Na dne

Bré ránko;

Kto, do kelu, mi zvoní pri dverách o ôsmej ráno?

S dupotom som vyliezla z postele a šla k dverám.
Dnes budem asi fakt veľmi mrzutá. Človek má deň voľna po nočnom záťahu a niekto mu o ôsmej ráno zvoní pri dverách. Ak to nie je niečo dôležité, asi toho dotyčného vlastnoručne zaškrtím.
"Bré ránko. "Za dverami stál Zayn, s taškou z nejakých potravín a vtisol mi rýchly cmukanec.

"Bré?" Zatiahla som prekvapene.

To už ma obišiel a vošiel do bytu, priamo do kuchyne.
Čo to do pekla má znamenať? Pomyslela som si.

Stála som pred otvorenými dverami, nevediac, čo si o tom myslieť.

"Dobré ráno, slečna Sparxsová." Do dverí mi nazrela jedna z tých "vytúžených" susied, ktorá ohovorí aj to, ako si zašnurujete tenisky. Následne navštívi každého v paneláku a všetkým to bude zvestovať.

"Aj vám." Slušne som odzdravila a čo najrýchlejšie zabuchla dvere.

"Tak....ako si sa vyspala?" Spýtal sa ma, zatiaľ čo do chladničky ukladal potraviny, ktoré nakúpil.

"To čo má znamenať?" Nechápavo som sa prizerala, ako mi zapĺňa chladničku potravinami, za ktoré som ja nedala ani cent.

"Čo má znamenať čo?" Milo sa usmial a pokračoval vo vykladaní.

"Toto." Podstúpila som k nemu a do ruky chytila jeden z jogurtov.

"Jogurt." Zasmial sa, vzal mi ho z rúk a vložil ho do, teraz už takmer plnej chladničky.

"To vidím." Zagúľala som očami. "Ale čo má znamenať to, že si sem nacupkal s plnými taškami jedla a vykladáš to u mňa, akoby som si to bola kúpila ja sama?"

"Kúpila si si mňa." Pritiahol si ma k sebe. "A ja nedovolím, aby si mala prievan v chladničke. Ešte mi prechladneš."

Znova ten jeho úsmev ktorému sa nedá odolať.

"No a teraz sa hneváš ty." Skonštatoval.

"Nehnevám. Chcem aby si mi povedal, koľko si v tom obchode nechal." Odtiahla som sa.

"To nemyslíš vážne." Priblblo na mňa pozrel.

"Ale myslím."

"To ti nepoviem." Tvrdohlavo pokrútil hlavou.

"Fajn. Ja sa idem umyť a ty si to zatiaľ premysli."

Odkráčala som do kúpeľne.

No, tak toto bolo trošku prehnané. Bolo to dosť divné. Naklusá si sem s igelitkami plnými potravín a vykladá ich do mojej kuchyne. Teraz si naozaj pripadám ako nejaká chudera. Doteraz som to zvládla aj sama a hladom som naozaj neumrela. Možno by som mu to takto aj mala vysvetliť. Naozaj ma milo prekvapil, aj potešil, ale nechcem aby to takto fungovalo.

Hodila som si sprchu a dala sa do poriadku.
Tak fajn. Idem na to.

Odhodlane som vyliezla z kúpeľne.

"Zayn?" Oslovila som ho. Práve sa zvŕtal pri sporáku. Celá miestnosť voňala tak prenikavo, až som zabudla aj na to, čo vlastne chcem povedať.

"Áno?" Vrátil ma spať do reality.

"Ehm....no...mohli by sme sa porozprávať?"

"Samozrejme." Sadli sme si k malému jedálenskému stolu.

"Tak. Počúvam." Ponad stôl sa natiahol za mojou rukou, ktorú následne chytil. Chvíľu som zízala na naše prepletené prsty.

"Nechcem aby to vyznelo zle." Začala som. "Ale....prosím.....nechcem aby si ma živil alebo nakupoval veci do domácnosti, ak ťa o to sama nepožiadam."

"Aha." Trochu sklesnuto sa usmial.

