Škodoradostný hlasný budík
T A L I A
Otvorila oči. Sny jej nedali pokoj ani túto noc, boli lovcami a ona sa im ani po tom najlepšom dni nevedela schovať.
Jazykom si prešla po popraskaných perách a nemotorne sa posadila. Bola sama. Vedela to ešte pred tým ako otvorila oči. Avšak prázdnota izby, v ktorej bol vždy prítomný smiech, ju zasiahla. Pery stisla do tenkej čiarky. Rukou si prešla po bruchu, ktoré začínalo hrať tichý orchester, ktorý naberal na intenzite. Zamračila sa. Prikývla ako keby sa sama dohodla na imaginárnom pláne. Prehodila nohy cez posteľ.
Prešla ňou triaška, pri kontakte jej holých nôh s chladnou podlahou. Jej telo bolo stuhnuté, kričalo na ňu, že potrebuje ešte svoje dve hodiny spánku, dve hodiny strávené v posteli len leňošením a hladením do stropu.
Po špičkách prešla ku stoličke na druhej strane miestnosti. Zrkadlu sa snažila vyhnúť, určite bolo najlepšie nezačať ráno hneď šokom. Načiahla sa po jedno z voľných čiernych tričiek a po pohodlné nohavice. Netrvalo dlho kým sa prezliekla; netrvalo dlho kým sa zžila sama so sebou a bola schopná opustiť zákutia jej izby.
Vytratila sa z izby. V klubovni bolo nepríjemné ticho. Všetci spali po prežitej noci a ona si nadávala kam sa tak skoro trepe. Najviac si však nadávala, že nechala na izbe sveter. Totiž cesta ku klubovni Levov bola ako prechod cez Aljašku.
„Prečo musí byť tá klubovňa tak kurva ďaleko?" zašomrala cez drkotajúce zuby. Vlasy si prehodila cez plece.
Jej telo sa nekontrolovateľne triaslo a ona sa snažila si nahovárať, že jej je teplo. Snažila sa prevteliť do chodiacej pochodne ale bohužiaľ takým talentom nebola obdarená.
Orchester, ktorý jej vyhrával v žalúdku bol čoraz intenzívnejší a dával najavo svoju prítomnosť.
„Chvála Merlinovi!" zasyčala, keď sa pred ňou zjavil obraz Tučnej panej.
„Ahhhh, dievčatko moje, prechladneš!" zastonala a zalomila rukami.
Dík, nevšimla by som si, pomyslela si a len sa nervózne usmiala. Povedala heslo a obraz sa pomaly otvoril.
Prebehla popri ňom a so spokojným úsmevom na perách vplávala do spoločenskej miestnosti. Teplo pomaly prebúdzalo jej roztrasené končatiny k životu. Bolo tu to isté ticho ako u nej v klubovni. So sklonenou hlavou prešla cez spoločenskú miestnosť ku schodisku, ktoré stúpalo nahor. Zoširoka sa usmiala a s prižmúrenými očami sa pozrela nahor.
Takže kto pôjde prvý? Spýtala sa samej seba.
A L Y S S A
Pomaly od seba odtisla viečka. A tým pomaly, myslíme DOSLOVA pomaly. Keby je v tej chvíli niekto s ňou v miestnosti a pozerá sa na ňu, tak by si isto pomyslel, že pozerá akýsi spomalený film. No jej telo nie a nie donútiť sa prebrať k životu. Bola to hlava, čo sa ozvala prvá. Odporné pískanie, ktoré brnkalo na každý nerv v jej mozgu, donútilo ústa vykriviť sa do ubolenej grimasy a hlasivky protestne zakňučať.
Rukou si požmolila oči a obzrela sa okolo seba. Zamračila sa na miestnosť, v ktorej sa nachádzala, akoby ona mohla za ten stav, v ktorom sa ocitla. To však nebolo dôvodom jej zamračeného výrazu. Mohla za to myšlienka, ktorá sa jej z toho bordelu v hlave vynorila priamo pred oči: Ako som sa sem kurva dostala?
