"Kin,vstávaj!" zobúdza ma Laurenin nedočkavý hlas.
"Ako si sa vyspala?"
"Nikdy lepšie." zamrmlem a pošúcham si oči. Spanie na deke na tvrdej a chladnej podlahe nepatrí k mojim obľúbeným aktivitám.
Ostatní sa pomaly tiež preberajú z nepohodlného spánku.
"Koľko je hodín?" žmúrim zaspatými očami na Lauren.
"To neviem." zatvári sa prekvapene. "Nad tým som sa nezamýšľala."
"Tak prečo ma budíš?" zavrčím.
"Lebo o chvíľu je tréning."
Zaskočene otvorím ústa.
"Tre- čo?"
Vôbec ma nenapadlo,že hneď na ďalší deň začneme.
Lauren len smutne povytiahne kútikmi úst.
Upracem deku na kopu k ostatným a husté hnedé vlasy si stiahnem do chvosta.
"Tu máš veci." Lauren mi podá poskladané oblečiene do rúk. Nechápavo nadvihnem obočie.
"Na tréning." vysvetlí s úškrnom.
"Nezabudla som." prižmúrim oči a navlečiem na seba čierne elestické legíny spolu s tmavým tričkom s dlhými rukávmi.
"Môže byť." zhodnotím svoj odev,ktorý mi sadol ako uliatý.
"Trafil sa." zamrmle Lauren a končekmi prstov sa hraje so spodnou perou. Potom mi naznačí,aby som šla za ňou.
Pohľadom zablúdim do zrkadla,ktoré visí na stene. Voľný pramienok vlasov si zastrčím za ucho. Ihneď sa mi vynorí spomienka na mamu,ako mi s láskou každé ráno zaplietala vlasy. Vždy žiarivé oči a milý úsmev na mňa hľadievali v zrkadle. Keď skončila, obdarovala ma bozkom na líce. Milovala som to.
"Pohni si." vráti ma do reality nedočkavá Lauren.
\\
"Dnes si to tu obzriete a vyberiete si,s čím začnete." vysvetľuje nám ako učiteľka deťom Dylan. " Vodcovia jednotlivých skupín pôjdu so mnou. Teraz už choďte." zakončí svoj prednes. Dav mladých sa pomaly rozťahá po celej tréningovej hale.
Pri Dylanovi sa zatiaľ sformuje malá skupinka ľudí. Plazivým krokom k nej zamierim. Spomedzi ľudí ma spozná Zac spolu s Christen a zakývu mi na pozdrav.
Váhavo dvihnem ruku a zatrasiem ňou.
Nechcem veľmi vzbudzovať pozornosť na moju osobu.
"Hľadáš niekoho?" zacítim teplý dych blízko pravého ucha.
Cudzia prítomnosť za mnou mi príde zvláštne príjemná.
Ostanem pokojne stáť.
"Mala by som?"
"Ja som sa pýtal prvý."
"No a?"
Ozve sa chrapľavý smiech.
"Sebaistota ti očividne nechýba."
Urobí jeden krok a ocitne sa v mojom zornom poli.
"To sa ti v boji zíde."
Hľadia na mňa prenikavé Dylanove oči. Až teraz vnímam ako sú nápadito zelené. Ako čerstvá tráva po daždi.
"Jedna z mnoha vecí,ktorú nemám je práve sebavedomie." prestúpim z jednej nohy na druhú a dlane skryjem do vreciek na mikine. Skupinka sa zatiaľ nezväčšila,asi sme tu už všetci.
"Uvidíme." povie Dylan a predtým ako odíde,si ma ešte raz premeria pohľadom.
Na chrbte mi naskočia zimomriavky.
Z jeho chôdze a držania tela hrdosť a sebavedomie priam sršia.
"Niektorí ľudia si proste o sebe veľa myslia." štuchne do mňa Christen. "Nechaj to tak."
Mlčky sa na ňu usmejem. Určite som nemala v pláne riešiť Dylena. Kdeže.
