Krok za krokom
A L Y S S A
„Bréééé ránko Liuška!" drgla Alyssa do kamarátky, ktorá ležala na rozkladacej posteli vedľa nej.
Talia zamrnčala a pretočila sa na druhý bok. Alyssa chcela do nej ďalej rýpať, no keď započula jej myšlienky, zvraštila obočie a rozhodla sa to nechať tak. V noci pravdepodobne nespala tak dobre ako ona. Alyssa vedela, že na rozdiel od jej šialených a nezmyselných snov, jej kamarátku trápili nepredstaviteľné nočné mory.
„No nič, ja by som mala..."
„BABY VSTÁVAJTE!" zakričal Quentin z izby oproti.
„Ja ho zabijem," vyriekla Alyssa, keď si všimla, ako prudko sa Talia postavila.
„Keby si nebol taký NETOLERANTNÝ SLEPAČINEC, tak by som ťa mala aj rada," posledné slová si len potichu zašomrala.
„ALYSSABELLE!" zakričala jej mama z obývačky nahnevane. „EŠTE RAZ NAZVI BRATA EXKREMENTOM NEJAKÉHO UKOTKODÁKANÉHO OPERENCA A MOŽEŠ SI IZBU PRESŤAHOVAŤ VON DO KURNÍKA ZA NIMI!"
Alyssa sa vypleštenými očami zahľadela na ospalú Taliu. Obe vyprskli do smiechu a zvalili sa späť do postele. Tieto rána u rodiny Kowalských stáli za to.
***
„Sveter máš?" pýtala sa Queenie a prezerala si svoju dcéru ako akýsi výstavný kus na trhu s domácimi maznáčikmi.
„Mamiiii," zavrčala Alyssa a odstrčila od seba mamine ruky. „Vravela som ti, mám všetko, Talia má všetko, chalani majú, hádam, všetko."
„Kondómy majú?" spýtal sa z dverí Quentin.
Alyssa sa na neho s pozdvihnutým obočím zahľadela. Na tvári by mu visel ten drzý úsmev ešte dlho, keby ho Alyssin aj Taliin otec nespražili tými najhorúcejšími otcovskými pohľadmi bojacimi sa o svoje dcéry v histórií. Alyssa už mala pocit, že mu Jacob jednu vlepí, ale on zásadne deťom neubližoval, aj keď občas dáku výnimku by spraviť, podľa Alyssy, mohol.
„Tin-tin, vieš čo mi môžeš?" uškrnula sa na neho Lyssa a Talia sa s unaveným úsmevom obrátila, aby ju nikto nevidel dusiť sa smiechom.
„Preboha, sestrička, sme rodina, ver mi, nemôžem," odvrkol Quentin a tentoraz nemal také šťastie, ako pri prvej poznámke. Queenie sa na neho otočila a handrou, ktorú mala doteraz prevesenú cez rameno, ho začala mlátiť so slovami: „Ako si dovoľuješ, takto uvažovať o svojej malej nevinnej sestre a jej kamarátke?!"
„Nevinnej?" šepla Talia a Alyssa sa uškrnula.
Keďže sa už mama s Quentinom stratili v dome, poslední na rozlúčenie ostávali už len Jacob a Theseus. Theseus objal dcéru a niečo jej zašepkal. Alyssa však započula len jeho myšlienky plné obáv. Jej otec si ju tiež privinul do objatia a Alyssa ho tuho, tak ako mohla, obpásala rukami.
„Dievčatko, len si dávaj pozor," povedal jej otec s rukami položenými na jej pleciach.
Alyssa sa zahľadela do iskričiek v jeho očiach a mohla odprisahať, že sa v tých jeho odrazil odlesk jej vlastných diabolských plamienkov.
„Oci, nie som sprostá a Lia tiež nie. Chalani sú síce občas pekní retardi, no tiež by si nič nedovolili. To len náš Quentin je drbo."
„Tieto slová radšej pred mamou nespomínaj," žmurkol na ňu Jacob a Alyssa sa lišiacky zasmiala.
„Rozkaz, šéfe!" zasalutovala Lyssa.
Otočila sa k Talii a obe vyrazili k prenášadlu. Pre ich bezpečie, sa nachádzalo na pozemku opusteného domu, neďaleko od Alyssinho.
