Zobudila som sa u niekoho v posteli. Ukrutná bolest hlavy mi príliš nedovolovala spoznať okolie ale aj kebyb áno, tak vďaka zatiahnutým závesom sa do izby dostávalo iba minimum svetla a ja som tak vedela rozoznať iba obrysy nábytku. V hlave sa mi odohrával iba jeden možný scenár.
Na sebe som mala oblečené mužské oblečenie, na rukách modriny od veľkých mužských rúk a na tvári natrhnuté obočie.
Mám utiecť? Čo keď tí čo má uniesli stoja za dverami?
Slzy mi okamžite zaplnili oči. Zrazu som započula kroky spoza dverí. V okamihu som zoskočila z postele a utekala sa skovať za dvere. Tie sa po pár sekundách otvorili a do izby vpustili svetlo. Nemala som čas nato sa okolo seba obzerať a inštinktívne som schmatla predmet vedľa seba a ohnala sa dotyčnej osobe po hlave. Tá sa uhla a schmatla mi ruku.
„Ali klud!“ kričala ale ja som sa v sebeobrane snažila dostať z izby. Osoba ma však spacifikoval na zem. Nebránila sa len sa ma snažila “znehybniť“
„Ali kľud to som ja! Tony!“
Akonáhle som započula povedomé meno prestala som kopať nohami. On mi pustil ruky a posadil ma oproti sebe. Z očí mi tiekli slzy ako vodopádom triasla som sa a sotva lapala po dychu.
„Už je všetko v poriadku, neplač.“ snažil sa ma ukľudniť Tony ktorý mi medzičasom chytil tvár do rúk a vzpriamene mi pozeral do očí...
„Oni .. oni ma chceli ..... A ja som sa nevedela brániť bola som opýta a potom ..... niekto prišiel ale oni ma uhodili.“
„Ali ja viem... Včera som nechcel ísť na ten večierok a tak som sa po tej konferencii išiel prejsť mestom. Počul som nejaký dievčenský krik ale ani za boha by ma nenapadlo že to budeš ty. Tých troch už nikdy neuvidíš, s Rogersom sme si to s nimi a s celým ich gangom vybavili.“
Hovoril rýchlo ale zreteľne aby som všetkému porozumela. Palcom mi neustále zotieral slzy z tváre.
„Keď som ťa našiel doniesol som ťa sem do Toweru s Brucom sme ti ošetrili obočie, prezliekol som ťa a nechal odpočívať tu v mojej izbe.“
Postavila som sa, prechádzala som sa po chodbe a celú vec si v hlave preberala. Bola som rada že mi zachránil život. No nevedela som či sa na neho mám stále hnevať. Predca len som sa s ním od toho incidentu nerozprávala. Ublížil mi ....
Zrazu som sa zastavila a ešte raz zkontrolovala čo mám na sebe. Uvedomila som si, že síce mám mužské oblečenie a Nemala som ani podprsenku a na nohách len pánske šortky.
„Počkaj ty si ma prezriekal? To si ma akože videl nahú?“ zastavila som sa pohla upierala na neho.
„Ali bola si špinavá od zeme, oblečenie si mala od krvi a alkoholu. Áno prezliekol som ťa a umyl... Robíš ako keby som ťa nikdy nevidel nahú...“
Bolo toho na mňa priveľa „Tony ja asi....“ snažila som sa povedať pri odchode z izby no on vstúpil do cesty
„Ak sa chceš porozprávať o tom čo sa stalo pred pár týždňami tak som sa...“
Tentokrát som ho prerušila ja „Tony som rada, že sa chceš porozprávať len teraz toho mám v hlave veľa ak by si to nevadilo ..“
Tony iba prikývol dohodli sme sa, že sa zajtra stretneme. Chcel ma odviesť domov ale ja som ho porprosila že si chcem prechádzkou prečistiť hlavu. Keďže som nemala telefón ani peňaženku vedela som že Bucky bude mať strach. Včera sa pravdepodobne dostal domov značne opitý a keď vstane a ja nebudem doma bude panikáriť.