Soví nálet
A L Y S S A
Sedeli na raňajkách a Alyssa neustále zívala. Čo dodať? Vstávanie nebola jej silná stránka. Zvlášť, keď mala vstávať takto skoro. Ráno, keď si umývala zuby a pozrela sa do zrkadla, si pomyslela, že vyzerá podobne ako zmoknutá Raty. Vlasy mala rovnako rozcuchané ako ona perie a oči boli červené, akoby dve hodiny predtým vypila celú fľašu ohnivej whisky (niežeby ich rodinná sova pila alkohol).
Remus do nej drgol a ona zodvihla hlavu z misky s medovými kolieskami. Ani si neuvedomila, že zaspala. Áno, zaspala na stole a hlavu namočila do raňajok.
„Spala si vôbec?" spýtal sa Remus a pri pohľade na ňu sa zarazil. Takmer sa zadusil volským okom.
Zamračila sa a vzala si lyžičku. Dýchla na ňu a habitom ju vyleštila. Obzrela sa v nej a zbadala pár kúskov medových koliesok prilepených na jej čele. Vzala si obrúsok a dala si ich dole. Podoprela si rukou bradu a znova sa jej začali zatvárať viečka.
„Iba trošičku," zamrmlala odpoveď na Remusovu otázku.
„Čo klameš?" vtrela sa do ich rozhovoru Mary Macdonaldová.
Alyssa si ju premerala mierne nahnevaným pohľadom.
„Deväť hodín je rozhodne málo," posťažovala si Lyssa.
Chalani si poza jej chrbát vymenili pohľady, ktoré chápali len a len oni. Našťastie si však Alyssa nevšimla ani tých pohľadov, ani ich myšlienok, pretože práve dnu vletelo veľké množstvo sov a ona sa razom prebrala. Postavila sa a Sirius, ktorý sedel vedľa nej, sa mykol, pretože drgla do lavičky, na ktorej sedeli. Oblial stôl mliekom, ktoré chcel práve vypiť a urazene sa pozrel na stojacu Alyssu.
T A L I A
Talia sedela skrčená pri stole. Otočená bokom k Doris a tvárou k Amelii. Rukami objímala malého Kaza, ktorý sa snažil načiahnuť ku stolu. Uchmatnúť si čo i len kúsok niečoho dobrého.
„No tak," zašomrala. „Sľúbila som, že ťa zoberiem, ale musíš byť dobrý."
„Daj mu čo chce, možno bude ticho," povedala Doris s plnými ústami. Vyložila si jednu z kníh a začala v nej listovať.
„Ani to nerob, bude potom rozmaznaný," dodala Amelia a jej kútik sa nadvihol. Usmiala sa na jeden z koláčov na tanieri. „Ahoj," povedala tanieru, ktorý si k sebe pritiahla.
„Nie, Kaz je veľmi poslušný," pozrela sa na čierneho ňucháča, ktorý potočil hlavou na bok. „Že Kaz?" spýtala sa ho a on spokojne prikývol. Pretočil sa do klbka. Zamával prednými labkami. Talia sa zasmiala a začala ho škrabkať po odhalenom bruchu.
„Kedy si vlastne včera došla?" spýtala sa jej Amelia.
Talia sa vystrela, pohľadom vyhľadala chrabromilský stôl. Mierne nadvihla jedno rameno.
„Viem, že ja keď som došla, Lia už chrápala," ozvala sa Doris a Talia šokovane pootvorila ústa. Pozrela sa na Doris a buchla ju do pleca.
„Ja nechrápem," oborila sa na Doris a ona sa začala smiať. Rukou si prikryla ústa, aby jej náhodou nevypadlo žiadne jedlo na stôl.
„Chrápeš. Amelia tiež," dodala, keď sa upokojila. Priložila si pohár k perám a odpila si dúšok z lahodnej tekutiny
„Hovorí tá, ktorá v noci znie ako píla," zašomrala Amelia a Talia sa rozosmiala.
„Vôbec tak nezniem," odvetila Doris a Amelia s Taliou sa začali smiať ešte viac. Talia sa otočila telom ku stolu. S nadvihnutým obočím si prezrela jedlo pred sebou. Nepociťovala hlad ani nutkanie sa najesť.
„Mala by si niečo zjesť," oznámil Edgar oproti nej. Zobral jej prázdny tanier a z každého naložil kúsok. Položil ho pred ňu.
Talia sa trhane nadýchla. Pozrela sa na plný tanier, a potom si s pozdvihnutým obočím prezrela Edgara. Nadvihla obočie, ktoré vytvorilo menšiu striešku.