"Neber si to zle, no ja si teraz pripadám, ako nejaká chudera. Chodím do práce, nejaké tie peniaze mi predsa idú aj z kapely....neumriem....ak to už bude naozaj také zlé, že skutočne nebudem mať čo pod zub, sľubujem, že ti o tom poviem." Dokončila som svoj prejav.

"Si iná." Povedal.

"Ako iná?" Nechápala som.

"Si iná ako bola Liama." Ozrejmoval mi.

"Kto je Liama?" Stále som bola mimo obrazu.

"Moja bývalá frajerka." Odpovedal. "Ona bola vždy tá, ktorá všetko dirigovala, bola len na peniaze, a podobné veci, ako som spravil teraz ja úplne. Prehlásila, že ju si treba vydržiavať a tak som to robil. Neviem prečo som si myslel, že si rovnaká."

"Nie som." Pokrútila som hlavou. "Život ťa naučí, život ťa poučí." Povedala som vetu, ktorú mi vždy vravel Chriss ... "Mňa naučil veľa veciam, a budem sa ich držať. Pretože tak to je správne."

"Presne pre toto ťa ľúbim." Zaľúbene sa na mňa pozrel.

Spočiatku som chcela uhnúť pohľadom, no keď som tak naňho pozerala, keď som tak hľadela do tých jeho modro-sivých očí, odhodlanie uhnúť pohľadom, ma prešlo.

"Mala by si sa naraňajkovať." Vstal od stola a na tanier mi naložil to, čo pripravoval. Chutilo to priam úchvatne, no nezvykla som raňajkovať, a tak mi to dolu krkom moc nešlo.

"Chutí?"

"Je to úžasné." Neklamala som. Naozaj to chutilo skvelo. "No na raňajky som zvyknutá neni." Mykla som plecom.

"Tak to ti odporúčam všetko zjesť, pretože pred sebou máme náročný deň?"

"Čo?" Nechápala som.

"Musíme ísť za Elizs, poprosila ma, aby sme k nej dnes prišli. Svadba je už v decembri, treba začať plánovať."

"Pane Bože, to už v decembri?" Čudovala som sa.

"Áno." Prikývol. "Bude to krásna, zimná svadba."

"To teda bude." Súhlasila som.

_______________________________________

"Tak čo, môžeme ísť?" Do kúpeľne mi nazrel vysmiaty Zayn, ktorý doteraz sedel pri telke a sledoval nejakú komédiu. Ja som sa zatiaľ rozhodla sa namaľovať a nejako učesať.

"Môžeme."

Výťahom sme sa zviezli dole.

"Šoféruješ." Hodil mi kľúče a ja som ich mu len tak-tak chytila.

"Nie?" Vypliešťala som oči.

"Ale áno." A sadol si na miesto spolujazdca.

Je pravda že vodičák mám a to vďaka Chrissovi, ktorý mi ho pomohol zacvakať, no za volantom som od vtedy nesedela...

"Vylez. Ja nešoférujem." Znova som otvorila dvere na strane spolujazdca a potiahla ho za rukáv.

"Nevyleziem. Buď šoféruješ, alebo sa nepohneme."

"Fajn." Sadla som si za volant. "Chceš sa nájsť v tejto, alebo až v tej ďalšej križovatke?"

_______________________________________

"No, nebola to až taká katastrofa." Utešovala som sa. Áno, samú seba som utešovala, pretože Zaynov vystresovaný pohľad prezrádzal, že za volant ma už nikdy nepustí.

"Nie....nebola..." vykoktal zo seba Zayn. "Ale cestu späť odšoferujem ja." Poklepal po opierke na ruku na dverách a vystúpili sme. Zamkla som auto a kľúče strčila do kabelky.

"A prečo vlastne ideme riešiť mi ich svadbu?" Toto mi doteraz neobjasnil.

"Tak....tebe treba zjednať nejaké šaty, ja potrebujem nejaký ten oblek, treba vybrať sálu, kostol, výzdobu na auto a podobné veci. Veď to určite poznáš."
Nie, nepoznám.
"Tak poďme na to." Preplietli sme si prsty a ruka v ruke sme šli k Elizs.