„A kde sú baby?" dodala sama pre seba, keď si všimla, že jej spolubývajúce tam nie sú.
Mávla nad tým rukou. Určite vymenili postele za niečo iné. Po tej divokej noci, by sa nečudovala, keby polovica z nich ostala u Hadov.
Pomaly sa posadila, pretože sa bála, že pri príliš prudkom pohybe, by sa tá vec vo vnútri jej lebky rozbila. Chytila sa za hlavu a zastonala.
„Preboha, prečo ja?"
„Lebo si nepoučiteľná?" ozvala sa nepriama odpoveď na jej otázku odo dverí.
Alyssa sa pozrela tým smerom odkiaľ sa ozval hlas a vykrivila ústa. Stála v nich Talia s rukami vbok (mamičkovský postoj – ako by to nazvala Lyssa). Sledovala ju, na tvári usadený neprítomný pohľad, pery premenené na tenkú čiaru.
„Prepáč mami," zašvitorila ospravedlňujúco, keď sledovala ako Talia krúti hlavou.
Jej kamarátka však, akoby lusknutím prsta, zmazala svoj nahnevaný pohľad a nahradila ho škodoradostným úškľabkom. Pohladila dvere, uškrnula sa na Alyssu, ktorá vytušila z jej tváre (jej schopnosť čítať myšlienky totiž zrejme prežívala opicu spolu s ňou), že sa chystá na niečo zlé a nesúhlasne pokrútila hlavou. Talia to práveže brala ako pokyn na vykonanie jej plánu, a tak otvorila dvere viac a následne nimi z celej sily treskla. Alyssa sa chytila za hlavu, v ktorej to zarezonovalo tak silno, akoby jej niekto klepol obrovským kladivom. Z nejakého dôvodu sa jej v hlave vybavila scénka z akéhosi muklovského animáku...
Keď sa na ňu Alyssa vyčítavo zahľadela, Talia si iba zakryla ústa a dosť hranou ľútosťou spod dlane zašepkala: „Hups, to som nechcela."
Prešla k jej posteli a odhrnula paplón. Bachla sebou na Alyssinu posteľ a tú takmer naplo, keď sa posteľ po tom prudkom skoku zakývala.
„Si na mňa naštvaná?" spýtala sa Alyssa.
Talia si vzdychla a pokrútila hlavou. „Jasné, že sa nehnevám, ale to mi nebráni si tento tvoj stav poriadne vychutnať. Občas si strašné decko Lyssa a mám ťa chuť zabiť."
„Ja viem," sklopila pohľad Lyssa. „No stále lepšie sa nechať zabiť od teba než od mamy."
„Queenie by ťa zniesla z povrchu zemského aj vesmírneho," zasmiala sa Talia. „Ale je na tom aj niečo dobré, okrem toho, že si moje škodoradostné ja teraz užíva."
Alyssa sa zmätene pozrela na kamarátku, ktorej šibalský úsmev, hodný vládca pekiel, sa zaleskol na jej tvári. Lyssa sa začala obávať, pretože okrem toho, že si matne pamätala na muklovskú hru, ktorú hrali, zabudla asi na úplne všetko zo včerajšieho večera po tom, čo sa napila. Zmohla sa teda len na slabé pozdvihnutie obočia.
„To si fakt nič nepamätáš?" jej nálada o niečo poklesla.
„Pila som, fakt veľa som pila," spomínala si Alyssa s ťažkým bolehlavom, „hrali sme fľašu a potom... ja neviem ani či sme ju dohrali."
Taliin úsmev razom zmizol. Už neostal ani malý náznak. „Merlin, tak teraz ťa už naozaj zabijem. Celý čas sa vy dvaja... a ty si ani... ty si ani nepamätáš, že ťa sem tvoj princ vyniesol a uložil do postele?"