„Nie som hladná," oponovala, odsunula tanier, Amelia vedľa nej ho prisunula naspäť.
„Jedz, inač ti to tam natlačím," pohrozila jej a vrátila sa ku vlastnému jedlu. Talia sa nadýchla a zobrala si kúsok koláča do rúk. S nevôľou do neho zahryzla.
„Nenávidím vás," zašomrala a odhryzla si opäť s plným vedomím, že namietať nemá význam.
„Nie, miluješ nás," usmiala sa na ňu Doris, sledujúc ako Talia pomaly dojedá prvý koláč.
„Ticho a jedz!" zavelila Amelia.
„Rozkaz šefe," oponoval Edgar, na tvári sa mu vyčaroval bolestný výraz, pri tom ako ho Amelia pod stolom kopla.
Z hypnotizovania kúsku jedla na tanieri ju vytrhol detský krik. Strhla sa a zmätene sa poobzerala okolo seba. Stávalo sa jej to – keď sa pomaly strácala v myšlienkach, zabúdala na okolie a neraz ju Doris vystrašila. Z toho, ako sa tvárila Doris, Talia usúdila, že si to jej priateľka moc užíva.
Z ničoho nič sa začali objavovať sovy – príčina nekontrolovateľného radostného výbuchu v jedálni. Operence sa pomaly vznášali nad stolmi, púšťali balíčky, ktoré mali prikázané doručiť a tie pristávali pri svojich známych.
„Ja dneska nič nečakám," zašomrala Doris a Talia prikývla. Nebola náročná, nepotrebovala k žitiu toho veľa, možno dobrú knihu a balík niečoho sladkého, ale to tiež len v určitých intervaloch. Usmiala sa a načiahla sa po čašu.
Mierne sa mykla, keď vedľa nej spadol balík, a potom ďalší. S otázkou v očiach sa pozrela na Ameliu a Edgara, súrodenci len nadvihli ramenami.
Pohľadom prešla po miestnosti. Zasmiala sa pri pohľade na Alyssu, ktorá sa z ničoho nič postavila. No jej pohľad zastavil na jednom chlapcovi z bifľomoru z nižšieho ročníka. Nevedela jeho meno. Je možné, že jej ho Doris povedala, ale jej pamäť bola v poslednej dobe strašná. Biela sova, ktorá letela nad ním pustila balíček. Krabička letela priamo nadol. Nadol tomuto chudákovi na hlavu.
Talia vyvalila oči, snažiac sa nezasmiať a neoprskať tak Doris po jej boku. Rukou si prikryla ústa a pohľad zabodla pred seba.
Nie nemôžem sa smiať! pomyslela si, lenže to nezahnalo jej široký úsmev na tvári.
„Čomu sa tak smeješ?" ozvala sa Amelia po jej boku.
Talia len mávla rukou a zobrala si kúsok pečiva z taniera.
A L Y S S A
„Áno, áno, poďte k mamičke," volala k sebe sovy. Únava ju razom prešla.
Zniesli sa nad ňou dve sovy a hodili jej do misky s cereáliami veľkú škatuľu. Alyssa si zotrela z tváre novú vrstvu mlieka a medových koliesok, ale ani to jej, prekvapivo, nezničilo náladu. Usmiala sa od ucha k uchu a od radosti zapišťala. Chalani a jej spolubývajúce si ju s úsmevom prezerali.
Ponúkla sovám za odmenu čokoľvek, po čom ich zobák ráčil. Tie si vzali akési sušienky a spokojne zahúkali. Keď odleteli, Alyssa sa vrhla na balíček. Maminým rukopisom na nej bolo napísané jej meno, keď však škatuľu otvorila, vo vnútri boli tri hnedé balíčky – každý označený menom. Postupne ich vybrala a porozkladala na stôl. Ostatní museli uhýbať svoje taniere, misky a poháre s mliekom či džúsom, pretože si zo stola spravila vlastnú odkladaciu rampu.
Na dvoch balíkoch bolo jej meno, na treťom bolo Taliino. Zháčila sa. Úplne sa jej zabudla zmieniť o maminom liste. Očami ju vyhľadala. Nadvihla obočie, keď si všimla, ako sa Talia snaží zamaskovať smiech.
Obzrela sa opäť po balíčkoch, no Siriusov hlas ju vyrušil: „Čo to máš?"
„Bombu," povedala s diabolským úsmevom. „Tak trochu."
Sirius sa nesmelo usmial, no nedokázal odhadnúť či si z neho zase robí srandu, alebo je to len... no... Alyssa.
