila ho však Sasha sklamaným pokrútením hlavou.
"To nič," povedal, pokračujúc v ceste, "viem, kde ich zoženieme."
Mysliac na Liama a kondómy, ktoré schovával v bočnom vrecku svojej tašky, zamieril k motelu naproti, a keď sa dostali až pred izbu, šepol jej, aby ho počkala na chodbe, keďže si až vtedy uvedomil, že Liam pokojne môže mať rozloženú svoju zbrojnicu po dlážke. Opatrne otvoril dvere, uvedomujúc si, že už je niekoľko hodín po polnoci a on bude s najväčšou pravdepodobnosťou spať. Keď však vošiel dnu, v tme izby rozpoznal Liamovo bolestivé skučanie a okamžite mu došlo, že má ďalšiu nočnú moru.
Stalo sa to už niekoľkokrát a prvý raz si Harry nebol istý, či niekto Liama nemučí. Keď však zasvietil nočnú lampičku, všimol si veľké kropaje potu na Liamovom čele a mokré stopy na jeho chrbte. Odvtedy sa to občas opakovalo a Harry nevedel, či Liama zobudiť, alebo ho nechať tak. Bolo mu však jasné, že by ho pravdepodobne zastrelil na mieste, len čo by sa ho dotkol - buď z ostražitosti, alebo jednoducho aby sa zbavil svedkov toho, že má nejakú slabú stránku.
Teraz však Harry neuvažoval celkom jasne a alkohol mu predsa dodával sebavedomie. Opatrne prešiel k Liamovej posteli a ako prvé sa uistil, že pištoľ, ktorú schovával pod vankúšom, je z jeho dosahu čo najďalej. Potom Liamom zľahka zatriasol a tichým hlasom ho oslovil: "Liam. Liam, zobuď sa."
Skučanie však neprestávalo a Harry aj v tmavej miestnosti vedel rozoznať jeho bolestivý výraz. "Liam, máš nočnú moru. Vstávaj," pokračoval a tentoraz svoje dotyky zosilnil.
Liam sa z ničoho nič strhol a zmätene pozrel na človeka nad ním. Akonáhle si uvedomil, že je to Harry a že je v poriadku, schmatol ho v tuhom objatí a radostne skríkol: "Panebože, Harry!"
"Čo sa ti snívalo?" spýtal sa Harry a po chvíli od seba Liama jemne odstrčil, aby mu mohol pozrieť do očí.
Chvíľu trvalo, kým sa mu vybavila spomienka na nočnú moru, ktorú ešte pred malou chvíľou prežíval a len čo si na ňu spomenul, jeho obočie sa nesúhlasne zvraštilo.
"Len zlý sen," zamrmlal.
"To nebol len zlý sen," namietal Harry a Liam na neho zazrel, zrejme, chcel, aby to bol varovný pohľad a aby o tom Harry ďalej nehovoril. Ten však pokračoval, bez toho, aby dal Liamovi šancu nejako ho opäť odbiť: "Ostanem s tebou." Vstal a vybral sa k dverám.
"Kam ideš?" nechápal Liam, keďže mu Harry práve povedal, že ostane. Nemal v úmysle dať to najavo, no celkom ho to tešilo. Predsa len bolo lepšie nebyť v izbe sám, napriek tomu, že by to pred Harrym nikdy nepriznal.
"Musím ešte niečo..." Harry len mávol rukou a zmizol za dverami, kde na chodbe ešte stále stála Sasha. Len čo ho zbadala, pristúpila k nemu a ruky mu omotala okolo krku, zrejme pripravená pokračovať v tom, čo začali.
"Sasha," oslovil ju sklamane skôr, než sa jej pery dotkli tých jeho.
Z jeho tónu jej došla náhla zmena jeho nálady a zmätene sa od neho odtiahla. "Nenašiel si-..."
"Nie, o to nejde," prerušil ju a rýchlo uhol pohľadom. "Musím ostať s mojím," chvíľu hľadal vhodné slovo, "spolubývajúcim," povedal napokon a znova jej pozrel do očí.
"Oh. To ma mrzí."
"Aj mňa. Nevieš si predstaviť ako," krátko pozrel na svoj rozkrok, potom hneď dvihol zrak a z vrecka riflí vytiahol svoj telefón. "Dáš mi na seba kontakt? Mohli by sme sa stretnúť zajtra."
Sasha vyzerala, že chvíľu váha, no nakoniec prikývla a nadiktovala Harrymu svoje číslo. Sľúbil, že sa jej ozve hneď ráno a môžu sa dohodnúť na stretnutí a hoci sa zdalo, že ona o tom pochybuje, opäť prikývla a postavila sa na špičky, aby mu vtisla krátky bozk na rozlúčku. Potom sa rozlúčila a odkráčala. Harry chvíľu za ňou hľadel, v duchu sa preklínajúc a zvierajúc mobil v ruke, no potom si spomenul na Liama a rýchlo sa vrátil do izby. Našiel ho tak, ako ho nechal, sediaceho na posteli, len jeho tvár už nadobudla svoj klasický nepreniknuteľný výraz namiesto toho zmäteného, ktorý tam bol pred chvíľou.