Alyssa očervenela ako chutná vyzretá rajčina a pozerala sa asi do všetkých zákutí jej izby, len nie na Taliu. Stačilo jej cítiť ten pohľad a pár nepodarených myšlienok, ktoré sa prebúrali do jej hlavy.
„Tak fajn, už by to len chcelo zobudiť našich rytierov," pošúchala si Talia dlane so škodoradostným úsmevom, ktorým dnes priam prekypovala.
T A L I A
S ľahkosťou predátora prešla po schodoch ku chlapčenským izbám. Jemne potočila kľučkou. Prešmykla sa cez pootvorené dvere. Jej úsmev sa zväčšil, keď si prezrela výjav pred sebou. Peter ležal v náručí s Doris, Sirius ležal s nohami prehodenými cez okraj postele. James ležal na zemi s prikrývkou cez seba. Remus bol schúlený pod paplónom a spokojne sa pomrvil.
Bolo jej ľúto ich takto rušiť, no jej škodoradostné srdce si to nemohlo odpustiť. Prešla ku Peterovej posteli. Naklonila sa ku Doris a zhlboka sa nadýchla.
„Dobré RÁNO!!!" zakričala, nie tak nahlas ako chcela. Nebola predsa tyran.
Spravila pár krokov dozadu, aby sa vyhla Dorisinej ruke, ktorá vystrelila do vzduchu. Peter spadol z postele. So spokojným úsmevom si prezrela chlapcov. Sirius sa strhol. Keď jeho prekvapený pohľad zastal na Talii, so zastonaním si opäť ľahol s rukou pricapenou na očiach. Jamesovi sa spoza postele vynorila len hlava. Remus sa pohoršene pozrel na Taliu, ktorá mu zakývala.
„Rád ťa vidím, ale toto naozaj nebolo potrebné," zašomral James a Talia bola spokojná s chaosom, ktorý spôsobila.
„Ja sa vám ospravedlňujem chlapci, ale izba bez Doris, bola ako James keby ho prejde obsesia naháňať Lily," poznamenala a prešla ku dverám.
„Nemám obsesiu naháňať Lily," zaprotestoval James. Všetci prítomní sa na neho pozreli s pozdvihnutým obočím, čo prinútilo Jamesa nepokračovať vo svojej obhajobe.
„Ako dlho si tu vlastne bola?" spýtal sa Remus chrapľavým hlasom.
„Ešte som pred vami trocha potýrala Alyssu," usmiala sa. Užívala si to.
„Kazíš sa nám Talia," oznámil Sirius a ona sa zasmiala. Podišla k Remusovej posteli. Zvalila sa vedľa neho.
„Vy tu máte mäkšie postele," zaprotestovala. „Ja tam spím na kamennej doske," pokrútila hlavou a pomrvila sa. Remus vedľa nej otvoril oko. Prezrel si ju a potom ho znova zavrel. Pretočil sa na bok a pritiahol si bližšie prikrývku.
„No taak," zastonala. Dneska sa cítila viac výrečná ako inokedy. „Ideme domov na prázdniny, chcem ich stráviť s vami a Alyssou, ktorá sa snaží dať dokopy," nadvihla obočie a zosunula sa o niečo nižšie.
„Si ako hurikán," zašomral Sirius. Posadil sa a neveriacky pokrútil hlavou.
„Nepolapiteľná sila, ktorá sa vymyká spod kontroly," dodal Peter a Talia prekvapene otvorila ústa.
„Tak to vôbec," povedala na svoju obhajobu a kútikom oka zachytila ako sa Doris presúva ku dverám. Remus sa otočil tvárou k nej.
„Maj sa zlato," zakývala jej. Doris jej venovala kyslý úsmev a stratila sa vo dverách.
„Ešte raz mi povedzte... Ako sa sem dostala?" spýtal sa a ona sa lišiacky usmiala.