T A L I A
Talia sa zhlboka nadýchla. Odsunula od seba prázdny tanier a s výčitkou v očiach sa pozrela na Kaza v jej lone.
„Nebolo to až také ťažké, sme na teba obe pyšné," potľapkala ju po chrbte Amelia. Talia sa na ňu smutne usmiala a načiahla sa po pohár s vodou.
„Lia, tak som rozmýšľal," začal Edgar a ona sa na neho pozrela. Vedela, čo chcel povedať. Zhlboka sa nadýchla a vystrela pred seba ruku.
„Prepáč, už ma niekto pozval," povedala s malým úsmevom. Edgar chápavo prikývol. Pozrel sa s pozdvihnutým obočím na Doris, ktorá len pokrútila hlavou a potom svoju pozornosť obrátil k Amelii.
„Ani náhodou!" zapišťala a rukou si zakryla oči.
„Skúsiť som to mohol," nadvihol ramenom a Talia sa potichu uchechtla.
„Určite si niekoho nájdeš," začala Talia. Doris mala však iné plány. Zhlboka sa nadýchla ako keby jej až teraz došli jej slová o tom, ako ju niekto pozval. S rozšírenými zreničkami sa pozrela na Taliu po jej boku.
„POOOOOČKAJ!" jej hlas bol o oktávu tenší. Talia si chytila dvoma prstami koreň nosa.
„Prosím?" spýtala sa potichu ako položila ruku na stôl.
„Pozval ťa! On ťa pozval!" zapišťala radostne a v Taliiných očiach sa objavila panika.
„Trochu hlasnejšie, nech to počujú aj pri profesorskom stole," odsekla sarkasticky a Doris sa nadšene nadýchla.
„Kedy si nám to chcela povedať?" spýtavo si ju prezrela Amelia a Talia nadvihla ramenom.
„Určite, keď nebudeme medzi toľkými ľuďmi," povedala na obhajobu, zvesila plecia. „Vedela som, že by to bola pohroma," porazenecky dodala a Amelia ukázala na Alyssu, ktorá si to ku nim šinula.
„Pohroma v ľudskom prevedení," zašomrala Amelia a zavrela knihu, ktorú čítala.
A L Y S S A
Vzala si všetky tri balíčky a odpochodovala k bifľomorskému stolu. Usmiala sa na Taliu, ktorá vyzerala, že tiež čaká bombu z toho balíčku, čo držala.
„Čaute," pozdravila všetkých s úsmevom na tvári.
Bonesovci si vymenili začudované pohľady. Zrejme neboli zvyknutí na Alyssin nenaštvaný tón hlasu.
Vytiahla z krabice balíček s jej menom a uškrnula sa pri tom, ako opatrne si ho vzala do rúk a priložila k nemu ucho. Keď nakoniec očividne usúdila, že sa tam nič nebezpečné neskrýva, pozrela sa s otázkou v očiach na kamarátku.
„Včera som ti v tom nadšení zabudla povedať, že sa nám mama postará o šaty," vysvetlila Alyssa a hlavou kývla na balík.
„Super, chcela som jej aj napísať," usmiala sa Talia. Lyssa si všimla, že si vydýchla.
„No, ale vidieť ich zatiaľ nechcem," mávla rukou na Taliu. „Bude to prekvapenie."
Talia prikývla a nazrela do škatule, ktorú Lyssa zvierala v rukách.
„Čo je v tej druhej?"
„Oh, mama mi zrejme poslala aj topánky."
Taliine oči sa mierne zachveli strachom.
„No, ja si ich pôjdem odložiť," obzrela sa po východe z Veľkej siene. „Za chvíľu máme spolu tuším herbológiu."
„Áno vlastne," vypleštila oči Talia.
Alyssa sa usmiala,pozdravila ostatných a utekala si schovať šaty s topánkami.
⭐⭐⭐
W: Ejjjj sme späť a to znamená, že ďalšia kapitola je naspäť.....dievčatám prišli nové šaty. Máte nejaké predstavy aké by mohli byť? Možno akej farby? hmmmm no na to aby ste to zistili budete musieť počkať ale ako sa hovorí na dobré sa vždy dlho čaká a tieto kapitoly sú vždy dobré. Pác a pusuuu 😂
🌚🌚🌚
L: Dúfam, že ste si túto kapitolu užili, pretože je jedna z kratších a pred nami je ešte dlhaaaaaa cesta... Takže chcem vám len poďakovať za hviezdičky a prečítania a dúfam, že sa nám ozvete s vašimi predstavami šiat našich hlavných hrdiniek 💕