:
Ráno sa hneď vybrali vo svojich oblekoch na stanicu, aby si mohli prezrieť telá. Harry mal v náprsnom vačku jeden zo svojich vlastných odznakov, ktoré mu doniesol Liam ako prekvapenie pred pár dňami a použil tam fotku z Harryho vodičského preukazu.
Teraz sedeli v Liamovom aute, samozrejme, že Liam bol za volantom a búchal doňho do rytmu hudby, ktorá hrala z rádia. Harry si nervózne prezeral svoje ruky, keďže si ešte stále nezvykol na túto časť práce - hoci ako novinár by mal už dávno byť zvyknutý na klamanie, no ako vydavateľ rubriky Starostlivosť o domácnosť sa mu veľa novinárskej akcie nedostalo.
"Včera," ozval sa zrazu Liam, oči upreté na cestu, zákerný úškrn roztiahnutý na perách, "som už nemohol zaspať. Takže keď som mal zavreté oči, neznamenalo to, že som bol mimo."
Harry k nemu obrátil podozrievavý pohľad. "Čo tým myslíš?"
"Čo si robil v tej kúpeľni, že si pri tom musel tak vášnivo vzdychať?" odpovedal otázkou.
Harry sa nadýchol, že rýchlo niečo odpovie, že zahrá prekvapenie, aby to vyzeralo, že netuší, čo má Liam na mysli. Bohužiaľ sa stalo niečo celkom iné - cítil, ako mu do tváre stúpla červeň a on sa zmohol len na tiché: "Netuším o čom hovoríš."
Liam si vychutnal ešte niekoľko sekúnd Harryho zahanbenia a potom poznamenal: "To nič. Len by som ocenil, keby si pritom mohol byť potichšie."
"Uhm." To bolo všetko, čo Harry zo seba dostal ako odpoveď a uprene hľadel von oknom.
"Predpokladám, že s tou kočkou ti to teda včera nevyšlo podľa predstáv."
Harry kútikom oka pozrel na Liama. Už-už sa chystal povedať mu aj dôvod, prečo mu to nevyšlo podľa predstáv, vedel však, že Liam by sa buď tváril, že ho nepočuje, alebo by mu prinajmenšom jednu vrazil.
"Nechcel som to unáhliť," povedal napokon a hneď nato dodal: "Dnes ráno sme si písali a dohodli sa na siedmu večer."
"To dúfam, nechcem opäť počúvať tvoje vzdychy z kúpeľne."
Harry na to nijako nezareagoval.
O niekoľko minút zastali pred kanceláriou miestneho náčelníka polície a keď chlapíkovi stojacemu pri dverách ukázali odznaky, nasmeroval ich do náčelníkovej kancelárie.
"Zdravím," ozval sa Liam po tom, ako zaklopal a chlapík vnútri mu naznačil, aby vošiel dnu. Harry ho nasledoval a keď sa postavil pred stôl, za ktorým náčelník sedel, vytiahol zo saka svoj odznak.
"Agenti Ferguson a Applegate, poslali nás-..."
"Áno, áno, už mi volali z FBI," prevrátil náčelník otrávene očami. Liam zamaskoval svoje prekvapenie, Harry však nebol taký pozorný.
"To vážne?" dostal zo seba s vyvalenými očami, musel si však zahryznúť do jazyka, keď mu jeho spoločník nenápadne stúpil na nohu.
"Teda... áno, jasné, že vám volali," zamrmlal Harry a radšej už nepovedal nič, nechal to na Liama.
"Sme tu kvôli-..." Liam ani nedopovedal, náčelník to okamžite pochopil.
"Tým samovraždám, je mi to jasné." Náčelník o nich už zrejme hovoril toľkokrát, že sa ani nepokúšal prejaviť záujem. "Ale tu vám nepomôžem, chlapci, budete musieť ísť do labáku, tam vám povedia, čo zistili a môžete sa pozrieť na telá."
Liam prikývol, napriek tomu však položil náčelníkovi niekoľko otázok týkajúcich sa obetí - či ich niečo spájalo, či mali nejakých nepriateľov, či nikto neprišiel s niečím, čo by ich mohlo priviesť k samovražde. Potom sa spolu s ďalším chlapíkom v uniforme, ktorého im náčelník predstavil ako Willa, vybrali na obhliadku tiel.
"Nejdeme autom?" spýtal sa Harry prekvapene, keď všetci traja vyšli z budovy a Will zamieril k budove priamo oproti.
"Labák máme hneď tu," odpovedal Will bez záujmu a pokračoval v ceste. Prešli niekoľkými dverami, kým sa dostali do tej správnej miestnosti. Will hneď zamieril k sade šuflíkov pri stene a z jedného z nich vytiahol akési papiere, ktoré začal pozorne študovať.
"Áno, to je ono," poznamenal si sám pre seba a vybral sa k boxom, v ktorých mali uložené telá. Po tom, ako vytiahol všetky štyri a po jednej začal odhŕňať plachty, ktorými boli prikryté, Harry mal problém zachovať normálnu tvár.