„Bolo odomknuté," nevinne nadvihla ramenom a pozrela sa na Remusa.
„Musíme vymyslieť kúzlo ako ju zadržať," povedal James. Nejako sa nemotorne postavil a z posledných síl sa zvalil na posteľ.
„Jediné, čo musíš vymyslieť je, ako sa ospravedlniť Lily," povedala s podvihnutým obočím.
„Talia vstala a vybrala si násilie, alebo ako tomu mám rozumieť?" ozval sa Peter a Talia sa ponorila hlbšie do Remusovho matracu. Neutrúsila poznámku, pretože hlások v jej mysli, ktorý bol doposiaľ ticho, začal prehovárať – šepkať slová, ktoré sa jej nepáčili. Prehnala to? Určite to prehnala a oni budú na ňu nepríjemní. Trhane sa nadýchla. Bol to len bezvýznamný hlas. Nemusela ho poslúchať... Ale predsa niečo v nej, ju nemohlo donútiť tak urobiť. Niečo v jej vnútri hovorilo, že keď ho neposlúchne spustí sa rad nežiaducich katastrof.
„Prepáčte chlapci," povedala náhle, postavila sa. Remus sa na ňu prekvapene pozrel. „Za chvíľu budú asi aj tak raňajky," nadvihla ramenom a rýchlo prešla ku dverám. Vykĺzla z nich a pomaly zavrela dvere. Spomienka na jedlo jej žalúdok opäť roztancovalo. Zamračene sa pozrela na brucho. Priložila si na neho ruku a s perami stisnutými do tenkej čiarky zišla po schodoch.
A L Y S S A
S očami opuchnutými, akoby jej ktosi poriadnu vrazil, sa došuchtala do spoločenskej miestnosti. Bolo tam už niekoľko študentov s pobalenými vecami, ktorí boli dosť hluční. Očividne sa nemohli dočkať prázdnin. No Alyssa v duchu nadávala, že sa netešili menej a hlavne tichšie, pretože ako prívalová vlna, jej do hlavy udrelo niekoľko myšlienok naraz. Jednou rukou sa zachytila steny a tú druhú si priložila k hlave. Pritisla k sebe viečka a snažila sa vyvinúť na hlavu istý nátlak, aby ten chaos utíšila. Robievala to tak vždy, nielen po „zábavnej" noci, ale aj keď bola rozrušená a myšlienky druhých sa jej ako nepozvaní hostia usadili v mozgu a nie a nie odísť.
Hlava zrejme vedela, že už je prebudená, a tak jej chcela dať príučku. Chápala to, no aj tak si želala, aby to prestalo. Po pár príšerných minútach bolo jej želanie vypočuté. Nadýchla sa a pokúsila sa sústrediť na istú kontrolu, aj keď pochybovala, že sa jej to podarí na dlhšie ako pár minút.
Prezrela si miestnosť, pár pohľadov na ňu uprene hľadelo. Niektorí sa tvárili pobavene (väčšina totiž bola určite na včerajšej párty), iní ustarostene. Osobne bola vďačnejšia za tých, ktorí si ju jednoducho nevšímali.
Chcela im niečo neslušné povedať, čo sa týkalo tých vyčumených pohľadov, no práve vtedy tam vtrhlo záškodnícke komando. Nechápala, prečo so sebou vždy doniesli taký hluk, ale dnes bola naozaj blízko k tomu, aby ich za to zabila.
Mohol som ešte spať, konečne som mal Doris pri sebe a Lia mi to musela skaziť, počula ako si posťažoval Peter vo svojej hlave, pričom netušil o neželanom poslucháčovi.
Merlin, ja som strašný, ako sa mám Lily ospravedlniť? prehlušilo Peterove sťažovanie.
Mali by sme ísť už za Taliou, ozvali sa Remusove myšlienky.
Čo bude asi na raňajky? rozmýšľal Sirius.