„Si v poriadku?" spýtala sa Alyssa kamarátky, ktorá bola neobvykle ticho. Niežeby nebývala ticho väčšinu času, no teraz počula viac aj sneh, ktorý okolo nej poletoval.
Som v pohode, len som moc dobre nespala, odpovedala jej v myšlienkach.
„Môžeš mi to aj povedať, vieš ako nerada čítam myšlienky," zamrmlala si Alyssa, pričom odkopla kamienok, ktorý ležal pod nánosom snehu.
„To bol test," odvrkla Talia.
Alyssa otvorila ústa a drgla do nej plecom. „Ty mrcha jedna! Tak ty takto na mňa!"
„Chcela som sa uistiť či si stále vlezená v mojej hlave," mykla plecami.
Alyssa sa mierne zahanbene zahľadela na svoje topánky. Pravda, nemala sa jej bez dovolenia pozerať do hlavy, ale čo mala robiť, keď bolo také ticho? Vtedy to fungovalo automaticky, bez jej pričinenia.
„Mala by si sa o tom porozprávať s Remusom."
Talia zastala a zamračene sa na ňu pozrela. Dôrazne pokrútila hlavou a Alyssa si vzdychla. Otvorila starú bráničku a ukázala Talii, nech ide prvá. Tá si ústa schovala do šálu a vošla na pozemok, kde ako strašiak v tekvicovom poli, stál starý ošarpaný dom, ktorý vyzeral ako tie domy z hororov. Talia nasucho preglgla.
„S tým Remusom som to myslela vážne," naklonila sa k nej Alyssa, ktorá sa medzi tým ako si Talia obzerala dom, k nej postavila. Talia sa jej pozrela do očí. „Myslím, že ste sa za tie roky fakt zblížili a tiež si myslím, že by ti pomohlo sa o tom, čo ťa trápi, porozprávať práve s ním."
Alyssa pokrčila plecami a dodala: „Len návrh a nepozeraj tak. Snažím sa len pomôcť."
„Veď ja viem," vzdychla si Talia a objala sa. „Len neviem, či to zvládnem."
„Viem, že si myslíš, že nie si odvážna, no chcem, aby si vedela, že ja ťa tak neberiem a nikdy nebudem. To čím si prechádzaš... Mnohých by to položilo, ale ty stále nejakým spôsobom stojíš na nohách. Patríš medzi najodvážnejších ľudí akých poznám," usmiala sa na ňu Alyssa a Taliine oči sa zaleskli.
Ďakujem, zašepkali jej myšlienky a Alyssa sa znova usmiala.
„No," tleskla Lyssa, „poďme na to."
Spoločne sa presunuli k malému altánku, ktorý len zázrakom ešte stál, a tu našli starú zaprášenú krabičku cigariet. Alyssa sa na ňu túžobne zahľadela.
„Keby tam tak ešte nejaké boli," zamrnčala.
„Ani na to nemysli, Sirius a James budú mať isto dáke po ruke, tieto budú už aj tak po záruke," zamračila sa na krabičku Talia a dotkla sa jej.
Alyssa nasledovala Taliin príklad a ani nie pár sekúnd na to sa odmiestnili.
R E M U S
Remus sledoval ako plamienky pomaly tancujú v kozube, sedel na jednom z kresiel. Naklonil hlavu. Jamesovi rodičia išli preč. Nevedel prečo presne alebo kam. Potiahol nosom a prehrabol si vlasy. Oprel si hlavu o ruku a unavene sa pozrel na Siriusa, ktorý stepoval pri dverách. James obskakoval stôl a sekíroval chudáka Petera, ktorý nevedel koľká hodina bije.
„Chalani, naozaj je dobré robiť z toho takú showku?" spýtal sa Remus.
„Ticho tam," zahriakol ho James a Remus sa na neho prekvapene pozrel.
„Tak prepáč," pokrútil hlavou a sledoval ako James zabehol do vedľajšej miestnosti. Kývol hlavou smerom k Siriusovi, ktorý len nadvihol ramenami.
„Myslíte, že sú na niečo alergické?" objavil sa James, v rukách držal dva balíky niečoho, na čo Remus nedovidel.
„Naša Lia určite nie," začal Sirius.