"Vyzerá to, že všetci si to spravili sami," poznamenal Will, "ale to nedáva zmysel."
Každé jedno telo malo rovnaké stopy. Diera uprostred hrudníka.
"Prečo by si štyria chlapi nezávisle od seba vyrezávali srdce, však? Novinári píšu, že to boli samovraždy a náčelník tú teóriu podporuje, ale," stíšil hlas, "ja s tým tak celkom nesúhlasím."
"Preto na tento prípad zavolali nás," poznamenal Liam, kriticky si prezerajúc chlapov.
Will súhlasne prikývol, niekoľko minút ich nechal, aby si telá obzreli a potom sa spýtal, viac-menej Liama, keďže doteraz rozprával najmä on. "Tak čo si myslíte?"
"Od týchto nehybných chlapíkov sa už veľa nedozvieme, Will," povedal mu Liam a bližšie sa prizrel jednému z nich, aby dovidel na dieru, kde predtým bolo srdce.
"Ako to urobili?" opýtal sa.
"Každý inak," mykol plecom Will, hľadiac na najbližšiu mŕtvolu. "Tento tu," ukázal naňho, "použil nôž. Tamten," tentokrát ukázal na chlapa ležiaceho celkom vľavo, "zase pílku zo svojej dielne."
Liam krátko pozrel na Harryho, ten mu pohľad opätoval, nepovedal však nič. Will to zrejme zachytil, lebo sa ozval: "Už vám niečo napadá, chlapci?"
"Nie sme si istí," odpovedal neurčito Liam a potiahol plachtu, aby zakryl chlapa, ktorého si doteraz obzeral. "Našli ste niečo zaujímavé? Nejaké iné zranenia? Možno niečo v ich ústach alebo pod nechtami?"
"Áno, na to som celkom zabudol." Will pretočil zopár papierov a keď sa na jednom zastavil, rýchlo po ňom prebehol očami a prikývol.
"V ich slinách sme našli neznámy druh jedu."
"Jed?" zopakoval Harry prekvapene. "V slinách?"
"Správne."
"Zaujímavé," podotkol Liam, škrabajúc sa na brade a sledujúc Willa, ako zakrýva aj ďalšie telá. Vtedy sa dvere pitevne rozleteli a dnu vošla nízka čiernovlasá žena v plášti. Liam si nemohol nevšimnúť, ako nenápadne po nej Will začal pokukovať a ona si to zrejme užívala, lebo ako sa hrabala na stole, s úškrnom k nemu podchvíľou dvíhala pohľad. Potom však uprela pohľad na Liama s Harrym a so záujmom prešla k nim.
"Môžem vám nejako pomôcť, páni?"
"Poviete nám, čo to bol za jed, ktorý ste našli v slinách obetí?" spýtal sa jej Harry, keď sa postavila medzi neho a Liama a striedavo hľadela raz na jedného, potom na druhého.
"Ale samozrejme." Žiarivo sa na neho usmiala, potom pohľadom prebehla po zakrytých telách a spustila: "Ako vám Will zrejme stihol už povedať," krátko na Willa žmurkla, "nevieme ho identifikovať, nikdy sme sa s ničím takým nestretli. Nie je to žiadne zviera ani rastlina."
"Nikdy ste sa s ničím takým nestretli," zopakoval Liam zamyslene, zrejme si len ukladal do pamäti všetko, čo žena hovorila.
"Nikdy. Celkom neznámy jed," potvrdila.
"Tak vám teda ďakujeme," povedal Liam a drgol do Harryho, lebo sa zdalo, že tú príťažlivú laborantku vyzlieka očami.
"Za málo," usmiala sa, nespúšťajúc z nich zrak, až kým nevyšli z pitevne.
"Čo by si povedala na večeru?" odvážil sa konečne Will, keď v miestnosti ostali sami.
"Šš," dvihla ruku a zľahka ňou zamávala, čím mu naznačila, aby zmĺkol. Potom bez slova opustila miestnosť a vybrala sa von z budovy za Harrym s Liamom. Hoci si bola istá, že dnes by mala Willovo srdce na dlani (a to doslova), už ju prestával baviť a navyše, ten kučeravec vyzeral naozaj rozkošne. Za tú chvíľu sa jej podarilo presne vyčítať z jeho mysle, po akom type ženy túži, vlastne ešte lepšie, videla konkrétnu ženu. Na rozdiel od toho druhého, ktorý sám nevie, čo chce. Zavrela sa na záchodoch, kde zo seba zhodila plášť a nadobudla podobu kučeravcovej vysnívanej ženy. Vysoká bruneta s veľkými zelenohnedými očami, ladné krivky a plné pery. V zrkadle skontrolovala svoj vzhľad, zastrčila si vlasy za ucho a vybehla z budovy von.
Liam s Harrym preberali, čo všetko sa od Willa dozvedeli a práve keď sa chystali nasadnúť do auta, Harry za sebou začul ženský hlas. Otočil sa a na jeho prekvapenie tam stála Sasha a musel uznať, že aj na dennom svetle a nie iba v tom tlmenom v bare a cez zrak zahmlený alkoholom vyzerala príťažlivo.
