Vlkolak

202 10 11
                                    

Volám sa Hayley Marshallová a mám 25 rokov. Od destva, presnejšie od svojich dvoch rokov som žila s mojim otcom. Mama nás opustila kvôli inému mužovi. Mala na to svoj dôvod. Totiž ja nie som len taká obyčajná žena. Narodila som sa s vlkolačím génom vo svojom tele. Zdedila som ho po svojom otcovi, ktorý bol takisto vlkolak. Mama bola len obyčajný, svojim spôsobom nevinný človek a nechcela byť súčasťou skupiny, smečky, do ktorej nikdy nepatrila. Preto nás aj opustila. S otcom sme si celkom dobre nažívali do mojich trinástich rokov, kedy som utiekla z domova. Cítila som sa rovnako ako moja matka pred mnohými rokmi. Ako by som k nim nepatrila. Ocitla som sa v detskom domove, odkiaľ si ma odviezla celkom milá rodina. Asi som vám zabudla spomenúť, že moje terajšie meno, Hayley Marshallová, nosím od tohto dňa. Dovtedy som sa volala Andrea Labonaire. Rod Labonairovcov bol niečo ako kráľovský rod vlkolakov. Byť Labonaire, nosiť toto priezvisko, znamenalo byť niečím viac. Avšak vlkolakom sa stanete až keď niekoho zabijete. A ako som sa stala vlkolakom ja? Odpoveď je jednoduchá. Pestúnska rodina na mňa bola až moc milá a ja som nebola zrodená pre to, aby som bola milá. Zrodila som sa pre to, aby som sa stala vodkyňou vlkolačej smečky, aj keď nie vždy som sa na to cítila. Po vyvraždení svojej náhradnej rodiny som mnohé roky žila v utajení. Jedného dňa som sa ocitla v hlbokom lese vo Virgínni. Zistila som, že som tam však nebola sama. Bol tam ešte jeden chalan, približne rovnako starý ako ja. Keď ma prvý krát zbadal, zľakol sa. Myslím, že žiadného živého tvora, tým mám na mysli človeka alebo nejakú inú čarovnú bytosť tam vtedy nečakal. Za pár dní mal nastať úplnok a tak som myslela, že sem prišiel kvôli bezpečnej premene bez akejkoľvek obete. "Som Tyler. Tyler Lockwood." Predstavil sa mi. Uškrnula som sa na neho. "Ja som Hayley Marshallová." Predstavila som sa mu na oplátku. "Teší ma." "Aj mňa." Chvíľu bolo ticho, čo začalo byť mierne trápne. "Čo tu vlastne robíš?" Spýtal sa ma. "To isté by som sa mohla opýtať aj ja teba." Odpovedala som mu. "To by si nepochopila." "Ver mi, že áno." Uškrnula som sa. "Fajn, keby som ti povedal, že som vlkolak, ktorý sa zároveň stal upírom a teraz sa musí neustále, aj keď nechcene premienať na vlkolaka, aby nerobil všetko, čo mu rozkáže jeho vyše tisíc rokov starý stvoriteľ a aby som mohol byť s mojím upírskym dievčaťom bez toho, aby sa kedykoľvek mohlo stať, že ju zabijem? Pochopila by si to?" Spýtal sa ma, akoby som také niečo nepoznala. Veď niet sa mu čo čudovať, nemohol vedieť, že som tiež vlkolakom. Aj keď som v živote o zmiešaní druhu vlkolakov s tým upírskym nepočula, dávalo to zmysel. Až na jedno. "Ako sa môžeš stále premieňať? Veď vlkolaci sa môžu premieňať len za úplnku, ktorý je mimochodom za tri dni. Tak ako?" Spýtala som sa. Tylerovi skoro vyskočili oči z jamiek a tváril sa úplne nechápavo. "A-a-ako je možné...? Ako je možné, že ty to vieš?" "Za 3 dni uvidíš." Zasmiala som sa. On tiež. "Takže vlkolak." "Že váhaš." "To by som si nikdy nedovolil." Uškrnula som sa. "Ešte si mi neodpovedal na otázku." Povedala som mu. "Aha. Prepáč. Sadni si sem." Posadila som sa na lavičku a on si sadol predo mňa na zem. Bola síce mokrá a celá zablatená, ale asi mu to nejuvadilo. "Ten tisícročný chuj, ktorý ma premenil sa volá Klaus Mikaelson." Niečo mi to meno hovorilo, ale nevedela som si ho presne zaradiť. "Pochádza z 5 detí. Jeden z nich je jeho nóbl brat Elijah, sestra Rebekah, už mŕtvy brat Kol a rovnako živý-neživý brat Finn. Ich matka Esther ich pred tisíc rokmi premenila na upírov. Dovtedy tá rasa neexistovala. Zo svojho muža takisto urobila upíra, aby ich všetkých ubránila pred smečkou vlkolakov. Premenila ich hneď potom, ako vlkolaci roztrhli ich brata Henrika na kusy. Neskôr však Mikael, Klausov otec zistil, že Klaus nie je jeho syn a tak jeho aj ostatné deti natoľko znenávidel, že on a jeho žena sa rozhodli svoje deti zabiť. Esther vytvorila z Mikaela lovca upírov, avšak ani to im nepomohlo. Jedinou zbraňou, ktorou môžeš zabiť pôvodného je kolík z bieleho dubu, zo stromu, ktorého kôra dopomohla k ich stvoreniu." Odmlčal sa.

Always and foreverTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang