Always and forever

Mystic Falls

Prešlo asi pol roka. Stále som sa niekde potuľovala a blúdila. Jedného dňa som navštívila jeden bar, kde som počula pár chlapíkov rozprávať sa o akomsi Lockwoodovi. V tom momente mi napadol jediný človek. Tyler. "Hovoríte o Tylerovi Lockwoodovi?" Spýtala som sa neisto. "Hej, prečo sa pýtaš slečinka?" "Kde ho nájdem?" "Býva pár kilometrov odtiaľto. Mystic Falls. Chceš odviezť?" "Prečo nie?" Spýtala som sa a tak sme s jedným plešatým tlstejším chlapíkom nasadli na motorku a vyrazili sme. Za asi trištvrte hodinku sme prišli tam. Vysadili ma priamo pred domom. Dala som im nejaké drobné za naftu a oni odišli. Videla som pred sebou niečo podobné nejakej vile, ktorá sa viac podobala na palác. Vzhľadom na to, že som polku života prežila v chatrči v lese a polku na úteku, veľa možností vidieť takýto dom sa mi ešte nenaskytlo. Prešla po chodníku až pred obrovské biele dvere. Na ľavom boku bol zvonček, ktorý som stlačila. Chvíľu som stála pred dverami. Potom sa však otvorili dvere a ja som zazrela Tylerov prekvapivý výraz. On sa usmial a objal ma. "Hayley. Ty tu čo robíš? Ako si sa sem dostala?" Postupne ma zasypával otázkami, čo sa mi samozrejme páčilo, pretože bolo vidno, že ma rád vidí. Zišla som aj do obývačky a stále som sa otáčala okolo seba. Hodila som sa na gauč a nohy som si vyložila na kraj gauča. "Vy musíte byť riadny boháči. Nikdy si mi nepovedal, že bývaš v takomto paláci." Zasmial sa. "Kedy si prišla?" Spýtal sa. "Len teraz. Pár kilometrov odtiaľto som našla nejakých dvoch chlapíkov, ktorý sa o tebe bavili. Jeden mal také fúzy a plešinu, druhý vyzeral dosť mlado. Mal také hnedé vlasy, vyholená tvár, nízky a štíhly." V tom prišiel práve ten chalan do obývačky a vedľa neho stáli ďaľší dvaja. "Ty ho poznáš? Kto sú títo všetci?" Spýtala som sa s nechápavým pohľadom. "Vysvetlím ti to neskôr." "Ale Tyler. Povedz tejto krásnej dáme pravdu." Zrazu sa z trojčlenného davu vynoril Klaus. Bola som prekvapená, pretože som ho ešte v živote nevidela. Hneď som si však domyslela kto to skutočne je. Nepredstavila som sa. Nemala som to ani v úmysle. "Pokojne jej môžeš povedať pravdu. Že jej obeta zachrániť tvoj život pred mojim velením nad tým, čo budeš robiť bola úplne zbytočná." Klaus nahodil svoj typický úškrn. "Nechaj nás napokoji Klaus, nikto nestojí o tvoju pozornosť." Odbil ho Tyler. "Som zvedavý, akoby sa tvárila milá Caroline, keby videla vás dvoch, ako sa tu milo zvítavate." V tom akoby naschvál vtrhla do domu práve ona a hodila sa mu okolo krku. "Tak som sa o teba..." Nedokončila, keď zbadala Klausa. Hneď na to aj mňa. "...bála." Dodala a znechutene sa na nás oboch pozrela. Upriamila zrak na Tylera a nahodila nechápavý výraz. "Čo tu tento robí? A kto je ona?" Spýtala sa a v jej hlase bola cítiť žiarlivosť. Riadna žiarlivosť. "To je Hayley. Pomohla mi s tou vecou." Hovoril tajomne, pritom všetci v tejto miestnosti vedeli, o čom presne sa hovorilo. "Super. Ja musím ísť za mamou. Aj tak vidím, že sa nudiť nebudeš, takžr ja idem." Povedala, znovu nahodila vražedný pohľad a bezbrozlúčenia s Tylerom nadutá odišla preč. "Je veľmi priateľská." Poznamenala som. "Kde budem spať?" Spýtala som sa. "Hosťovskú nájdeš za druhými dverami na ľavo." "Dík." Na Klausa som hodila letmý pohľad a odišla som. "Uvidíme sa neskôr. Uži si návštevu." Povedal Klaus a aj on odišiel z domu.