"Čo tu robíš?" opýtal sa, stále nechápajúc, kde sa tam zrazu vzala.
"Náhodou som šla okolo," odpovedala nevzrušene, "a zbadala som ťa tu." Prezrela si jeho oblek. "Pracuješ?"
"No... áno," prikývol Harry váhavo, potom zachytil Liamov spýtavý pohľad a ukázal naňho, stojaceho pri dverách auta na opačnej strane. "To je Liam, môj, ehm, kolega." Sasha mu krátko kývla a o chvíľu bola jej pozornosť opäť sústredená na Harryho. Ten sa po chvíli ozval: "Takže dnes večer platí?"
"Pripomeň mi, kedy sme sa to mali stretnúť?"
"O siedmej."
"Vlastne," usmiala sa naňho, zatiaľ čo si na prst namotávala prameň vlasov, "mohli by sme sa stretnúť aj skôr. Čo tak o šiestej u mňa? Bývam na Brooke Street, číslo 73."
Harry vyzeral prekvapený, no súhlasil a snažil sa nečervenať potom, ako mu Sasha vtisla bozk na pery a odkráčala, pričom on sa neúspešne pokúšal otvoriť dvere na aute. Liam, ktorý už sedel dnu, prevrátil očami a natiahol sa, aby ich pre Harryho otvoril zvnútra.
"Takže predsa len bude sex," poznamenal s úškrnom a jediné, na čo sa Harry zmohol, bol prihlúply úsmev. Aby mu nemusel odpovedať, natiahol sa k zapínaniu rádia a pustil ho poriadne nahlas.
"To aby sme vypočúvanie rodín spravili čo najrýchlejšie, nech sa môžeš pripraviť na svoje veľké rande... a tým myslím osprchovať," dodal veľavýznamným tónom, no nezdalo sa, že by ho Harry vôbec počúval. V myšlienkach bol celkom inde a tak isto neprítomne sa tváril na všetkých rozhovoroch s rodinnými príslušníkmi, takže keď ich Liam podvečer viezol naspäť do motela, bol celkom podráždený z toho, ako jeho partner vôbec nespolupracuje. A možno keby sa aspoň trochu zapájal, na niečo by prišli, na rozdiel od toho veľkého nič, čo sa mu podarilo zistiť samému.
Na izbe sa rezignovane vyvalil na posteľ so svojím zápisníkom na kolenách, pomaly v ňom listujúc, zatiaľ čo Harry sa zavrel v sprche a keď odtiaľ po niekoľkých minútach vyšiel, Liam spustil, hľadiac do zošita: "Tuším som ju našiel. Siréna. Môže na seba vziať akúkoľvek podobu, aby nalákala svoju obeť a jej skutočný vzhľad je viditeľný len v zrkadle. Fuj, je tu aj obrázok a vyzerá vážne otrasne, aha," Liam k Harrymu otočil zápisník, aby si mohol prezrieť podobizeň sirény, ten mu však vôbec nevenoval pozornosť. Liam si to ani nevšimol, obrázok ho natoľko fascinoval, že z neho nevedel odtrhnúť zrak a vzápätí pokračoval: "V myšlienkach chlapa, ktorého si vyhliadne, vie vyčítať, po čom túži po telesnej aj duševnej stránke a premení sa presne na to. V jej slinách je jed podobný hormónu oxytocín a keď ním infikujú svoju obeť, tá pocíti tak nekonečný príval eufórie a lásky k siréne, že je schopná pre ňu urobiť čokoľvek. Siréna toho človeka potom môže celkom ovládnuť. Profituje z fyzických dôkazov lásky, ktoré zvyknú byť brutálne a smrteľné," dvihol pohľad od zápisníka a zatváril sa, akoby to bolo úplne jasné, "ako napríklad vyrvanie si srdca. A tiež sa tu píše, že ich zneškodniť môže len ich vlastný jed. Ha, koľká irónia."
Potom Harrymu venoval lepší pohľad a uvedomil si, že si potichu píska, hľadajúc pritom vhodné oblečenie. "Počúvaš ma vôbec?!"
"Jasné," opovedal Harry a dvihol do výšky čiernu a modrú košeľu. "Ktorú?"
Liam na neho neveriacky hľadel. Bol zvyknutý na Harryho nekonečné otázky a nadšenie vyšetrovať a zisťovať nové fakty o ich prípadoch, tento Harry, ktorého zaujímalo len to, či si má obliecť modrú alebo čiernu košeľu, bol preňho niečo celkom nové.
"Čiernu," odpovedal mu, lebo vedel, že by nemalo zmysel pokračovať v jeho snahe zaujať Harryho pozornosť svojím výkladom o siréne, keď jediné, čo mu behalo po rozume, bolo jeho rande. Stíchol teda, otvoril si laptop a snažil sa zistiť o sirénach čo najviac, zatiaľ čo Harry pobehoval po izbe a chystal sa von. Tesne pred šiestou, keď už usúdil, že je čas ísť, aby nemeškal, ešte raz sa postavil pred Liama, tentokrát kompletne oblečený a s vlasmi konečne upravenými nejako inak, ako tá strapatá kučeravá štica, ktorú obyčajne nosil.
