"Skrývaš sa pred mojou rodinou?" Vystrašil ma hrubý mužský hlas spoza mňa.
"Oh Bože." Moja ruka vyletela k mojej hrudi.
"Prepáč." Killian sa zasmial a podišiel ku mne. "Môžem si sadnúť?" Ukázal prstom na miesto vedľa mňa.
"Vieš, že toto je tvoj dom, že?" Posunula som sa, aby mal viacej miesta na schodoch, ktoré viedli do jeho záhrady, ktorá bola poväčšine zahalená nocou.
"Pravda." Posadil sa ku mne. "Takže? Skrývaš sa pred mojou rodinou? Sú príliš hlasní?"
"Nie, to..." Pozrela som sa za nás na vilu, z ktorej bolo počuť smiech a hlasné konverzácie. "Na to som zvyknutá. Mám päť naj..." Zastavila som sa, môj úsmev klesajúc. "Moji kamaráti sú rovnakí. Potrebovala som iba trochu vzduchu. Aká je tvoja výhovorka?"
"Sú príliš hlasní." Nadvihol ramenami, ale nepodarilo sa mu skryť jeho úsmev. "A taktiež som ti chcel poďakovať bez toho, aby mi niekto pozeral cez rameno."
"Za čo?" Zamračila som sa.
Pokiaľ viem, od kedy som tu, som nespravila nič, čo by si vyslúžilo jeho vďaku.
Po tom ako som sa zoznámila s Finnovými bratmi, Odinom a Lucy, som stretla ďalších dvoch ľudí, Thea a Lunu. Všetci boli neskutočne milí. Neskôr mi Finn dal menšiu prehliadku a následne sme si všetci sadli do obývačky, odkiaľ som pred chvíľou odišla.
"Zachránila si mi brata." Kútik jeho úst sa nadvihol a nemala som slová, ktoré by opísali čo hovorili jeho oči. "Keď odišiel do Portlandu, myslel som si, že sme ho stratili, ale nejakým spôsobom si nám ho doviedla naspäť."
"No, on zachránil aj mňa, takže sme si kvit."
"Nie, Lexi, nikdy si nebudeme kvit." Zakýval hlavou. "Dlžím ti celý posratý svet za to čo si spravila pre moju rodinu."
"Ale som si istá..."
"Iba prijmi moje poďakovanie." Prerušil ma. "Toto a ďalších tisíc."
Preháňa, to je očividné, ale vyzerá, že to naozaj myslí vážne.
"Ak tu je čokoľvek čo pre teba môžem spraviť, neváhaj ma kontaktovať. Čokoľvek."
"Nechcem nič za to, že milujem tvojho brata." Položila som si ruku na tú jeho, ktorú mal na svojom kolene. "Úplne mi stačí, že mám jeho, nepotrebujem nič iné."
Pousmial sa. "Finn má šťastie, že ta má."
"A má šťastie, že má rodinu, ktorej mu na ňom záleží."
Niekto si za nami odkašľal a obaja sme sa otočili. "Ruším nejaké tajné stretnutie?" Prižmúril očami Finn a podišiel k nám.
"Oh áno, Killian mi akurát rozprával tvoje trápne príhody." Stiahla som svoju ruku naspäť k sebe.
"Ha! A teraz viem, že klameš. Ja totiž nemám žiadne trápne príhody."
"Tri týždne po tvojich dvadsiatich narodeninách." Killian povedal niečo, čo mi moc nedávalo zmysel, ale Finnovi očividne áno, keďže vyzeral až vydesene.
"Slniečko, nech ti povedal čokoľvek, nie je to pravda. Nikdy som nezaspal v gay bare, a ty to vieš." Ukázal prstom na Killiana. "Niekto ma udrel do hlavy, a keď som sa zobudil, zrazu boli všade chlapi."
Oh. Môj. Bože.
"Čo?!" Oči mi takmer vypadli z hlavy. O tomto musím určite zistiť viac. Zack tomuto neuverí.
"Zradca." Zamračil sa na Killiana, ktorý sa smial.
Postavil sa a potľapkal ho po ramene, keď okolo neho prechádzal naspäť dnu. "Tú jamu si si vykopal sám."
"Čo viac ti povedal?" Sadol si ku mne.
