A už to tu bolo. Bola nedeľa a ja som si balila všetky veci, ktoré som mala pri Davidovi a išla som domov. Bolo divné, že som desať dní bola vkuse s Davidom a skoro každý deň som si spomenula na Ryana.
Už som ho nevidela ani nepočula. Chýbali mi jeho hlášky, komentáre na moju adresu, dlhé rozhovory a vlastne mi chýbal on. Katie o ňom počula nejaké informácie, ale len pri slovu Ryan som ju stopla. David sa o ňom vôbec nezmienil. Ale to bolo len dobre.
Desať dní som mala pocit, že niekam patrím. Večerali sme s jeho rodičmi, raz zašli na párty, a Ryan mal pravdu. S pohárom v ruke som stála na terase a dívala som sa na oblohu. A hovorila presne tie isté slová, ktoré si myslel Ryan. ,,Čo tu robím? Ved toto nie som ja." Dokonca mal pravdu, že budem predstierať, že sa zabávam. Všetci tomu uverili. Ved o to mi šlo.
Ale pýtam sa samú seba. Odkiaľ to Ryan vedel? Odkiaľ vedel čo poviem a ako sa budem cítiť? Je možné, že to videl a nepovedal mi pravdu? Alebo je tu druhá možnosť, že ma tak dobre poznal a vedel, že to raz príde. A tejto druhej možnosti som sa desila. Ani ja som sa tak dobre nepoznala.
Meno Ryan Dawson v našej "partii" zaniklo a vyzeralo to tak akoby človek s týmto menom ani neexistoval.
Raz som bola pri Katie a plakala som ako malé decko. Mala som strach že zomrel. Ubezpečila ma, že sa prebral. A kedy? Na Nový rok. Aké nečakané. Akoby ten hore to mal všetko premyslené. Rozhodné bolo, že ja som sa nachádzala v Kanade a Ryan sa nachádzal v New Yorku. Dosť ďaleko na to, aby sme sa stretli a počuli o sebe.
,,Roxy, ešte týždeň tu ostávam. Ešte nemusíš odísť. Ja aj moji rodičia budeme len radi ak ešte ostaneš." Zo zadu ma objal a ja som krútila hlavou. ,,Tento týždeň, týchto desať dní bolo úžasných, pretože boli s tebou." Otočila som sa naňho a usmievala som sa.
,,David, tvoj otec mi povedal, že si mi zaplatil internát a semester. Ja to nechcem. Nechcem od teba žiadne peniaze ani nič. Takže si po ten šek pekne krásne pôjdeš a zabudneme na to." Pobozkala som ho aby som ho umlčala a on neprotestoval. Zvalili sme sa na posteľ a on ma bozkával po krku.
,,Prosím ešte nechoď preč. Nepustím ťa." Začala som sa smiať.
,,Už musím ísť. Navyše ma ešte čaká Katie, ktorá mi dá výsluch. A keď chceš môžeš ma zajtra zviesť do školy." Ja som ležala a on pri mne sedel a hladkať ma.
,,Fajn a ako bonus po teba aj prídem." Dal mi rýchlu pusu a postavil sa.
Ja som si dobalila veci a chcela som sa rozlúčiť s jeho rodičmi, ale ignorovali ma. Tak som so sklonenou hlavou opustila ich dom a sľúbila som si, že tam už nikdy viac nestrávim noc ani tam nevkročím.
David ma odviezol ku Katie, v podstate aj ku mne, a rozlúčil sa so slovami, že ma ľúbi. Nebolo fér, že som mu nepovedala pravdu. Ja som nebola fér voči nemu.
Ani som sa nešla vybaliť a hneď som klopala na dom vedľa. Samozrejme, že otvorila Katie.
,,Áhoj." Na tvári mala nákazlivý úsmev. Objala som ju a rozplakala som sa. ,,Pane bože, Mína. Čo sa deje?" Vošli sme dnu a ja som vzlykala.
,,Som rovnaká mrcha ako Naomi!" Sadla som si na kraj postele a podala mi servítky. Jej izba bola poupratovaná, takže ju bol navštíviť Jack.
,,Nie si a nehovor tak. Naomi vie čo robí."
,,A čo myslíš! Že ja neviem?" Utrela som si slzy a krútila som hlavou.
,,Ty si bezhlavo zamilovaná. Ešte si nikdy nemilovala a nebola milovaná. Ešte nevieš aký to je pocit." Ironicky som sa zasmiala.
,,Bože Katie! Ja som si po celý ten čas len myslela, že ho milujem. Že on je ten pravý. Lenže David to nie je. Po celý ten čas som milovala nesprávnu osobu." Nechápala mojím slovám. Určite si opäť myslela, že som zošalela.
,, Berieš tabletky, ktoré ti predpísal doktor?" Bola som zúfalá. Pozrela som sa na ňu ako na osobu, ktorá ma nepozná.
,,Chápala si ma niekedy? Počúvala si niekedy to čo ti hovorím? Vnímala si moje slová?! Poznáš ma vlastne?" Cúvala som k dverám.
,,Poznáme sa vyše osem rokov. Miluješ čokoládu a víno. Nenávidíš Ryana Dawsona a nespravodlivosť. Si dokonalý príklad na dokonalého človeka, ktorý to v živote niekam dotiahne."
Nehovorila pravdu. Bola som odporná. ,,Momentálne nenávidím samú seba. Som monštrum v ľudskom tele."
~~~
Chýbal mi Ryan. Bolo až smiešne, že som sa zamilovala do človeka, ktorý mi ubližoval, aby som si ho všimla. Ved by stačil menší viditeľný náznak a mne by doplo. Hneď by som vedela, ktorá bije.
Nikdy sme spolu neviedli rozhovor bez hádky. V normálnom živote sme vlastne ani rozhovor neviedli.
Nikdy sme sa nedotýkali. Keď tak spomínam, tak sme za nedotkli ani len náhodou či na pár sekúnd. Obaja sme si na to dávali pozor. Bolo to akoby ten druhý mal mor a nechceli sme sa nakaziť. Mám pocit, že jeho dotyky by sa mi páčili. Bol by nežný a určite mal jemnú pokožku.
Už mi načisto preskočilo. Snívala som a nemalo to budúcnosť. Ved som ani nevedela či to prežil. Bála som sa že nie. No aj keď sa prebral z kómy, tak pochybujem, že by si pamätal na tieto mesiace.
Ak by si to pamätal tak bod pre mňa. No ak by si na mňa pamätal len zo strednej školy, tak moja láska je len platonická, pretože chlapec Ako on nedokáže milovať dievča ako ja. Trvalo mu týždne, kým sa mi priznal a kým na to prišiel. A teraz by som ho musela očariť za pár sekúnd. Vlastne to by som ho skôr musela stretnúť a on by si ma musel všimnúť. A on si dievča všimne len keď je príťažlivé a napoly nahé. A taká ja nie som.
Takže sa budem musieť zmieriť s tou platonickou láskou. Radšej budem milovať nesprávneho ako byť milovaná nesprávnym.