"Sexy," poznamenal Liam s úškrnom, Harryho silná vôňa ho natoľko omámila, že sa mu podarilo zabudnúť na to, že sa naňho hnevá. "Možno by si miesto rande so Sashou chcel zobrať mňa na romantickú večeru, čo povieš."
Harry sa na Liama len zaksichtil, keďže ho nemienil nechať posmievať sa mu aj pred jeho špeciálnym večerom. Predsa len, to on dnes skončí s dievčaťom, zatiaľ čo Liam ostane na izbe sám, takže by sa mal posmievať skôr on jemu. Hoci to bolo prvý raz, čo si vymenili úlohy, keďže inokedy si Liam zvykol nabaliť nejakú kočku v bare a do motela sa vracal až po polnoci... ale o to teraz nejde.
"Nečakaj na mňa," oznámil Liamovi tesne pred tým, než za sebou zavrel dvere.
Vybehol z motela a zamieril k taxíku, ktorý na neho už čakal. Len čo vkĺzol dozadu, nadiktoval šoférovi adresu, ktorú mu ráno povedala Sasha a pohodlne sa oprel dozadu, sledujúc ulicu za oknom, keď sa taxík pohol. Cítil sa ešte nervóznejší ako v predošlý večer a snažil sa upokojiť tým, že rátal pouličné lampy, no nedošiel ani k číslu desať a auto už zastavovalo.
"Sme tu," oznámil taxikár, keď zaparkoval pred vysokým domom.
"Vďaka," zamrmlal Harry, zaplatil za cestu a vystúpil. Chvíľu sa obzeral, hľadajúc číslo 73 a keď ho konečne našiel, vybral sa k dverám. S hlbokým nádychom dvihol ruku a rázne zaklopal. Netrvalo dlho, kým sa dvere otvorili a v nich stála sporo odetá Sasha. Hoci bola len v mikine, mala ju rozopnutú do pol hrudníka a bolo poznať, že pod ňou nič nemá, a na nohách mala celkom kratučké nohavice.
"Ah-..." celkom zabudol, ako sa to slovo končí, keď mu pohľad padol na ňu. Sasha sa príjemne zasmiala, chytila ho za ruku a vtiahla dnu.
"Prepáč, nevedela som, čo si obliecť a zrazu bolo šesť a ty si bol tu a ja nie som pripravená a-..."
"To je v poriadku," skočil jej Harry do reči, spokojný sám so sebou, že sa mu znovu podarilo nájsť svoju stratenú slovnú zásobu. "Vyzeráš skvele."
"Oh, vážne? Ani som sa nestihla učesať," zastrčila si uvoľnený prameň za ucho. Harry si premeral jej ledabolo spravený vysoký drdol a napadlo mu, že takto sa mu páči ešte viac, ako včera. Takto mu dodávala pocit, akoby sa poznali už dosť dlho na to, že sa pred ním môže promenádovať v čomkoľvek, v čom sa cíti pohodlne. A naozaj zvláštne bolo, že toto mu pripadalo sexy.
"Takto ti to pristane," usmial sa na ňu a Sasha vyzerala, že jej odľahlo.
"Ďakujem," povedala jemne a namierila si to späť do obývačky, pričom jej bosé nohy pri kontakte s drevenou dlážkou nevydali takmer žiaden zvuk. Harry nechal vchodové dvere, aby sa zavreli s tichým buchnutím a vybral sa za ňou. Len čo vošiel do obývačky, uvidel, že Sasha už sedí na gauči, nohy má zložené pod sebou a hľadí naňho s takmer nevinným výrazom.
"Nesadneš si?" Pohladila miesto vedľa seba. Harry neváhal a sadol si k nej.
"Myslela som, že by sme si mohli pozrieť nejaký horor," pozrela naňho s otázkou v očiach, keď už bol pohodlne rozvalený vedľa nej. Horory, to je jeho! Na moment sa mu na tvári roztiahol nadšený výraz, ako malému dieťaťu na Vianoce, potom si však uvedomil, že je dospelý muž a o nič predsa nejde. Akurát mu žena (jeho snov, zdá sa) navrhla, aby si pozreli horor. A pritom jej takmer vidí do výstrihu, ale to nie je podstatné.
"Veľmi rád," prikývol a sledoval Sashu, alebo teda jej pozadie, keď sa preniesla k DVD prehrávaču a zasunula doň cédečko.
"Vychladila som šampanské, hneď som tu," usmiala sa naňho a na moment odbehla z obývačky.
Keď sa vrátila, v rukách držala dva poháre a fľašu šampanského. Harry nemal ani len šancu vidieť nôž, ktorý mala zastrčený zozadu v kraťasoch a ktorý nenápadne položila na stôl. Poháre podala Harrymu a ten ich držal, kým do nich naliala nápoj, potom jej jeden podal. Chystal sa už-už ho do seba prevrátiť, dúfajúc, že alkohol a bublinky mu pomôžu uvoľniť sa ako v predošlý večer. Sasha ho však jemne potiahla za zápästie, aby ho zastavila a on si až teraz uvedomil, ako blízko pri ňom je - stačilo, aby sa posunula o pár centimetrov a už by mu sedela v lone.
