Čím je človek starší, tým viac mu príde akou neúprosnou rýchlosťou sa míňa čas. Prednedávnom bol September a zrazu, mihnutím oka je v poradí posledný, dvanásty kalendárny mesiac. Vo formulovom svete to znamenalo len jedno. Blížil sa záver sezóny. Po Saudskej Arábii, ktorá pre Landa a celkovo McLaren nebola nijako priaznivá, mu ostával len novo zrekonštruovaný okruh na Yas Marine.
📍Jeddah
❤️ Liked by maxfetrell, lewishamilton and 397184 others
landonorris Úžasné preteky. lol
show all 5470 comments
maxverstappen1 neprestávaj makať, bro 👊🏻
mclaren hlavu hore Lando 🙏🏻
ln4news nezúfaj, záver sezóny sa otočí v tvoj prospech!
---------------------------------
„Ako sa dnes cítite Olivia?"
Na túto otázku bola hnedovláska pomerne zvyknutá. Kto by aj nie? Denne sa Vás ju niekto spýta minimálne raz, či už Vaši rodičia alebo známy. Z úst Livinej terapeutky však táto otázka naberala úplne nové rozmery. Nútila ju rozviazať svoj jazyk, dať priechod tak dlho potláčaním emóciám. Terapeut sa nedá odbiť jednoduchou odpoveďou v podobe „fajn" alebo „dobre", i keď to tak na prví pohľad môže vyzerať. Vždy sa dostane ku koreňu problému, možno nie hneď na začiatku, no v istom bode áno.
Liv zvierajúc v rukách zošit v čiernej koženej väzbe odvrátila svoj pohľad od okna pozerajúc na svoju terapeutku: „Dnes som po veľmi dlhej dobe nepociťovala žiadne tlaky, či iný skľučujúci pocit. Naopak! Ráno, keď som si vyberala oblečenie, nestála som pred zrkadlom s myšlienkou nato, čo si o tom asi tak pomyslia ostatní. Jediné, čo mi išlo hlavou bolo, že mne sa to páči a to je to na čom najviac záleží."
Prstami listovala v zošite, ktorý slúžil na zaznačovanie jej pocitov. Bol to denníček, jedna z mnohých terapeutických foriem, ktoré terapeut využíva pri práci so svojim klientom.
„Pár dní naspäť som mala potrebu niečo do neho opäť zaznačiť." začala nachádzajúc tú správnu stranu „Dnes je druhý December, deväť hodín ráno a ja namiesto toho aby som bola na prednáške sedím schúlená v kresle premýšľajúc o všetkom a o ničom zároveň. Lando dnes odletel do Saudskej Arábie na predposledné preteky sezóny. V skorých ranných hodinách sa so mnou prišiel rozlúčiť. Stále mám pred sebou jeho smutný kukuč. Oči plné sklamania. Neraz mi povedal, že mu nevadí ako to medzi nami je, že ma podporuje a počká si nato kým naberiem odhodlanie a oficiálne sa ukážem po jeho boku. Neklamal však? Vidím na ňom, že sa trápi. Trápi sa kvôli mne? Trápi sa kvôli tomuto všetkému? Nechcem aby sa trápil. Chcem aby bol minimálne tak šťastný aká som šťastná vďaka nemu ja."
Počas toho ako Liv rozprávala si jej terapeutka písala občasné poznámky.
„Prečo si Olivia myslíte, že sa Váš priateľ trápi?"
„Pôvodne som si myslela, že je to kvôli mizerným výsledkom v posledných niekoľkých kolách sezóny. Nedarí sa mu. Cítim z neho frustráciu. Odstupom času si však začínam všímať rôzne iné veci a signály."
„Aké napríklad?" prerušila ju Claudia. Claudia Neuber, bola jednou z mála terapeutiek, ktoré sa dostali do Landovho užšieho výberu.
„Moja najlepšia kamarátka Cara a jeho najlepší priateľ Max sa dali prednedávnom dokopy a odvtedy si na Landovi všímam spôsob akým na nich hľadí. Nechcem to nazvať vyslovenou žiarlivosťou, no sem tam ho prichytím pri tom ako sa pozerá na ich prepletené ruky, keď ideme po verejnosti, zatiaľ čo mi dvaja kráčame len vedľa seba. Alebo keď dá Max Care pusu len tak lebo môže a on sa musí držať v úzadí." vydýchla.
„Prečo sa musí držať v úzadí?" Claudia veľmi dobre poznala odpoveď na túto otázku, no chcela ju počuť z Liviných pier.
Liv si napravila neposlušný pramienok vlasov, ktorý jej vkĺzol do očí: „Pretože by nás mohol niekto opäť spolu vyfotiť. Nechcem dráždiť jeho fanúšikov."