„Lyssa tiež nie," dodal Remus. „Naozaj, načo robíš také prípravy, veď predsa..." nestihol dopovedať, keď začul tiché klopkanie.
James zamrzol. S vyvalenými očami sa pozrel na Siriusa a potom na ostatných chalanov. Odhodil balíky na zem a dovalil sa ako prívalová voda k hlavným dverám.
Remus sa prekvapene pozrel na Petera.
„Trvá vám to," ozval sa Lyssin hlas. Pomaly vtrhla do tepla. Otriasla sa a so zmrznutými rukami pomaly dávala dole chrabromilský šál.
„Kde je tá druhá?" ozval sa Peterov hlas. Remus sa mierne narovnal v kresle.
Neprišla? Možno príde neskôr, snažil sa upokojiť. Pomaly sa postavil a popravil si sveter.
„Vonku," ozval sa Lyssin hlas.
Remus prešiel ku chodbičke, kde boli všetci natlačení. Chcel sa dostať na vzduch – za ňou. No chodba plná ľudí mu v tom bránila. Lyssa sa na neho pozrela, naklonila hlavu.
„Ahoj Remus," usmiala sa, odstrčila Jamesa a Petera a prešla do kuchyne.
S I R I U S
„Ako vie, kam má ísť?" naklonil sa Sirius k Jamesovi.
„Je to Lyssa," pokrčil James plecami. „Jej chovanie sa nedá logicky vysvetliť."
Sirius len vážne prikývol a odobral sa do kuchyne za ňou. Stála pri sporáku s rukami načiahnutými pred sebou. Sledoval ich smer a neubránil sa úsmevu. Drobné plamienky hladili jej červené dlane.
„Vieš, že v obývačke majú aj krb?" vyrušil ju Sirius z úvah a oprel sa o zárubňu dvier. Lyssa mu vyplazila jazyk, a potom sa ďalej venovala svojej činnosti.
Vzdychol si a odlepil sa od svojej podpory. Podišiel k nej a vypol sporák. Alyssa sa na neho vyčítavo pozrela a nebadateľne zavrčala. Sirius sa k nej naklonil a všimol si v jej očiach náznak strachu, alebo sa mu to len zdalo.
„Vážne, v obývačke je väčšie teplo," zašepkal.
„Dobre, preboha, už idem. Viem, že si sa ma nemohol dočkať, ale nelep sa tak na mňa," odrapotala a odstrčila ho, aby ho mohla obísť. Vrátila sa do obývačky a Sirius si ju s úsmevom prezeral.
„Ehm, ehm," odkašlal si James za ním. Sirius sa na neho nevinne pozrel. „Neruším?"
Sirius mávol rukou. „Ale kdeže! Moje pokusy sú ešte len v štádiu rozpracovania. Moc ďaleko sa ale asi nedostanem."
R E M U S
Remus otvoril dvere. Chlad objal jeho oblečenie ako starého priateľa. Zavrel za sebou potichu dvere a spravil pár krokov dopredu. Nevedel, čo mal čakať. Nevedel, do čoho išiel.
Ruky si vopchal do vreciek od kabátu. So sklonenou hlavou pomaly prešiel ku osôbke, ktorá stála na okraji cesty. Jej ruky boli schované vo vreckách, jej hlava vytočená smerom nahor k tmavej oblohe.
„Talia?" ozval sa potichu. Ona sa však nepohla. Jej oči boli pripútané k hviezdam. Remus si prešiel palcom po nose. Prešiel pomaly smerom k nej.
„Čo tu robíš Talia?" šepol potichu Remus. Vlasy mu postrapatil studený vánok. Striasol sa nespúšťajúc oči z čarodejnice pred sebou.
„Sledujem," šepla a kývla k jasnému nebu – ku hviezdam, ktoré sa odrážali v jej očiach. Bola nimi očarená.
„Sú nádherné," priznal a ona sa na neho pozrela. Pery mala mierne pootvorené, nos červený od zimy a oči plné sĺz.
„Sú," pritakala potichu. „Moja mama mi vždy hovorila, že sú to duše zosnulých." Naklonila hlavu a pozrela sa späť na nebo.
„Tvoja mama je múdra žena," prerušil ticho Remus. Nevedel či bol pravý moment niečo hovoriť.