"Tak čo,pripravená?" podpichne Zac. Z tváre sa mu nevytráca úškrn. Zrejme si tu niekto užíva moju stiesnenosť a strach.
"Pochybuješ o mne?" nadvihnem obočie a opätujem mu jeho debilný úškrn.
"To by som si nikdy nedovolil."
\\
"Na rozvičku si dáme ropár súbojov.
Bez zbraní. Dylan prečíta dvojice a pamätajte si poradie. Prvá dvojica nech potom nastúpi."
Chlapík,ktorý sa nám predtavil ako Claris podá papier s menami dvojíc do rúk Dylanovi. Je to náš druhý tréner. Rovnako vysoký ako Dylan a môžno o pár rokov starší. Neupravené na krátko zastrihnuté havranie vlasy mu stoja na všetky strany a kruhy pod očami naznačujú, že prežíva rušné obdobie.
"Ako prví idú Johan a Zac, druhí Natalie a Teresa, potom Christen a Horn, Leo a Charlie a nakoniec Lucas a Kinley."
Meno môjho súpera ma zrazilo na kolená. Toto som nečakala.
"Ehm,nechodí o barlách? Ako sa s nimi chce mlátiť?" znaží sa mi nabudiť dobrú náladu Christen,ktorej nejako veľmi nevadí,že aj ona sa bude mlátiť s chlapcom.
Na vtipky však momentálne nemám ani najmenšiu chuť.
Hľadím ako puk na Dylana a vduchu ho prosím,aby priznal,že to mal byť len žart.
"Ten ti to natrie princeznička,na tvojom mieste by som robil že každú chvíľu odpadnem. Možno potom nebudeš musieť bojovať o holý život." potľapká ma po pleci Zac. Myslím,že ho začínam milovať. Jeho úprimnosť ma raz prisambohu zabije!
Christen ho kopne do píšťali.
"Pako! Ak si nezavrieš zobák.."
"Má pravdu." preruším jej príval nadávok na Zacovu adresu.
"Nemá ani najmenšiu šancu,Chris a ty to vieš. Tým, že jej budeš dávať falošnú nádej jej nepomôžeš,skôr naopak." krátko na mňa pozrie." A teraz ma ospravedlňte,slečny. Idem tomu na J nakopať zadok." a odkráča.
"Ja si myslím.." začne Christen. Stisnem jej ruku.
"Som v pohode, fajn? Netreba ma ľutovať. Ty máš tiež chalana za súpera." usmejem sa.
"Ale ja sa viem biť." rýchlo si zakusne do pery .
Ďalšia krutá pravda,ktorá mi nehrá do karát a nepomáha vo vyhliadke môjho neskoršieho osudu.
Pre svätého Dindi ja to viem ľudia! Nemusíte mi pripomínať moje nedostatky!
Prižmúrim oči a snažím sa myslieť pozitívne. Prečo musí pravda tak bolieť?
"Ideme sa pozerať na Zaca?" navrhnem. Christen bez námietok súhlasí.
Svojho súpera som dnes ešte nevidela. V hĺbke mojej scvrknutej duše to vyvoláva chabú nádej.
\\
V strede tejto tmavej miestnosti leží na zemi obrovská štvorcová žinienka,na ktorej už zápasí prvá dvojica.
Môj najväčší nedostatok je,že ostatní už prešli nejakým výcvikom,zatiaľ čo ja žiadnym.
Christen,ktorá stojí vedľa mňa tuho zviera päste a povzbudzuje Zaca. Ja sa opieram o stenu a pozorujem jeho taktiku boja a snažím sa niečomu priučiť. Zac má zrejme rozbitý nos a pár škrabancov na hrudi,no inak vyzerá celkom v poriadku, zato jeho súper schytal mnoho škaredých modrín a pomliaždenín.
Moju pozornosť však väčšmi zaujmú ľudia okolo. Zopár si ich cvičí rôzne údery a výkopy do vzduchu,zvyšok debatuje o prebiehajúcom zápase.