"To je jedno." Kývla som nad tým rukou. "Gay bar. Rozprávaj."
"Oh, nie, to sa nestane, slniečko, v žiadnom prípade."
"Ale..."
"Žiadne ale." Prerušil ma. "Zabudni, že si niečo také počula."
"To nie je fér." Ruky som si preložila cez hruď. "Dvojčatá ti o mne povedali všetko a ja som v tom nemala žiadne slovo."
"Oh a ako rád som, že mi povedali o večeroch, kde ste všetci mali jednodielne pyžamá." Ruku si prehodil okolo mojich ramien a priatiahol si ma bližšie. "Bola si ten najviac rozkošný dinosaurus." Pobozkal ma do vlasov, ale ja som sa od neho pokúšala odtiahnuť.
"Nie, som na teba nahnevaná, nechaj ma tak." Ruky som si zaborila do jeho hrude, ale márne, bol ako skala.
"No tak, slniečko, ako môžeš byť nahnevaná na túto tvar, hm?" Usmial sa.
"Čas so Sebastianom ti neprospieva."
"Dám mu vedieť." Hlavu zaklonil do zadu so smiechom a môj bože, roztopila som sa.
Prečo som to bola falošne nahnevaná?
*****
Potichu som sa vracala k Finnovi do postele po tom, ako som sa vyšmykla pred pár minútami, aby som si odskočila na záchod. Držal ma tak pevne, že bolo takmer nemožné sa postaviť.
Pomaly som si sadla na kraj postele, opatrná, aby som ho nezobudila.
Zhíkla som, keď som pocítila jeho ruky na mojich bokoch a stiahol ma k sebe do postele.
"Nie si moc dobrá v prikrádaní sa." Povedal ospalým hlasom.
"Myslela som si, že spíš." Zasmiala som sa, kým si ma Finn pritiahol bližšie k jeho hrudi a prehodil okolo mňa perinu.
"Zobudil som sa, keď som ťa necítil vedľa seba v posteli." Hlavu som si zaborila do jeho hrude a ona mi rukou začal prechádzať po chrbte.
Moje srdce toto nevydrží.
"Si si istý, že to nebolo kvôli tomu, lebo som malíčkom zakopla o roh postele?" Zachichotala som sa.
"Možno aj to."
Po chvíli pohodlného ticha som prehovorila. "Finn?"
"Áno, slniečko?"
"Môžeš mi niečo sľúbiť?"
"Čokoľvek, to vieš." Odtiahol si odo mňa hlavu a prezrel si moju tvár. Moje oči si zvykli na tmu v izbe, a tak som mu videla priamo do tváre.
"Môžeš mi sľúbiť, že nech sa stane čokoľvek, nech sa akokoľvek hádame, vždy si nájdeme cestu k sebe? Že budeme pracovať na tomto vzťahu a..."
"Sľubujem." Prerušil ma.
Pretočila som očami. "Ani si ma nenechal dorozprávať."
"Nepotrebujem počuť čo si chcela povedať ďalej. Lexi, ja nikam nejdem." Jeho ruka zablúdila k môjmu lícu. "Si pre mňa jediná. Ak sa niekedy v budúcnosti rozhodneš, že ja nie som to, čo chceš, budem tam, kde ma necháš, čakajúc na to, kedy sa vrátiš."
"Prečo ja?" Tie dva slová mi unikli z úst skôr, ako som ich zastavila.
"Pretože môj svet sa točí okolo teba. Som do teba tak bezhlavo zamilovaný, že už to ani nie je smiešne." Kútik jeho úst sa zdvihol. "Keď ťa nemám nablízku, nemôžem dýchať. Je mi jedno ako zúfalo to všetko môže znieť, ale je to pravda. Takže áno, budeme pracovať na tomto vzťahu, po každej hádke sa uzmierime a budeme silnejšími. Zoberieme sa, budeme mať deti, ak budeš chcieť, nádherný dom s obrovskou záhradou a otravnými susedmi, ktorých aj budem určite nenávidieť, ale ty milovať."
"To znie ako naozaj dobrá budúcnosť."
Budúcnosť, ktorú som si nikdy nemyslela, že budem mať, ale nemohla by som byť viac rada, že ju môžem stráviť s ním.