„Z toho, čo si pamätám, tak áno," povedala unavene. „Bola to múdra žena," šepla potichu.
„Je mi to ľúto," naučená fráza, ktorá vyvolala v jej vnútri niečo iné. Možno upokojenie?
„Bolo to dávno," mávla rukou. Otočila sa, jej kroky pomaly mierili k dverám, no jej telo sa zastavilo. Pomaly sa pozrela na ruku, ktorá ju zadržala. Pohľad zdvihla k Remusovej tvári a naklonila hlavu.
„Vieš že sa mi môžeš zveriť," povedal nežne. „Nemusíš to niesť so sebou."
Sledoval ako Talia pomaly nadvihla obočie. Pomaly pustil jej ruku. Čakal, že sa otočí; že ho zanechá v chladnej noci osamote. Mýlil sa – ostala stáť pred ním. Hľadela do jeho spýtavých očí. Možno viedla vlastný vnútorný boj. Chcel jej povedať, nech nenalieha; chcel jej povedať, že času má koľko len bude chcieť.
„Bolo to pár rokov pred tým, ako mi došiel list," začala. Jej hlas sa triasol. „Boli sme sa prejsť, nebola až taká tma. Zabili ju. Moc si toho už nepamätám... Niečo je len matný moment – iba fľak v mojej mysli," povedala bez emócie. Jej oči potemneli a jej výraz skamenel. „Ale ona umrela. Umrela v chladnej krvi a ja som s tým nemohla nič urobiť."
„Bola si ešte len dieťa," namietal a ona pokrútila hlavou.
„Mohla som ísť za ňou... Mohla som zavolať pomoc," trhane sa nadýchla. Jej hlas sa triasol.
„Ja som sa len schovala," stisla pery a pohľad venovala hviezdam nad ňou. „Sedela som tam pritlačená pri stene – schovaná so zakrytými ušami, pretože ten krik..." Prestala hovoriť. Odtrhla od neho pohľad snažiac sa pozbierať posledné kúsky síl, ktoré v nej ostali.
„Lia," šepol potichu a spravil krok ku nej. Odstúpila a pokrútila hlavou. Pri pohľade do jej očí, sa jeho srdce bolestne zatriaslo.
„Nikto o tom nevedel, iba blízka rodina. Nebolo to ani v novinách, ani nikde inde," jej slová sa plietli. Jej hlas ju pri poslednom slove zradil. Chytila si koreň nosa a otočila sa mu chrbtom. Nechcela, aby videl jej bolesť, aby videl aká je zraniteľná.
„Lyssa o tom vedela?" spýtal sa potichu a ona sa vystrela. Pozrela sa na neho ponad plece a nadvihla ramenom.
„Nikdy som sa o tom s ňou nerozprávala. Je možné, že dačo začala tušiť, keď som jej vysvetľovala ako vyzerajú Testrály. Keby si videl, ako na mňa pozerala..." zasmiala sa cez slzy.
A L Y S S A
„Čo tam robia tak dlho?" spýtal sa piskľavým hlasom Peter s pohľadom upretým na dvere.
Alyssa s nadvihnutým obočím pozrela jeho smerom a pretočila očami nad nedostatkom predstavivosti ich malého kamaráta. Aj keď jej úchylná myseľ sa musela zdržať neuvážených myšlienok. Mohla len hádať, ale podľa Taliinej nálady tam určite nič nekalé nerobili. Čoho sa obávala bolo, aby tam vonku neumrzli.
„Náš drahý Peter," predniesol vážnym hlasom James, ktorý sa otočil od šachovnice a naklonil sa nad Petera ležiaceho na gauči, „je načase, aby sme ti vysvetlili pojem rozmnožovanie."
Sirius, ktorý sedel oproti Jamesovi sa práve chystal dať s kráľovnou mat, keď sa skoro zadrhol perníkom (samozrejme, máme na mysli koláč). Alyssa sa otočila zo svojho teplého miestečka pri krbe a prezrela si chalanov. Neveriacky pokrútila hlavou, ale aj tak sa musela zasmiať.
„Jamie, prosím, len to nie, ešte bude mať nočné mory a pokiaľ mi je známo, Peter má toho odskúšaného viac než ty."