Alyssa sa aj cez bolesť hlavy usmiala nad Siriusovou otázkou. Pozrela sa na nich a potešila sa, že nie je jediná, ktorá vyzerá, že nastala tretia svetová vojna a blízko nich dopadla atómová bomba. Keď si prezerala chalanov, neubránila sa úsmevu, pretože ich vlasy stáli na všetky strany a pod očami mali rovnaké monokle ako ona.
Sirius si ju všimol ako prvý a keď sa ich pohľady stretli, ona znova musela prižmúriť oči, pretože naozaj nechcela vedieť, na čo si pomyslel, keď ju uvidel. Už vôbec nie pri jej poapokalyptickom výzore.
„Vidím, že nie som jediná, ktorej chodiaci budíček prečistil uši a hlavu," poznamenala.
Peter si odfrkol, James jej nevenoval príliš veľkú pozornosť, Remus sa zasmial a prikývol, a Sirius len pokrčil plecami.
„Ona mi skôr skorodovala hlavu a uši," posťažoval si Peter.
„Čo klameš? Tvoja hlava je už dávno zhrdzavená. Tá hrdza len odpadla pri tom otrase," zasmial sa Remus.
Alyssa sa uškrnula a chápavo prikývla. Na jej prekvapenie z nej Sirius stále nespúšťal oči. Naopak, prešiel k nej a ustaraným hlasom (čo vôbec nebolo nutné) sa jej spýtal: „Si v poriadku? Včera si to docela prehnala."
„Ale hej, len mi ide odjebať hlavu, to je všetko," mávla nad tým rukou. Zamyslela sa a potom dodala: „Talia mi vravela, že si ma doniesol hore."
Sirius sa takmer udusil a celý červený povedal: „Hej no, skoro mi ruky odpadli."
Jej úsmev povädol a hlava vydala ďalší varovný signál.
„Toooo si nemal Sirius, poďme to radšej zahnať jedlom," navrhol Remus s úsmevom.
Alyssa ho však nepočúvala, otočila sa im chrbtom a mlela si svoje: „Dement! Akoby som bola nejaké vrece so zemiakmi..."
Jej sťažovanie však chalani nepočúvali. Okrem Jamesa a Petera, ktorí si šli hľadať svoje včerajšie partnerky, ju zvyšní dvaja nasledovali cez obraz von. Ani si nevšímali, že ide smerom ku kuchyniam, kde sa nachádzala bifľomorská klubovňa. Zrejme vytušili, že ju radšej nemajú vyrušovať a držať hubu a krok.
Ako na zavolanie sa pred nimi objavila Talia. Alyssa sa uškrnula, pretože keď sa Sirius ozval a ona ich zbadala, ruky, v ktorých niečo zrejme držala, schovala rýchlo za chrbát.
T A L I A
Spokojná so svojím úlovkom prešla po jednej z veľkých chodieb. Pečivo v rukách ju hrialo. Bolo vytiahnuté priamo z pece a Tweenie jej rada pár uchmatla. Odtrhla si kúsok a vložila si ho do úst. Rozplývalo sa na jazyku a ona sa spokojne usmiala.
„Tak tu je náš hlasný budík," ozval sa hlas spoza nej. Ona sa otočila s rukami schovanými za chrbtom ako malé dieťa, ktoré chytia pri krádeži zakázaných dobrôt. Stisla pery do tenkej čiarky. Prešla pohľadom z Remusa na Siriusa a na Alyssu, ktorá si neustále masírovala spánky.
„Kde je ten krpatý a ten druhý?" spýtala sa.
„Peter išiel za Doris a James sa snaží prehovoriť s Lily," dostala zo seba Alyssa a Talia mierne prikývla. Bolesť hlavy pre Alyssu musela byť peklo, určite bola. Stav, kedy jej myseľ vníma všetko čoraz intenzívnejšie. Nevedela si to predstaviť a vôbec nie s jej čítaním myšlienok.