"Nikdy som nečakal, že budem mať budúcnosť, slniečko. Ale kvôli tebe chcem všetko. Chcem budúcnosť, deti, rodinné večery, celý svet a aj posratú oblohu. To všetko to môžem mať, keď som s tebou."
Zahryzla som si do pery. "Kto by si pomyslel, že Finn Acker je taký romantik."
"Len pre teba." Sklonil ku mne hlavu a pobozkal ma na pery. "Vždy."
"A navždy?" Potichu som sa zasmiala do bozku.
"Navždy."
A nech to znelo akokoľvek kýčovito, spokojne to budem počúvať každý deň.
"Prečo vyzeráš, ako keby si práve vyhral lotériu?" Otočil som sa od sporáku ku Killianovi, ktorý stal vo dverách kuchyne.
"Prečo? Nemôžem byť proste šťastný?" Spýtal som sa s úsmevom, ktorého som sa nevedel zbaviť od kedy som sa zobudil.
"Vieš, že som rád, že si šťastný." Podišiel ku pultu v strede miestnosti a lakťami sa oňho oprel. "Je fajn ťa vidieť sa usmievať." Neušla mi tá štipka smútku v jeho hlase.
Čo viac môžem chcieť? Zobudil som sa vedľa Lexi a som v New Yorku pri mojich súrodencoch. Nemohol by som byť šťastnejší. Teda mohol by som, ak by sa tu ukázala aj Val.
"Kde je Kai a Sebastian?"
"Kai sa zobudil už pred niekoľkými hodinami a šiel pracovať. Niečo o nejakom probléme v prístave. A Sebastian dospáva stratené hodiny z včerajška."
"Takže nič sa nezmenilo, kým som bol preč?" Zasmial som sa a do dvoch tanierov som naložil praženicu, kým ostatok som nechal na panvici. S taniermi v ruke som podišiel k nemu a položil jeden na pult pred neho.
"Ďakujem." Podal som mu taktiež chlieb a lyžičku. "A áno, stále to isté. Vtipné, že dvaja najmladší súrodenci majú životy najviac pokope. Čakám na to, kedy Sebastian konečne vyrastie a Kai začne žiť pre viac ako pre prácu."
"Sebastian potrebuje prefackanie od života, to by mu malo pomôcť. Čo sa týka Kaia, iba sa pokúša zobrať nejakú tú váhu z tvojich ramien na seba. Pokúša sa iba pomôcť."
"Ja viem." Ťažko vydýchol. "Ale bol by som rád, ak by aj myslel na seba."
"Jedeného dňa, neboj sa."
Killian na moment vyzeral zamyslene, kým sme obaja jedli. "Možno Sebastian potrebuje vypadnúť z domu. Ísť niekam ako ty."
"Fyzicky by si ho musel vytiahnuť, ak by si sa ho chcel zbaviť, ale je to dobrý nápad." Povedal som s poloplnými ústami.
"Ešte nad tým porozmýšľam." Kývol nad tým rukou. "Kedy sa vraciaš naspäť do Portlandu?"
"Zajtra. Sľúbil som Lexi, že nebudeme dlho, kvôli jej matke."
"Nabudúce môže prísť aj ona. Je tu dosť miesta." Ukázal okolo seba.
"To by spravilo Lexi šťastnou." Pousmial som sa. "Ďakujem."
"Stále spí?" Nadvihol obočím.
"Nemal som to srdce ju zobudiť." Nespomenul som to, že som rád, že v pokoji spí. Keď si predstavím ako pred časom s tým mala problém, láme mi to srdce.
"Neviem kto má väčšie šťastie, že ste sa našli." Povedal s humorom.
Ja. Chcel som vykríknuť. Určite ja.
"Ďakujem, že ste ju všetci bez problémov privítali." Znelo to hlúpo, ale bol som rád, že sa s nimi Lexi cítila v bezpečí a pohodlne, znamená to pre mňa viac ako si vedia vôbec predstaviť.
"Nebol dôvod, aby to tak nebolo. Je dobrý človek."
"Najlepší, ktorého som kedy stretol." Odložil som riad do umývačky riadu. "Uvidíme neskôr." Potľapkal som Killiana po chrbte, keď som okolo neho prechádzal.
"Hej, Finn?" Otočil som k nemu, keď už som stál pri dverách. "Zaslúžiš si to."
"O čom hovoríš?"
