Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•19•

|22.04.2021 - štvrtok|

Slnko mi zohrievalo každú odhalenú časť môjho tela, ktorú neskrývali plavky. Tvár som mala schovanú klobúkom, ktorý mi ju chránil pred slnkom. Užívala som si posledné chvíle na dovolenke, pretože v pondelok sa musíme vrátiť do Monaka. Deviateho mája sú ďalšie závody, na ktorých nemôžeme chýbať a ja musím dohnať prácu, ktorú som teraz zameškala. Rozhodne som potrebovala túto dovolenku, ktorá ma prinútila vypnúť.

Od rána sme sa úspešne vyhýbali mamám a jeho bratovi s priateľkou, pretože sme nepotrebovali riešiť náš vzťah. Chceli sme si užiť chvíle osamote a preto sme skoro ráno odišli z domčeku a zašili sme sa na pláži, kam vieme, že nepôjdu.

"Telefón mi ide od rána vybuchnúť od správ. Chalani mi píšu v jednom kuse. Asi si myslia, že keď mi budú neustále písať, že im odpoviem." zasmejem sa, pretože telefón, ktorý mám v kabelke mi neprestajne bzučí. Od včera večera ako som pridala fotku na isntagram sa ma snažia chalani kontaktovať. Viem si predstaviť aký sú nervózny, že im ani jeden neodpovedáme ale sľúbila som samej sebe, že im večer zavolám.

"Napodobme" jeho hlas ma donútil dať si dole klobúk a pozrieť sa na neho. Ležal vedľa mňa pričom tvár otočil ku mne. Na jeho tvári sa rozlial úsmev, ktorý donútil usmiať sa ja mňa.

"Ešte som ti to nepovedal ale si krásna...akože kurvensky krásna." skúsla som si spodnú peru a jeho nadávka ma donútila pretočiť očami. Jeho telo bolo odrazu nado mnou, rukami sa podopieral pri mojej hlave a na tvári mu sídlil úsmev.

"Vieš čo je na tom najlepšie?"

Pomaly sa priblížil tvárou k tej mojej a ja som len pokrútila hlavou, že neviem.

"Že si len moja." šepol mi blízko pier, na ktoré následne vtisol letmý bozk. Šťastne som sa uchechtla a vzala som jeho tvár do rúk, pritiahla som si ju k sebe načo sa naše pery spojili do vášnivého bozku. Rukou som mu vošla zo zadu do vlasov jeho telo sa viac pritislo na moje. Naše telá sa dotýkali pričom mnou prešla príjemná triaška.

"Čo????????" kričiaci hlas nás donútil oddeliť od seba naše pery a pozrieť sa smerom odkiaľ hlas pochádzal. Na ľavej strane stáli všetci naši rodinný príslušníci, ktorí boli s nami na dovolenke a vyjavene na nás pozerali. Naše matky sa držali za srdcia, Arthurovi mal na tvári úškrn a Valentine sa usmiala.

"Luna Garcia!!!!"

"Sebastian Leclerc!!!"

Obe naše matky na nás zakričali v tú istú chvíľu a my sme vedeli, že sa nevyhneme dlhému rozhovoru, ktorý nás čaká. Nevinne som sa na obe usmiala no Seb ich mal akosi na háku a moju tvár si otočil k sebe a vtisol mi ešte jeden letmý bozk, predtým ako sa postavil. Natiahol ku mne ruku, ktorú som prijala a tým pádom som sa postavila vedľa neho.

"Prečo ste nič nepovedali?"

"Prečo sa to dozvedáme takto?"

"Ako dlho to trvá?"

"Dúfam, že to nie je len úlet."

Obe naše matky sa prekrikovali v otázkach a presne toto bol dôvod, prečo sme im to nepovedali skôr. Arthur sa veľmi dobre zabával, pretože ruku mal na tvári, keďže sa snažil zamaskovať smiech, ktorý sa dral z jeho úst.  Zamračila som sa na neho v domnení, že pochopí aby sa nesmial no on urobil presný opak. Začal sa smiať načo ho Valentine udrela do ramena.

"Vysvetlíme vám to len sa upokojte a obe buďte chvíľu ticho."povedala som im jemne aby sa nenaštvali ešte viac. Obe si prekrížili ruky na prsiach a pohľadom hovorili "Začnite hovoriť inak bude peklo."