"Pripijeme si," usmiala sa a natiahla ruku s pohárom, čakajúc, kým oň Harry ťukne ten svoj. Ten tak urobil a potom sa ozval: "Na čo si pripíjame?"
"Na nás." Žmurkla naňho a až potom si odpila, pričom nespúšťala z Harryho oči. Ten neváhal a vypil svoj pohár na dúšok. Keď tých pohárov bolo viac a Harry sa cítil oveľa viac uvoľnený (dokonca natoľko, že sa mu podarilo rozopnúť si väčšinu gombíkov na košeli, hoci k tomu značne prispela aj Sasha a jej chtivé prsty) a neustále sa usmieval, s ramenom omotaným okolo Sashe, ktorá mu už dávno sedela v lone. V jednej chvíli sa k nemu natiahla a on presne vedel, čo sa chystá urobiť - tiež sa naklonil dopredu a ich pery sa stretli na polceste vo vášnivom bozku, ktorý ani jeden z nich nechcel prerušiť.
:
"Veď už idem, už idem!" kričal Liam otrávene a vybral sa k dverám. Ktosi na ne zabúchal už po tretí raz, čo ho donútilo vyliezť zo sprchy, takže keď dvere otvoril, ocitol sa zoči-voči Sashi len v uteráku, pričom mu po hrudi stekali mokré kvapky. Tá sa na sekundu pozabudla s otvorenými ústami pri pohľade na jeho tehličky na bruchu, potom však potriasla hlavou a pevne mu pozrela do očí.
"Je tu Harry?"
"Sasha?" Liam na ňu prekvapene pozrel. "Myslel som, že je u teba?"
"Čo?" Nedalo sa rozoznať, kto z nich je viac zmätený. Obaja na chvíľu ostali mlčky, každý premýšľajúc nad svojou verziou, keď sa nakoniec znova ozvala Sasha.
"Mali sme sa stretnúť o siedmej v bare a Harry neprišiel. Ani mi nedvíha telefón, tak som prišla sem, či náhodou... zabudni na to," pokrútila hlavou a vybrala sa na odchod, presvedčená, že to bol len Harryho manéver, ako sa jej zbaviť.
"Nie, počkaj," zakričal za ňou Liam a nedbajúc na to, že je len v uteráku, rozbehol sa za ňou na chodbu.
"Čo je?" Sasha sa otočila a pozrela naňho, nie však s nádejou, Liamovi sa skôr zdalo, že jej každú chvíľu vyhŕknu slzy.
"Veď sme sa stretli dnes ráno. Ja a Harry sme boli," odmlčal sa, na moment nevediac, ako sformulovať to, čo s Harrym robili, lebo ja a Harry sme boli na obhliadke tiel neznelo práve najlepšie, "na parkovisku a ty si sa tam objavila. Dohodli ste sa, že sa stretnete o hodinu skôr u teba doma." Liam nechápal, o čo tu ide - sám predsa ráno Sashu videl.
"O čom to hovoríš?" Sasha sa zatvárila ešte viac zmätene ako Liam. "Ráno mi zavolal a dohodli sme sa, že sa stretneme o siedmej tam, kde včera."
"Dočerta." Liamovi to v jednej chvíli všetko došlo. Spomenul si na zápisník na svojej posteli, otvorený na stránke, kde sa písalo o sirénach. O sirénach, ktoré sa nabúrajú do mysle, zistia, ako na človeka zapôsobiť, potom ho zlákajú do pasce a...
"Tá ženská v plášti! A potom na parkovisku! To bola ona!" zahrmel Liam, zvrtol sa na päte a rozbehol sa naspäť do izby, lebo už vedel, že ráno na parkovisku s nimi nehovorila Sasha, ale siréna v jej podobe, ktorá prečítala Harryho myšlienky v podobe doktorky v pitevni.
"Aká ženská? Čo sa deje? Kde je Harry?" opýtala sa Sasha v panike a nasledovala Liama do izby a hoci tam vošla len o pár sekúnd neskôr, ako on, keď ho zbadala stáť pri posteli, už mal na sebe boxerky a uterák bol odhodený na zemi. Teraz na seba rýchlo navliekal nohavice a tričko a vôbec si nevšímal Sashu a jej otázky. Akoby tam ani nebola, spod postele vytiahol svoj vak a z neho vybral svoje obvyklé zbrane - nôž a pištoľ, ktoré si zastrčil dozadu do nohavíc. Sasha ho len nechápavo sledovala a len čo si všimla, čo sa mu to leskne v rukách, zaskočene cúvla.
"Harry vravel, že je novinár," povedala neutrálnym tónom, ani nevediac, čo od Liamovej odpovede očakáva.
"Aj je," odvetil, pričom na ňu ani nepozrel a už sa aj rútil späť k dverám. Sashu vytisol späť na chodbu, zabuchol za sebou dvere a rozbehol sa von z motela k svojmu autu.