„Išli sme na raňajky," začal Remus a Talia vytiahla spoza chrbta ruky, v ktorých zvierala pečivo.
„Myslela som, že po mojom rannom výstupe ma budete preklínať do konca dňa, tak som si raňajky zaobstarala sama," povedala previnilo.
„My? Nikdy," prehlásil Sirius a prešiel ku nej. Remus urobil tak isto. Sirius prehodil cez jej rameno ruku a pritiahol si ju bližšie. Ukradol ju Remusovi z dosahu, vyslúžil si tak od neho jeden z vražedných pohľadov. Talia sa pozrela na Alyssu, na ktorej tvári pohrával jemný úsmev, na Remusa ktorý stál po jej boku a potom na Siriusa.
„Tak poďme," šepla potichu a Sirius sa zasmial.
A L Y S S A
Väčšina deciek zrejme na raňajkách už bola, pretože ich tam bolo žalostne málo.
Alebo len dospávali opicu, pomyslela si Lyssa.
Posadili sa za jeden stôl. O pár minút sa k nim pridala aj Amelia s Regulusom.
„Čaute," pozdravila ich Amelia a Regulusa, ktorý očividne pri staršom bratovi nechcel byť, potiahla za tričko a „pomohla" mu posadiť sa.
Všetci zamrmlali na pozdrav a Alyssa mala pocit, že jediný, kto z tejto poopicej party čerpá veselú energiu, je Talia.
Alyssa toho veľa nezjedla, vlastne dokopy možno za lyžičku ovsenej kaše. Nedovoľoval jej to ani krehký žalúdok, ani myšlienky ostatných, ktoré sa jej zabodávali do hlavy. Pri jednej zvlášť veľkej a nečakanej rane, si bachla kolená do stola a rozprskla trochu kaše okolo seba. Sirius, ktorý to znova schytal najviac, sa na ňu zamračil, no Talia, ktorá sedela hneď vedľa neho, ho potiahla za rukáv a pokrútila hlavou. Zrejme usúdila, že škodoradosti bolo dosť a na dôvažok sa opýtala: „V pohode?"
„Dva v jednom, čo ti budem vysvetľovať," zasyčala pomedzi stisnuté zuby Alyssa. „Snáď ma to do príchodu na stanicu prejde."
Talia, ktorá jediná pochopila, čo tou poznámkou myslela, chápavo prikývla.
„Chcel by som tu ostať," ozval sa Sirius, ktorý sa vo svojich raňajkách tiež už hodnú chvíľu prplal. Kašu si narýchlo utrel zo svojho rukáva.
„Matka by zabila aj teba, aj mňa," okomentoval to Regulus, ktorý mal pred sebou jedine čašu s tekvicovým džúsom. Zrejme tiež nemal chuť do jedla.
„Pche," odfrkol si Sirius a odhrnul si vlasy z tváre. „Svojho miláčika Regieho asi ťažko. To by ma radšej zabila dvakrát."
Regulus sa na neho zamračil a radšej ostal ticho.
Akoby som ja bol v tom dome rád, zachytila Alyssa jeho myšlienky.
T A L I A
„Prečo som si musela brať toľko vecí?!" zastonala Doris a na svoju posteľ hodila pár tričiek.
Talia sedela na posteli, nohy mala prehodené cez malý kufor. Nebola náročná na veci. Kufor mala malý a vecí mala ešte menej. Mala len to, čo potrebovala.
Na bruchu jej ležal Kaz. Spokojne sa prevalil na chrbát a ona sa na neho usmiala. Pohladila jeho veľké bruško a on sa spokojne pomrvil. Pretočil sa na chrbát. Prešiel ku jej stehnám. Postavil sa na zadné a jednou prednou labou sa oprel o jej stehno. Ňufákom sa snažil nájsť stopy vo vzduchu, ktoré neboli viditeľné voľným okom. Prestúpil z nožičky na nožičku. Zapotácal sa a zvalil sa na chrbát. Talia sa usmiala.