"Zaslúžiš si byť šťastný." Pousmial sa.
Než sa vrátil naspäť k jeho tanieru, prehovoril som. "Aj ty, Killian. Jedného dňa, budeš znova šťastný, sľubujem." Usmial som sa naňho a odišiel z kuchyne, vracajúc sa naspäť do izby k Lexi.
Našiel som ju už zobudenú s mobilom v ruke. Keď si ma všimla, odložila ho a usmiala sa na mňa. "Dobré ráno."
"Niečo dôležité?" Kývol som hlavou k mobilu, kým som si ľahal naspäť k nej do postele.
"Zack sa pýtal či je normálne, že Sunny má riedke hovienka."
"Jeho priateľ je veterinár." Zamračil som sa. "Prečo sa nespýtal proste jeho?"
"Uhm, čo ja viem." Nadvihla ramenami a za ucho si založila pramienok vlasov.
"Lexi." Varovne som povedal. Niečo skrýva. "O čo naozaj ide?"
"Nič." Zahryzla si do pery.
"Lexi..." A potom mi to doplo. "To si nespravila."
"Musela som." Pokúšala sa skryť jej úsmev.
"Ugh." Zaklonil som hlavu, ľahajúc si na vankúše. Povedala mu o tom gay bare. Zack mi to dá ešte pekne vyžrať. "Nenechá ma na to zabudnúť."
"Prepáč." Zasmiala sa.
"Nie, nie je ti to ľúto." Pozrel som sa na ňu. "Veď len počkaj, ja mu tiež dám nejaký materiál na tvoje strápnenie."
"To by si nespravil." Jej úsmev okamžite klesol, kým ja som na tvári mal seriózny výraz. "Finn!" Tľapla ma po ramene. "To nespravíš."
"Uvidíme." Kútik úst sa mi zdvihol.
"Ak to spravíš, už nikdy ti nedovolím sa ma dotk..." Než stihla dokončiť vetu, prevrátil som sa z chrbta na ňu a uväznil ju medzi mojou hruďou a posteľou.
"Nevyhrážaj sa mi, slniečko. Nedopadne to pre teba dobre."
"Oh naozaj?" Zvádzavo sa na mňa usmiala. "A čo presne spravíš?" Jej ruka skĺzla po mojim krku, cez moju kľúčovú kosť, až sa zastavila na hrudi.
"Nepokúšaj ma, slniečko."
"Tak teda neskôr." Zasmiala sa.
"Keď ťa budem mať len pre seba." Pobozkal som špičku jej nosa.
"Milujem ťa." Nadvihla hlavu z postele a pobozkala ma na pery.
"Ja teba viac." Po zbytok celého víkendu som sa nezbavil úsmevu. A ako som aj mohol, keď som po celý čas mal vedľa seba túto ženu?
V minulosti som chcel, aby sa svet zastavil zo zlých dôvodov.
Teraz chcem, aby sa svet zastavil, aby som s Lexi mohol takto ostať navždy. Mladí a zamilovaní.
To isté želám aj mojim súrodencom. Želám si, aby našli niekoho ako je Lexi. Niekoho, kto ich zachráni pre samým sebou.
A popravde, želám to všetkým ľuďom na svete. Hlavne tým, ktorí si myslia, že nie je možné, aby ich niekto miloval.
Každý je milovateľný, treba iba nájsť tú správnu osobu.
Tou osobou je pre mňa Lexi.
Za to som navždy vďačný.
Takže toto je koniec. Zas a znova nechápem ako je možné, že som dokončila ďalšiu knihu.
Nebudem klamať, trochu až bolí ukončovať túto knihu. Tak veľmi som si ich všetkých obľúbila, že mi až budú chýbať. Ale uistím sa, že sa k nim vrátim v nejakých bonusových častiach ;)
Dúfam, že ste si všetci túto knihu užili čítať tak, ako ja som si ju užila písať.
Ďakujem vám všetkým za všetky komentáre, podporu a to, že čítate moju tvorbu. ĎAKUJEM!!!
Na rade je Kai a dúfam, že sa tešíte na jeho vlastný príbeh. Avšak neviem kedy ho začnem písať alebo vydávať.
Zatiaľ je toto zbohom a ja sa na vás teším pri ďalšej knihe. <3333