"Kam ideš? Čo sa tu deje?"
"Nie je čas na vysvetľovanie," bolo jediné, čo jej bol ochotný povedať a vzápätí už nasadal do svojho auta. Keď však za sebou zabuchol dvere a otočil sa k volantu, v zornom poli zbadal Sashu, ako sedí na sedadle spolujazdca.
"Idem s tebou," vyhlásila rozhodne a zapásala sa. Liamovi napadlo, že kým by jej dal prednášku o tom, že je to nebezpečné a musí z jeho auta okamžite vystúpiť, Harry by už mohol byť mŕtvy, preto sa rozhodol nezaoberať sa tým a naštartoval motor.
:
Harry mal pocit, že prešla celá večnosť, keď sa Sasha konečne od neho odtiahla a dala mu priestor nadýchnuť sa. Zatiaľ čo on lapal dych, jej nedočkavé ruky sa pustili do rozopínania zvyšných gombíkov a netrvalo dlho, už mu košeľu sťahovala z pliec. Harry sa nebránil, dotyk jej horúcich rúk ho príjemne pálil na pokožke. Uvedomoval si to až príliš, aj to, že mu sedela v lone, priamo tam, kde svoje vzrušenie cítil najviac. Keď sa jej nechty jemne zaryli do pokožky na jeho hrudi, vydral zo seba tichý vzdych a pozrel na ňu, zbadajúc úškrn, ktorý sa jej objavil na perách.
"Páči sa ti to, však," vydýchla, jej pery len niekoľko centimetrov od tých jeho. Nebola to otázka, no Harry aj tak prikývol. Už-už sa naťahoval, aby mohli pokračovať v tom, čo začali, no ona uhla hlavou a miesto toho, aby ho pobozkala na ústa, perami mu prechádzala po krku.
"Chceš to, hm?" Ďalší tichý vzdych a Harry začínal byť nedočkavý.
"Čo by si pre mňa urobil?" pokračovala. Odpoveď, ktorú dostala, ju donútila uškrnúť sa ešte širšie.
"Čokoľvek."
"Áno?" Odtiahla sa a zvedavo si premerala jeho chtivý výraz. "Dal by si si vytetovať moje meno?" uškrnula sa, očakávajúc odpoveď.
"Áno," odpovedal, ani sa nad tým nemusel zamyslieť a hneď sa aj znova nahol k nej, dožadujúc sa ďalších bozkov, ona sa však opäť uhla.
"Dal by si kvôli mne navždy zbohom tomu svojmu kamarátovi?"
"Liamovi?" spýtal sa Harry tónom, akoby to bola tá najhlúpejšia otázka, akú kedy počul. "Určite."
"A," Sasha sa nahla k stolu, kde predtým nechala ležať nožík, "vyrezal by si si kvôli mne srdce?"
Harry na nôž krátko pozrel, ale stačil mu jediný pohľad do jej očí a rozhodne prikývol. "Áno."
"Tak to urob," podala mu nôž a so širokým úškrnom z neho zliezla, aby mu mohla dať dostatočný priestor. Stojac nad ním sledovala, ako si Harry prezerá nôž a pomaly si ho prikladá k hrudi.
S uspokojením hľadela, ako sa čepeľ dotkla pokožky a tým vytvorila malú ranku, z ktorej vytiekla jediná kvapka krvi a kĺzala sa po Harryho hrudi. Ďalej sa však nedostala, lebo sa rozleteli dvere a skôr, ako sa stihla spamätať, do miestnosti vbehol Liam s vystretou rukou, v ktorej držal zbraň. Vedel, že tá siréne nijako neublíži, no napriek tomu na ňu niekoľkokrát vystrelil. Guľky jej síce neublížili, no na moment pozrela na svoje telo, aby skontrolovala škodu a tú chvíľu Liam využil na to, aby zavolal Harryho meno. Ten na neho tupo hľadel, držiac nôž pri svojej hrudi a nehýbal sa.
"Harry, neblázni, odhoď ten nôž."
To však už siréna pokračovala vo svojej hre. "Vyrež si srdce! Sľúbil si mi to!" kričala, natiahla sa, surovo schmatla Harryho za sánku a donútila ho pozrieť jej do očí.
"Urob to," šepla sladkým hlasom, "ak ma miluješ, urob to."
"Nerob to! To nie je Sasha, je to siréna, Harry, počuješ?"
Harry však nevyzeral, že by vnímal čokoľvek iné, než dievčinu pred sebou, ani keď za nimi do miestnosti vbehla Sasha a nechápavo ostala na mieste, sledujúc jej vernú kópiu, ako ohmatkáva chlapa, ktorého mala dnes večer ohmatávať ona. Otvorila ústa, že sa opýta, čo sa tam deje, nestihla zo seba však vydať ani hláska, keď sa Liam vrhol vpred a z celej sily do sirény sotil, takže sa pár metrov zatackala a skončila na zemi pri stene. V ďalšom momente Harrymu vytrhol nôž z ruky a odhodil ho na druhú stranu, aby si viac nemohol ublížiť, Harrymu sa to však nepáčilo a Liamovi z celej sily vrazil do zubov. To Liama prekvapilo a stačil jediný moment nepozornosti na to, aby sa mu Harry mohol vyšmyknúť zo zovretia a rozbehol sa za nožom spadnutým na zemi, absolútne si nevšímajúc skutočnú Sashu, ktorá stála vo dverách ako prikovaná a neveriacky sledovala celú situáciu.