Vstupné dvere sa zrazu otvoria a v nich sa objaví nejaký chalan a v tesnom závese za ním Lucas. Obaja sa na niečom hrozne smejú a zamieria rovno za Dylanom.
Uvedomím si,že na nich čumím a nachvíľu odvrátim zrak. Christen aj ostatní sú však veľmi zaujatí zápasom aby ma pozorovali, a tak pohľadom opäť zablúdim k tým trom.
Chvíľu sa veselo rozprávajú na potom povie Dylan niečo, čo sa Lucasa akosi dotkne. Úsmev mu zmrzne,akoby nechcel dať na sebe poznať,že ho to zasiahlo. Hlavu otočí smerom k ringu a úsmev z jeho pier úplne zmizne.
"Drž mi palce!" zahučí mi do ucha Christenin hlas.
"To už?" prekvapene pozriem na žinienku.
Neprítomne sa spýtam: "Ako dopadol Zac?"
Na žinienke stojí vyčerpane Teresa a ledva sa drží na nohách. Claris jej gratuluje no ona ho nevníma. Hľadí na telo na zemi. Natalie sa nehýbe a pravú ruku ma zvláštne vykrútenú. Útle telo má posiate modrinami akoby to boli hviedzy na tmavej oblohy.
Nadvihne sa mi z toho žalúdok.
"Vyhral." zašomre Christen. "Snáď budem mať aj ja to šťastie."
S obdivom ju sledujem ako odhodlane kráča do ringu. Horn prichádza z druhej strany. Je mohutný ani tučný,ani chudý. Malé tmavé oči si ostražito prezerajú Christen a hľadajú spôsob ako toto mrštné stvorenie poraziť. Nedá mi nezamyslieť sa nad tým, či mu nie je trápne biť sa s babou.
Obidvaja zastanú na nakreslenej čiare a začnú sa vyzliekať. Túto časť som si akosi nevšimla. Christen už stojí pripravená v legínach ,ktoré mám aj ja na sebe a obtiahnutom tielku. Horn má na sebe iba tmavé nohavice. Hruď má odhalenú.
Christen skrčí nos a venuje mi krátky pohľad,no stačí aby som pochopila. Tento pupkáč nie je práve jej typ. Bože dievča.
Musím sa zasmiať nad tým,čo práve chodí Christen hlavou.
Claris ich odštartuje a Christen sa do Horna pustí ako divá šelma.
"To som fakt zvedavý na toto. Christen tam pobehuje ako splašené kurča." napraví si vlasy Zac,ktorý sa tu nemám páru kedy objavil.
"Ako nos?" pozriem mu na tvár. Zo škrabancov mu už netečie krv, no nos má prelepený leukoplastom.
"Bude to v pohode. Bolo to ako biť sa s divou mačkou." ukáže na škrabance na hrudi.
\\
Christen Horsta nakoniec porazila, no vybralo si to svoju daň. Museli ju odniesť na ošetrovňu. Charlie sa medzičasom už len pohrával s Leom. Ten si rátal sekundy,kedy sa to trápenie už skončí a Charlie práve nevyzeral,že mu chce pomôcť. Naopak si každú a jednu ranu vychutnával.
"Charlie Dover zdolal svojho súpera!" zvolal Claris a potľapkal Charlieho po chrbte. Leo ležal na zemi s očami vyvrátenými k stropu.
Teraz je rad na mne.
Pomalým krokom zamierim ku vstupu do ringu. Tep sa mi zrýchlil minimálne desaťkrát. Tvár mi zaplavil studený pot a každý chĺpok na tele sa mi naježil.
Len kľud Kin, ostaň pokojná. Bude to v poriadku.
Rozopnem zips na bunde a zvlečiem ju zo seba. Potichu dopadne na zem.
Bude to v pohode.
Voľne padajúce vlasy z copu jemne zapletiem,aby mi tak nelietali. Nechcem jednu schytať,kým nimi budem oslepená.
