On a Ona [DOKONČENÉ]

21. kapitola

Na to, že som volejbal hrala po dlhých rokoch, mi to išlo celkom dobre. No čo budem klamať. Išlo mi to hrozne, no všetci ma povzbudzovali. Tak veľmi som sa nasmiala, že som si pripadala šťastná.

Takéto je to byť medzi ľuďmi? Byť šťastná? Ako to mám vedieť, keď šťastnou som bola pred rokmi.

,,Roxy, rozohrávaš." Volejbalku som našťastie chytila. No hodiť ju bol kus väčší problém.

,,No tak Roxy, je to na tebe." Kričal do mikrofónu ten chlapec.

,,Zohni sa a loptu si daj na ľavú ruku. Pravou ju odbiješ." Stál za mnou ale nemohla som sa naňho otočiť.

,,Obaja vieme, že to dokážeš." Viete čo som robila? Volejbalku som držala na ľavej vystretej ruke a pravou som hýbala dopredu a dozadu.

,,No tak Bejby."

Ako náhle som počula jeho posledné slová, nepozrela som sa kde som mala namierené, prosto som odbila a prehodila som cez sieťku na druhú stranu.

Chalani loptu chytili, odbili a vyhrali.

,,Keby som hral ja, tak by ste vyhrali. Pretože TY by si bola dôvodom prečo by som JA chcel prehrať, aby som ti dal dôvod byť šťastná z výhri."

Nestihla som odpovedať, pretože ma Bianca a Katie dusili svojim veľkým objatím.

,,Všetci sa vráťte na svoje miesta. A hneď!" Ozvalo sa v mikrofóne. Mala som pocit, že to je riaditeľ. Svetlá niekto zhasol a všetci sme mlčali. Zamkli sa dvere a to už niektorý kričali od strachu.

,,Dámy a páni, venujte mi pozornosť." To bol Jack. Reflektor naňho svietil a on mal rifle a bielu košeľu. Katie mi chytila ruku a ja som sa usmievala.

Za sebou mal veľkú bielu vystretú plachtu. Ukázalo sa na nej číslo 6.

,,Šesť. O toľko sekúnd vás len uberiem." Všetci sme mlčali. Pár ľudí sa aj zasmialo, ale Katie medzi nich nepatrila.
,,Päť. Presne toľko písmen má jej meno.
Štyri. Toľko rokov sa poznáme.
Tri. Tak toľko rokov ju milujem.
Dva. Toľko ľudí treba aby vznikla láska.
Jeden. Ani jeden deň to už nechcem tajiť. Nechcem tajiť nás. No a nula. Toľko sekúnd bez nej vydržím."

Otočil sa na ten záves. ,,Asi sa pýtate kto to je." Do ruky chytil vedro a jeho obsah naň vylial. Bola to voda.

,,Čo to stvára." Precedila cez zuby. Ja som len mykla ramenami.

Nakoniec na vodu dopadol nejaký prášok a neskôr veľa farby. Keď sa farba roztiekla tak na obrázku bola Katie ako sa smeje.

,,Len neviem či to isté cítiš ty ku mne Katie." Zapli sa svetlá a Katie pri mne už nestála. Objímala Jacka, ten ju točil och a samozrejme, bozkávali sa. Všetci sme im začali tlieskať a pískať. Jack dal do vzduchu ruku a Katie sa zasmiala.

,,Takto by si ťa chalan získal?" Prikývla som.

,,Ale teraz by musel vymyslieť niečo originálnejšie" Opäť som len prikývla.

,,Všetkým prajeme príjemné sviatky prežité so svojou polovičkou." Dodal ku koncu Jack a všetci sa vybrali preč z telocvične. Ja som sa rozhodla zájsť dole za tými dvoma zaľúbencami.

,,Blahoželám vám." Povedala som s malou dušičkou.

,,Aj ja. Povedz aj za mňa." Súril ma Ryan.

,,A určite nie som jediná." Dodala som ako cvok, za ktorého ma určite považovali.

,,Pozývam ťa na drink." Prehovoril Ryan.