Claudia sa pohodlne oprela o svoje kreslo pokladajúc svoj poznámkový blok na drevený stôl. Zo šuplíka vytiahla čistý list papiera a spoločne s perom ho podala Olivii: „Rozdeľte ten list na štyri časti. Prvé dve budú patriť Vášmu priateľovi, zvyšné dve jeho fanúšikom. Chcem od Vás aby ste sa zamysleli a do jednotlivých častí zaznačili plusy a mínusy, ktoré Vám napadnú pri predstave toho, žeby sa Váš vzťah stal verejným. Aký dopad by to malo na Vášho priateľa a aký dopad by to malo na jeho fanúšikov. Nechám Vám času koľko budete potrebovať." dopovedajúc posledné slová sa na ňu prívetivo usmiala.
Liv chvíľu hľadela na prázdny list papiera. Hlavou jej vírili rôzne myšlienky. Zväčša pozitívne asociujúce sa s predstavou Landa. Do pravej ruky vzala ponúkané pero ponárajúc sa do zadanej úlohy.
„Myslím, že mám hotovo." zamrmlala očami prechádzajúc po jednotlivých štvorcoch.
„Začnite, keď sa nato budete sama cítiť." Claudia sa snažila vytvoriť pre ňu čo najviac prívetivé podmienky.
„Začnem pri Landovi. Pri ňom mi to išlo podstatne jednoduchšie." priznala sa. Už toto bolo pre terapeutku sľubným signálom. „Ako prvé mi napadlo šťastie. Predstavila som si jeho tvár ako by detsky žiarila. Iskrivé oči a jeho neodolateľný úsmev. Viem, žeby ho to urobilo vnútorne veľmi šťastným a možno by mu to istým spôsobom pomohlo i na trati ale to je skôr moja osobná domnienka ako nejaký fakt. Ďalej mám naznačenú slobodu. Mohol by mi voľne prejavovať svoju lásku nie len za múrmi našich príbytkov ale kludne i na verejnosti." Liv chvíľu pokračovala menujúc sériu pozitívnych vecí, ktoré by so sebou prinieslo publikovanie ich vzťahu.
„A čo fanúšikovia? Čo máte zaznačené pri nich?" dotazovala sa Claudia.
Liv vydýchla zadržovaný dych: „Ja, nech som sa snažila sebaviac vymyslieť nejaké negatívum alebo pozitívum, nič relevantné mi na um neprišlo. Jediné, čo mám zapísané je, žeby sa konečne dozvedeli pravdu a i toto som zaznačila do stredu. Neviem sa rozhodnúť, či je to vyslovene plusom alebo naopak mínusom."
V ten deň odchádzala Liv od svojej terapeutky vykľudnená. Pociťovala obrovskú úľavu. Posun smerom dopredu.
Sediac v metre, smerujúc domov sa pohrávala s myšlienkou, ktorá ju už pár dní vnútorne zožierala. Z kabelky vybrala svoj telefón. Vedela, že buď sa odhodlá urobiť daný krok teraz alebo tak neučiní nikdy. Bála sa aby už nebolo príliš neskoro. Každý má hranicu svojej trpezlivosti a čo keď sa tá Landova trpezlivosť blížila k svojim okrajom? Nemohla riskovať. Už viac nie.
K uchu si priložila svoj mobil počúvajúc pípanie. Jedno, druhé, tretie. Až nato štvrté sa jej do uší dostal hlas patriaci osobe, o ktorej vedela, že jej ochotne so všetkým pomôže.
„Počúvam Liv!" hlas Maxa Fewtrella bol pre ňu vykúpením.
„Máš na mňa chvíľku času?" potrebovala sa uistiť o tom, že ho nevyrušuje.
„Pre teba vždy! Deje sa niečo?" jeho energetický hlas a priateľský prístup jej dobíjal baterky.
„Viem, že sa spolu s chalanmi chystáš do Abu Dhabi. Niečo by som od teba potrebovala."
A tak mu cestou domov vyrozprávala do detailov celý svoj plán.
livlarsson posted to her Instagram story:
"neexistuje lepšia forma terapie ako poslať do čerta všetko, čo nám berie úsmev z tváre"
responding to this story is unable
---------------------------------
Ahojte! ❤️
Prinášam Vám po pár dňoch opäť pokračovanie k príbehu Liv a Landa. 😁
Čo myslíte, čo má Liv za lubom? 🤔 (aj keď myslím, že je to očividné 🤣)
Máme pred sebou posledné tri časti, tak dúfam, že si ich užijete! ☺️☺️
Mimochodom Patience má už cez 1K prečítaní, nato, že tento príbeh nemal ani len existovať a je produktom stávky (😂), si myslím, že je to slušné číslo. Ďakujem! ❤️