Jamesovi zmizol z tváre úsmev, akoby mu ktosi vlepil príliš silnú facku a jeho tvár na dôsledky toho otrasu ochrnula – to prinútilo Siriusa zvaliť sa na šachovnicu. Figúrky mu za to rozhorčene nadávali a utekali z hracej dosky preč, aby sa vyhli záplave jeho vlasov. Peter pár krát zachrochtal a Alyssa znova len pokrútila hlavou. Postavila sa z mäkučkého kresla a prešla k dverám. Rozhodla sa radšej ich skontrolovať.
„Počkaaaj!" zakričal za ňou Sirius a postavil sa pri ňu.
Alyssa si vzdychla a pootvorila dvere. Zahryzla si do jazyka, pretože sa chcela ubrániť štipľavej poznámke, ktorá sa naň prilepila, keď sa Sirius postavil až moc blízko k nej, aby mohol cez malý otvor vidieť von. Vzhľadom na to, že bola tma, videli tak akurát dva tiene, ktoré pri sebe stáli.
„Neštuchaj s tým do mňa!" zašepkala pomedzi stisnuté zuby rozhorčene.
„S čím zasa?"
„Uhnite vy dvaja, aj ja chcem vidieť," ozval sa hlas patriaci postave stojacej za nimi. James ich k sebe ešte viac natlačil, keď chcel ponad ich hlavy cez škáru nazrieť von.
Sirius zaskučal. „Do piči, James! Skoro si mi privrel..."
„Aj ja sa chcem pozrieť!" prerušil ho Peterov hlások. Alyssa počula ako za nimi skacká.
„Netlačte sa tak, lebo nielen Siriusov jazvečík ostane potrestaný!"
„Ja za to nemôžem!" ohrádzal sa James.
„James pozor!" zaskučal Sirius, no bolo neskoro. James sa totiž pri svojom pokuse pretlačiť sa do čela pošmykol a keď chcel udržať rovnováhu stiahol so sebou Petera. Váha ich dvoch tiel následne zvalila aj Siriusa s Alyssou. Medzierka medzi dverami sa zväčšila a všetci dopadli do chladného nánosu snehu, ktorý ležal na prahu dverí.
„Kurva, prečo to vždy musí skončiť takto?!" sťažovala si polopridusená Alyssa, ktorá ostala zavalená pod kopou tiel. Líca ju štípali od studeného snehu.
„Lebo James musí byť všade strčený," zavrčal Sirius. „Doslova!"
R E M U S
Začal sa dvíhať vietor – oblizoval ich telá, ktoré boli spojené v pevnom objatí. Talia zaborila svoju tvár viac do jeho kabátu a on len hľadel pred seba.
Myšlienky, ktoré sa premávali teraz v Remusovej hlave boli jeden veľký chaos a to, že Talia bola v jeho náručí, tomu nepomáhalo. Chlad sa snažil oddeliť ich telá, snažil sa ich zahnať dovnútra. Lenže oni sa nepohli ani o centimeter. Ich vzájomné teplo bolo ich spoločníkom.
„Mali by sme ísť dovnútra," šepol Remus a prerušil tak ticho, ktoré vládlo medzi nimi.
„Nie," povedala rázne Talia a pokrútila hlavou.
„Bude ti teplejšie," nadhodil a ona pokrútila hlavou.
„Ešte chvíľu," zašepkala a on prikývol.
Remus pocítil ako sa v jeho náručí Talia náhle mykla. Pozrel sa na svetlo, ktoré preťalo noc a neveriacky pokrútil hlavou. Prezrel si postavy, ktorých ústa opustila spŕška nadávok.
„Sme prerušení," poznamenal. Talia sa mierne natočila, aby videla ako si Záškodníci oprašujú oblečenie.
„Ako dlho tam stáli?" spýtala sa ho. Odlepila hlavu od jeho hrudníka a pozrela sa do jeho očí. Aj cez prítmie videla iskru, ktorú tak milovala. Usmial sa a mierne nadvihol ramenom.
Odtiahla sa od neho. Nešla však ďaleko. Držala si miesto tesne po jeho boku.
„Lebo James musí byť všade strčený. Doslova!" počuli Sirusov hlas a Talia sa zasmiala.