„Nemala si byť tak náročná," ozvala sa Amelia, ktorá sa zvalila na posteľ akurát hotová s balením. Podložila si hlavu rukou a spokojne hľadela do stropu.
„Ja nie som náročná," povedala nešťastne a posadila sa vedľa svojho kufru. „Len mám rada svoje veci," nadvihla obočie a palcom si prešla po brade.
„Toto poznáme," začala Amelia a Talia sa zachichotala. „Nemôžeš bez nich žiť," dodala a Talia prikývla.
„Ja nie som ako Talia, ktorej stačí pár voľných tričiek a nohavíc," nadhodila a Talia sa pozrela na jej priateľku.
„Pohodlných tričiek a nohavíc," opravila ju. „Inač," začala po chvíli. „Amelia, srdco moje," usmiala sa na čarodejnicu, ktorá nadvihla obočie.
„Komu si ohrievala posteľ?" spýtala sa miesto nej Doris. Amelia behom sekundy sčervenala ako rajčina.
„Ja si myslím, že to nestojí za reč," nadvihla ramenami a Talia si ju podozrievavo prezrela. Teraz by dala aj obličku za to, aby tam bola Alyssa.
„A ty a Remus? Niečo bolo?" spýtala sa a Talia sa usmiala.
„Spravili sme prepad kuchyne aj s Regulusom," pochválila sa a Amelia si plesla po čele.
„Ja som myslela, že či niečo bolo akože," mávala rukami vo vzduchu. Talia dobre vedela, čo myslí. Usmiala sa ešte viac.
„Mali sme jahody so šľahačkou a cukrom," povedala a Doris sa zhlboka nadýchla.
„Bezo mňa?!" zhíkla.
„Ty si stratený prípad Talia," ukázala na ňu prstom Amelia a ona nadvihla ramenom.
Bála sa. Bála sa toho, čo cíti a toho, čo by jej mohlo ublížiť... Predsa to boli normálne pocity, ktorými prechádzal každý... alebo nie?
„Budete mi chýbať," povedala potichu a Doris sa zoširoka usmiala.
„Píšeme si," prerušila ticho Amelia a Talia sa zoširoka usmiala.
„Píšeme," povedala súhlasne.
⭐⭐⭐
W: Nezabudli sme, znova (nech žijú pripomienky v mobile wuhuuuu 🙌🙌🙌).... k tejto kapitole by som rada povedala len to, že Talia je jedno škodoradostné malé stvorenie😂(presne ako ja ale ako chápete my obe to nemyslíme v zlom ale sú situácie pri ktorých sa proste nedá 😂😂) no a po pravde Lyssa si to zaslúžila....možno trochu no ale takže tak dievčence sa chystajú domov na prázdniny a neviem či vám môžem prezradiť veľa aleee pôjde to dole vodou teda čo 👀👀? No ale každopádne dúfam, že sa máte krásne a že vás škola prípadne život moc neničí🥹. Ak áno dúfam, že vám trocha zlepšíme dnííík. Takžeee ďakujeme za hviezdičky a komentáre. 🤍🤍🤍
🌚🌚🌚
L:
*TALIA MAMA MODE ACTIVATED!*
Tak ale ja si Lyssu zastanem (milujem škodoradostnú Taliu btw 🤣🤣), každý z nás to občas preženie. Ehm... Vôbec nehovorím o sebe... Čo by som ďalej dodala? Tuto kolegynka už povedala všetko podstatné. Ja len poviem, že vianočné scény som si užívala (tak trochu som myslela, že nám to vyjde na Vianoce, ale aspoň ples vyšiel hehe😁🖤). Takže ďakujeme ešte raz a vidíme sa pri ďalšom príbehu 🖤🙌