"Urob to!" zakričala siréna opäť, teraz už znova na nohách.
Harry pevnejšie zovrel rukoväť noža a pozrel na ňu, akoby bola to jediné, na čom mu záleží.
"Harry," zvolal Liam, ktorý si náhle uvedomil, že z miesta, na ktorom siréna stojí, ju je možné celkom zreteľne vidieť v zrkadle - a ten pohľad ani náhodou nie je príjemný. "Harry, pozri sa na jej odraz v zrkadle!"
Bolo to však zbytočné, pretože Harry si už dvíhal nožík k srdcu. Liam viac neváhal, spoza opaska si vytiahol svoj vlastný nôž a v tej istej sekunde sa vrhol k siréne. So spomienkou na to, že ich vlastný jed je im smrteľný, jej ho strčil do úst, nedbajúc na to, či jej tým nejako ublíži, jednou rukou jej zvierajúc hrdlo, aby sa mu neuhla. Ozval sa škrek a Liam ucítil silné prsty, ktoré mu zovreli zápästie a pokúšali sa uvoľniť jeho zovretie. Siréna sa metala, to však spôsobilo iba to, že Liamov nôž sa jej zabodol do úst, čo prinieslo novú vlnu revu, tentokrát bolestivého. Liam rýchlo nôž vytiahol a dúfajúc, že je na ňom dosť jedu z úst sirény, jej ho z celej sily vrazil do hrude, na miesto, kde mala srdce.Stačilo niekoľko sekúnd, aby mu bolo jasné, že to funguje a sirénin vlastný jed je naozaj jej jedinou slabinou. Tá sa totiž s prekvapeným výrazom chytila za hruď, vyvalila na Liama oči a on len sledoval, ako jej telo ťažkopádne dopadlo na zem. Už však nevyzerala viac ako Sasha, zmenila sa do svojej skutočnej, príšernej podoby, tej, ktorú Liam videl v zrkadle. Nevenoval jej však pozornosť, rýchlo sa otočil a hľadal Harryho. Našiel ho sedieť na zemi, malý prúd krvi sa mu valil z hrudníka a so zmäteným výrazom hľadel na nôž ležiaci pred ním. Sasha kľačala pri ňom.
"Si v poriadku?" Liam si čupol k nemu z druhej strany a prezeral si ranku na jeho hrudi, ktorú spôsobila čepeľ noža, našťastie vyzerala iba ako škrabanec.
Harry naňho pozrel, neschopný odpovede - stále bol trochu zmätený z toho, čo sa tam stalo. Dokonca viac ako Sasha. Chvíľu to zabralo, no keď si nakoniec uvedomil, o čo sa práve pokúšal - a že Sasha sa stala svedkom celej tejto situácie, obrátil pohľad k nej a donútil sa k úsmevu.
"Nie celkom rande, aké som si predstavoval," poznamenal a Sasha ho so slabým smiechom udrela do pleca. Spolu s Liamom mu pomohli na nohy a kráčajúc k autu ich donútila, aby jej vysvetlili, kto sú, čo robia a čoho svedkom sa práve dopekla stala.
"A stále mi dlžíš to dnešné rande, keďže sa vlastne nekonalo," povedala pobavene, keď Liam zastal pred jej domom a Harry vyšiel von, aby sa s ňou mohol rozlúčiť. Hoci sa Liam tváril, že ho nepočúva, Harry vedel, že cez otvorené okno sa k nemu dostane každé slovo a určite si nenechá ujsť príležitosť to neskôr nejako okomentovať. Po Sashiných slovách sa Harry len usmial, premýšľajúc, čo na to odpovedať.
"Máš pravdu, dlžím ti ho, ale neviem, či je to najlepší nápad."
"Prečo?" Trochu sa zamračila. "Pretože viem, že nie si len obyčajný novinár?"
"Presne preto," prikývol Harry, lebo sa mu to nehovorilo ľahko - Sasha sa mu páčila a želal si, aby viac času strávil naozaj s ňou, nie so sirénou v jej podobe.
"No a?" Sasha nevyzerala, že by ju vystrašilo čokoľvek z toho, čo jej Harry s Liamom práve povedali.
"Je to nebezpečné."
"Je to lepšie ako sedieť v kancelárii. Môžem ísť s vami. S tebou."
"Nemôžeš."
"Ale-..."
Tentokrát ju nenechal dohovoriť. "Myslím to vážne. Neprichádza do úvahy, aby si šla s nami. Zavolám ti, dobre?" Harry jej vtisol krátky bozk na pery, potom otvoril dvere do auta, nasadol a Sasha sledovala, ako Liam naštartoval a auto jej pomaly mizlo z dohľadu.