Láska, strach a viera |Charles Leclerc|

•18•

"Choď ja neviem kde... hlavne ma nechaj dýchať. Potrebujem sa ukľudniť, chcem sa dobre kvalifikovať aby som zajtra vyhral!"možnosť protestovať som jej nedal. Do uší som si dal slúchadlá a zapol som si hudbu.

Luna

"Chalani dosť..."smiala som sa na nich. Boli sme v jednej veľkej spoločnej miestnosti, kde sa po závodoch uskutočňujú rozhovory. Hrali sme tancovanie okolo stoličiek. Chalani boli dosť súťaživý a preto, keď ostala jedna stolička a dvaja išli po nej schválne sa strkali, potkýnali alebo toho druhého vzal za ruky a stiahol ho zo stoličky. Boli ako malé deti. Aj s Luciou sme sa na nich smiali.

"Vyhral sooooom!!!" to by nebol Daniel, kedy Landa nezhodí zo stoličky a on si na ňu sadne. Podotýkam bola to posledná stolička.

"Ty si ma zhodil..podvádzal si!"oponoval mu Lando.

"Buď ticho šteňa." po tejto vete sme všetci vybuchli do smiechu. Lando má 20 rokov, za pár týždňov 21 a je najmladší jazdec. S nimi sa človek nenudí.

|27.09.2020-nedeľa|

Ranná porada bola pre mňa utrpením. Moje miesto vedľa Sebastiana sa nezmenilo, takže som si musela vedľa neho sadnúť. Vládla medzi nami divná energia, ktorú si všimli aj ostatní.  Ani raz sme sa na seba nepozreli. Ja už z princípu, aby si uvedomil ako detinsky a sprosto sa správal. Samozrejme som stále bola urazená, že mi dva týždne nezavolal a nenapísal, keď som ho potrebovala.  To mu tak ľahko nezabudnem. Taktiež mu nezabudnem to ako hnusno na mňa vyletel.

"Luna dnes musíš komunikovať so Sebastianom. Jeho pretekový inžinier ostal na hoteli s horúčkami."moja pozornosť sa upriamila na Mattia. Robí si srandu?

"Čo prosím? Nie ďakujem, určite sa nájde niekto lepší kto s ním bude komunikovať."slušne som sa ho snažila odmietnuť. Jeho pohľad, ktorý na mňa hodil ma presvedčil o tom, že vyjednávanie dnes nemá cenu.

"No lepšie si mi fakt vybrať nemohol." ozval sa pán najmúdrejší, ktorého som mala chuť v tento moment zabiť.

"Kedysi si ma prosil aby som s tebou komunikovala, vraj ti to pomáha a chcel si vedieť môj názor" otočila som sa na neho so škodoradostným úsmevom. Prižmúril oči a ukázal na mňa prstom.

"Ty jedna..."

"Čo? No dokonči to Sebastian a neukazuj prstom, ukazujú len malý chlapci."vyzvala som ho na dokončenie vety, ktorú on ako som predpokladala nedokončil.  Prudko sa postavil zo stoličky a odišiel z miestnosti. 

----Závody----

"Radio check."slúchadlá som si upravila a mikrofón som si dala bližšie k ústam. Všetci boli pripravení na svojich štartovacích miestach.

"Počujem ťa Garcia...čisto a hlasno."jeho tón hlasu bol otrávený. Ten človek sa fakt nevie odosobniť.

"Teraz odlož ten otrávený tón hlasu Seb. Sme tu aby sme vyhrali a nie aby sme sa hádali."

"Rozumiem." z hlasu bolo počuť, že nie je nadšený ale musí súhlasiť. Ide mu o veľa.

Prvých 10 kôl máme za sebou. Zatiaľ sa nič drastické neudialo, pneumatiky mu ešte držia, síce sa drolia ale ešte minimálne 10 kôl na nich musí odjazdiť. V každom závode musíte ísť minimálne raz do boxu na výmenu pneumatík. Niektorí jazdci si ich vedia po šetriť čo najdlhšie a tým pádom si vedia spraviť nejaký časový náskok. No nájdu sa aj takí čo idú po pár kolách do boxu a horšie sa im potom jazdí. Pre tento závod zvolil tím medium pneumatiky žlté.

Pneumatiky sú rozdelené na 3 skupiny. Červené (soft)-mäkké pneumatiky, označované aj za najrýchlejšie. Rýchlo sa na trati zohrejú.  Žltá (medium) - stredne tvrdé pneumatiky a biele (hard) tvrdá sada, ktorá sa najťažšie zahrieva na trati. Skoro vo väčšine prípadov sa používa červená sada. Avšak záleží to na povrchu a okruhu. Preto jazdci s tímom, ešte pred prvým tréningom prechádzajú trať pešo. Aby si ju omérkovali.

Na obrazovke pozorujem dianie na trati a z ničoho nič za Sebastianom do mantinelu narazí Albon. To znamená len jedno safety car. Jedinečná príležitosť ísť do boxu.

"Safety car.. box..box..."musela som jednať rýchlo, pretože už bol v sektore tri, a jeho závodné auto sa blížilo k odbočke do boxu.

"ok.." tím už vedel, že ide do boxu a pripravili pre neho žltú sadu. Bude ju musieť zohriať čo dúfam, že sa mu podarí. Dnešná výmena trvala úžasné necelé dve sekundy. Sebastian sa zaradil naspäť na svoje miesto, nik ho našťastie nepredbehol kým bol v boxe. Po pravde trištvrte jazdcov využila safety car a išlo do boxov.

Ďalšie kolá sa snažil dohnať mladého Landa, ktorý sa veru svojho štvrtého miesta vzdať nechcel. Veru Lando bojoval a štvrté miesto mu ostalo. Dnešné závody skončil na piatom mieste, ktoré si zaslúžil. Štartoval až z deviatej pozície, takže si o štyri prilepšil a získal viac bodov pre tím.

"P5 nie zlé, ehm..no...mohlo to byť aj lepšie..."v slúchadlách sa mi ozval jeho hlas. Práve išiel pomalé kolo.

"Skvelý závod Seb, veľmi dobré umiestnenie, môžeš byť na seba hrdý." treba ho pochváliť, i keď sa s ním normálne nerozprávam teraz som jeho jediný člen, s ktorým dokáže komunikovať.

"Ďakujem...celému tímu...aj tebe...rýchla reakcia pri safety car. " nad jeho pochvalou som sa musela pousmiať. Potešila ma? Jednoznačne áno.

_________________________________

Ospravedlňujem sa za neskoré pridanie, nebolo v pláne napísať ďalšiu časť až v sobotu. Ďalšia časť už čoskoro.