Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•23•

"Nechápem to. Boli ste taký nadšení a šťastní." neveril mojím slovám. Bolo to pre neho nepochopiteľné, avšak chápať sme to mali len my s Lewisom. Ostatným mohlo byť jedno ako a prečo sme sa rozišli. Seb je niekto na kom mi neskutočne záleží a chcela som aby vedel pravdu. Samozrejme pravdu o tom, že ma podviedol nevyslovím. Nemienim riskovať, že jeho vyhrážky zrealizuje a nedajbože by niečo spravil Lewisovi.

----------------------------

"Luna Garcia!!!! Si ty normálna? Však si vychudnutá na kosť!"angličtina mojej kamarátky sa mi dostala do uší hneď ako sme prišli pred hlavnú bránu. Pf, už s ani neobťažuje hovoriť po slovensky, zradkyňa jedna.

"Prestaň" s krútiacou hlavou a prevracajúcimi očami som vyslovila. Dramatická Lucia je tu. Vždy vie všetko zdramatizovať. Objala som ju riadne vystískala a to isté aj Petra.

"Jasné, že schudla, keď si prešla rozchodom. To vy ženy robíte nie? Chudnete a nejete lebo ste smutné a deprimované." pomaly som sa otočila na Sebastiana, ktorý vyslovil tieto vety. Zamrkala som neveriacky a v mojej hlave som mala plán ako ho zavraždím.

"Sebastian!" okríkla som ho. "Buď ticho!!!" zavrčala som na neho viac menej nepriateľsky.

"Počkať čože? Ty si sa s Lewisom rozišla? L-U-N-A G-A-R-C-I-A ty mrcha!" práve pre tento kričiaci dôvod som vrčala na Seba. Lucii som nepovedala o mojom rozchode. Avšak ten mamľas za mnou sa o to postaral. Prisahám bohu, že tento chlap nevie kedy má držať jazyk za zubami.

"Prečo? Prečo? Prečo?!!!!" zakričala po slovensky. Myslím si, že ju počuli aj na druhej strane areálu.

"Ukľudni sa ty drama queen. Všetko ti poviem večer." ako som jej sľúbila tak som aj splnila. Večer sme sa stretli v reštaurácií, kde sme si dali výbornú večeru a všetko som jej povedala. Nezatajila som ani to, že prechovávam city k Sebastianovi. Samozrejme, že som jej to musela povedať, je to moja najlepšia kamarátka, sestra, ktorá mi vždy vie poradiť.

"Moja ty si sa do toho zamotala. Kedy si si uvedomila čo k nemu cítiš?"

"Jeho matka ma donútila sa na tým zamyslieť. Vďaka nej som si to v srdci upratala a priznala som si svoje city. Dokonca to na mne videla skôr ako som si to priznala." nad tou spomienkou som sa usmiala. Pascala je výborná žena, na ktorú budem len v dobrom spomínať.

"Dokonca aj jeho rodičia ťa majú radi a schvaľujú ťa pre svojho syna. Dievča ty si borec. Rodičia ťa majú radi, súrodenci, si u nich vždy vítaná. Čo viac si priať?"

"Žeby opätovanie citov? Srdce toho prostredného syna, ktorý má priateľku a berie ma ako najlepšiu kamarátku?" poznamenala som načo sa ona zatvárila ako kyslá uhorka.

"On má priateľku. Tu nastal problém v našom pláne.."

"V akom našom pláne? O čom to točíš? Nie Lucia ja ju nezabijem..nebudem spolupáchateľ pri trestnom čine zabitia. Nie...nie..nie.." skočila som jej do reči a krútila som hlavou na znak nesúhlasu.

"Nechaj ma dopovedať. Bože si hrozná, ale aj tak ťa ľúbim neboj. Takže ho donútime aby sa zamiloval do teba. Aby zistil, že ona nie je tá pravá pre neho ale ty." robí si to dievča zo mňa srandu? To mám akože preberať niekomu priateľa?

"Nie."

"Nie???" uisťovala sa, či správne počuje.

"Nie." potvrdila som jej, že nie je hluchá.

"Čo vlastne chceš? Luna on sa do nej zamiluje, boh vie či už nie je, ale myslím si, že nie. Nehodia sa k sebe.. no ale iná vec. Máš jedinečnú príležitosť získať si jeho srdce. Si s ním, si jeho opora, podpora, ku tebe chodí, keď sa niečo deje, cíti sa pri tebe bezpečne. Si jeho bezpečné miesto. Chcem ťa vidieť šťastnú a keď ťa on má spraviť šťastnou tak budiž. Ale musíš aj ty niečo pre to spraviť aby otvoril oči a srdce správnej osobe."

"Čo ak nie som tá správna osoba pre neho?" túto otázku som vyslovila pomaly, opatrne a so stiahnutým žalúdkom. Neviem si predstaviť, že by som v decembri po závodoch v Abu Dhabi odišla na Slovensko a už ho nevidela.

"Skôr si polož otázku "Čo ak som?"

_________________________

Dúfam, že sa vám bude časť páčiť. Ďalšia časť ešte tento týždeň. :)