Môj súper už čaká na čiare. Svoje dokonalo azúrovo modré oči upiera do zeme. Odhalené brušné svaly sa mu jemne napnú pri každom nádychu. Stojí tam bosí len v čiernych nohaviciach a uhýba pohľadom.
Postavým sa na pre mňa určenú čiaru. Na bosých chodidlách ma páli chlad miestnosti. Cítim pohľady uprené na mňa.
Nebude to v poriadku.
Ten predo mňou sa mi práve chystá spôsobiť bolesť. A nielen fyzickú.
Vyzlečiem si tričko a na ruky mi naskočia zimomriavky. Sama ostanem zaskočená svojim výzorom. Spod tielka mi trčia výrazné kľúcne kosti.
Mala by som začať viac jesť.
Zúfalo sa snažím priviesť na iné myšlienky ako nadchádzajúci zápas.
Claris stojí medzi nami.
"Pripraviť sa,teraz!" uhne nabok.
Inštinktívne zavriem oči pripravená na všetko. Nič však nepríde.
Rýchlo pozriem na Lucasa. Päste ma zaťaté pred hruďou na neútočí. Má to byť trik?
"Lucas." ozve sa Claris. "Začni."
Stojí v strehu no nijak sa nepohol.
"Nijaké zľutovanie!" zjačí Claris celý červený v tvári. "Si predsa vojak!"
Na moje nešťastie Lucas vyrazí vpred. Jeho oči ma prebodávajú. Myseľ mi zachváti panika. Čo teraz?
Pomaly ustupujem a pred tvár si dám päste. Rana prišla neuveriteľne rýchlo a nestačila som zareagovať. Myklo mi tvárou do boku a v pravej strane čelusti mi začala pulzovať trpká bolesť. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Pohľadom som vyhľadala Christen. Stála pri zábradlí a držala zaťaté päste a horlivo kričala moje meno.
Vzchop sa dievča.
Vykopnem dopredu. Tvár zvraští od bolesti. Išla som na istotu. Staré zranenie ešte stále bolí. Využijem príležitosť a vrhnem sa naňho. Nečakal to. Sotím doň celou silou a padne na chrbát. Zamierim sa na jeho tvár. Zatnem päsť pripravená úder vrátiť.
"Kinley neblbni." silno mi stisne zápästie. Zatnem zuby od bolesti. Skúsim ho trafiť druhou rukou. Márny pokus. Zaprie sa a odhodí ma.
Vyštverá sa na nohy a obráti sa na Clarisa.
"Vzdávam sa."
Claris sa samoľúbo usmeje.
"Ako chceš."
Dvaja Neprítomní,ktorí doteraz postávali pri dverách schytia Lucasa pod pazuchy. Ten sa nebráni.
"Odneste ho za Vodcom." rozkáže Claris.
Neprítomní s Lucasom zmiznú za dverami.
"Vážení skončili sme." Claris ich nasleduje.
Christen ku mne pribehne a pomôže mi vstať.
"Vyhrala si!" objíme ma.
"Čo.." nedokážem zo seba dostať súvislú vetu.
Čo to urobil?
Odtisnem nechápavú Christen a rozbehnem sa za Dylanom.
"Kam ho vlečú? Dylan! Kam?" chytím ho za golier trička. Musím stáť na špičkách aby som dotiahla.
"Kin.."
"Kde-je-Lu-cas?" zavrčím a do očí sa mi nahrnú slzy.
------------------------------------
Posledná časť tohto roku.
Ďakujem vám za neuveriteľných 122 votov! Je to neskutočné.
Ďakujem všetkým,ktorý si tento príbeh obľúbili a pravidelne ho čítali. Neskutočne si to vážim! ♥
Do nového roku 2016 vám prajem, aby sa vám vaše spisovateľské sny a nielen tie plnili. Tiež zdravie, šťastie a lásku.Veľa úspechov tu na wattpade a aj v osobnom živote!
Vaša NicaVAK
★ ★ ★
×31.12.2015 23:30×