„Nevraveli vám, že špehovať je neslušné?" spýtal sa Remus chalanov a Lyssy, keď ku nim podišli. Talia opustila jeho stranu. Prešla k Lysse a pomohla jej na nohy. Oprášila jej chrbát. Pri tom však nespúšťala z jej tváre pohľad.
„Je mi zima," vyhlásila Lyssa a otočila sa na päte. Ako vojačik odpochodovala do domu. Sirius sa na ňu pozrel a krútiac hlavou, spolu s Jamesom a Peterom, utekal za ňou.
„Až po tebe," povedal potichu Remus a Talia sa na neho zoširoka usmiala.
„Ďakujem," mierne prikývla a prešmykla sa popri ňom.
***
T A L I A
Rozprávali sa hodiny. Rozprávali sa pokým nenastalo v miestnosti, ktorú osídľovali hlboké ticho. Jedinou spoločníčkou im bola tichá hudba z rádia na neďalekom stolíku. Talia sedela vedľa Siriusa a Remusa. Lyssa bola poskladaná na jednom z kresiel a James s Peterom sa delili o jednu menšiu pohovku. Sledovali ako v kozube tancujú plamienky.
„Toto je moja obľúbená," prerušil ticho Siriusov hlas. Prešiel ku rádiu a pridal hlas. Talia začala pomaly kývať hlavou do rytmu Bohemian Rhapsody. Usmievala sa, keď sledovala ako sa Sirius svojimi nemotornými tanečnými pohybmi dostáva k Alysse a snaží sa ju stiahnuť k sebe na pomyselný parket.
„Potrebujem parťáka, s Remusom to neodtancujem," zašomral, ale Lyssa ho so širokým úsmevom odmietla.
Sirius len kývol rukou. Pozrel sa na Taliu, ktorá sa snažila schovať za Remusa, no tá potvora, ktorá si hovorila priateľ, ju zradila.
Pomsta bude sladká, ty hovado, pomyslela si a Lyssa sa začala smiať.
„No tak, nenechaj ma v tom samého," mrkol na ňu Sirius a ona prijala jeho ruku. Stiahol ju na nohy a ona od prekvapenia zhíkla. Začali sa spolu hýbať do rytmu. Talia sa smiala a Sirius tak isto. Po chvíli sa ku nim pridal James s Peterom, ktorý hral úlohu pôvabnej tanečnice.
Sirius Taliu otočil a ona pohľadom padla na Remusa, ktorý ju s pobavením sledoval. Usmiala sa na neho, no Sirius ju pritiahol k sebe.
„Goodbye everybody I got to goooo," začali spievať text pesničky. Teplo, ktoré sa v nej rozlievalo bolo príjemnou zmenou. Cítila teplo a mala pocit, že túto noc bez problémov zaspí.
Sirius ju ešte raz otočil, pustil ju a kto iný by ju chytil ako hlavný zradca Remus s úsmevom širokým na tvári od ucha k uchu. Zastavila sa a začali sa spolu hýbať do rytmu hudby. Ich kroky boli chaotické a to bolo na tom to úžasné. Začali sa spolu smiať a mumlať slová pesničky, ktorá ovládala ich telá. Takto tancovali po zvyšok večera – pokiaľ im nohy vládali a pokiaľ ich telá nezačali pociťovať prvé znaky únavy.
⭐⭐⭐
W: Takže ja by som sa chcela najskôr ospravedlniť za spôsobenú emocionálnu újmu (ak bola nejaká spôsobená) 😅....no ale dalo by sa povedať, že ehm moja myseľ bola dosť lenivá na to aby sme ...som vymyslela kto by bol Taliinou mamou 😂. Takže som zvolila jednoduchšiu cestu, ktorá skončilo asi takto nejako👀. Takže prepáčte hihi no ale tak trocha kapitola nekončí smutne no takže dúfam, že sa vám páčila, ďakujeme za hviezdičky a úžasné komentáre🤍🤍🤍
🌚🌚🌚
L: Jediné, čo dokážem s mojou boľavou hlavou teraz povedať je len to, že s W sme vydedukovali, že SIEŤKA JE NAJLEPŠÍ PRIATEĽ ČLOVEKA. Ku kapitole ani neviem čo dodať. Myslím, že jej čítaním zistíte, že ani nič dodávať nemusím🤣