Jablká

 Otec , otec to mi ani nehovor že nemožem ísť s Martinou von ,veď... Veď som chodník pozametal, psovi som dal žrať, auto umyl . No tak , otec , prosím ťa pusť ma, zbehnem ti po jedno pivo do obchodu alebo pokrájam ešte tie hrušky do suda na pálenku ?  

                                                                                                .

 ,,No tak si choď, len si choď, ale keby si ti náhodou ešte chcelo, mohol by si sa uráčiť pooberať trocha jabĺk zo stromu, veď to ti nezaberie ani 20 minút." povedal otec trochu ironicky a trochu s nádejou, že Tomáš príde k rozumu a dá najavo, že najprv sú povinnosti a až potom zábava. A Tomášovi bolo nad slnko jasné, že tá to tatkova frázička "keby sa ti náhodou chcelo" nesie zo sebou podtón istého "Okamžite sa do toho pusť, inak nikam nejdeš!",,A nezabudni, že vo štvrtok večer  ideme spolu odšťavovať jablká, tak aby si bol k dispo!" dodal otec. 

                                                                                               .

  Vo svojej hlave rozmýšľal nad iným rébusom .Stále nemohol úplne prehltnúť jeho rozchod s predroka. A mohol mať ženy a aj sa s nimi milovať, ale necítil u nich nič také silné čo cítil v minulom vzťahu. A to ho trošku žralo, niekedy, keď si to uvedomoval, vtedy trošku dosť, ale nebolo to až také zlé, lebo on si často veľa vecí veľmi neuvedomoval, mal totiž vo svojom vnútri so sebou samým vysporiadanú jednu vec, a to tú, že ukojil svoju neukojiteľnú túžbu všetko chápať. Rozhodol sa pre dôkladné pozorovanie a vnímanie poprepletané s instým nenásilným sarkazmom, nazýval to "šerlokovanie" (toto slovo si autor vymyslel sám, je totiž fanúšik inteligencie ) . ,,Nemusím všetko chápať, posnažím sa v tom iba plávať, plávať životom ako veleryby v oceáne, ako hýpíci v starom karaváne a k tomu celému pridám svoj sedliacky rozum!" zahlásil raz Tomáš vzylkajúc s rozbitými hánkami od boxovacieho vreca pod horúcou sprchou, ktorá plakala s ním. Tomáš najradšej plakal v sprche, nazýval to: kamufláž.

                                                                                             .

Miloval zvieratá , obdivoval na nich ako ešte nezabudli byť spojené s prírodou. Teda pokiaľ sme ich to my ľudia akosi nezačali odúčať. Len si zoberte takého psa ,ale kľudne si môžete zobrať aj slona. Ráno dostane žrať ,večer dostane žrať. A to sme len na začiatku . Tomáš si celkom nevedel ani veľmi nechcel predstaviť čo sa stane alebo deje zo zvieratami ,ktoré žijú v bohatých rodinách ,kde zohrávajú úlohu viac hračky ako zvieraťa. Táto skutočnosť ho desila viac ako klauni a samota. 

                                                                                              .                                               

Tomáš bol celkom normálny chalan.Okrem iného stihol vo svojom živote zažiť pár pestrých chvíľ. Dalo mu to dve perspektívy: Neboj sa robiť chyby , a počúvaj ĺudí. Podľa jeho skromného názoru tak trochu sral na seba a aj na školu, nemal toriž rád robiť veci, do ktorých sa musel krvopotne nútiť,ale domnieval sa ,že  ľudom robil ich život trochu znesiteľnejším.Niekedy, keĎ mal Tomáš filozofickú prechádzku lesom, parádne si vedel užívať utápanie sa vo svojich myšlienkach. Mal to rád, ale ešte radšej mal, keď ich potom mohol preberať s niekym iným a nachádzať v tých rozhovoroch smiech. Bol presvedčený o tom, že keď sa s ľudmi smeje tak sa ich duše približujú k ako to on nazýval detskosti .

                                                                                              .

 Jeho pravý skutočný obrat v živote nastal až po tom ako stretol ľudí, ktorí rozmýšľali aspoň zo štipky tak ako on. Martina, bola určite jedna z nich. ,, Nad tým menom som sa nikdy nezamýšľal..." Asi nebolo prečo zamýšľať sa. (Zamyslel sa) Už pri prvom pohľade na ňu, prišla do jeho mozgu sonda ( Tomáš hodnotil ľudí snažiac sa ich šerlokovsky a dôkladne čítať ). Čítal, že toto dievča bolo naozaj prirodzene pekné, ale pri pozorovaní si stihol všimúť komerčnosť a upravenosť  čo ho sprvoti trochu vyľakalo a zneistilo, no nedovolil si predbiehane súdiť pokiaľ neprehovorila.Bola taká záhadná a nepreskúmaná, že sa odrazu náramne začal tešiť na nastávajúce udalosti prvého stretnutia. Od toho dňa sa na istom leveli jeho vedomia začal formovať istý cit k nej ,možno dva... ,,Zvláštne ! " pomyslel si Tomáš , ,,už dlhšie nikto nerozdúchal popol v mojej duši tak, aby čoilen iskierka pošteklila moje kamenné srdce." 

                                                                                              .

Dalšia sutočnosť, ktorá spojila týchto dvoch ľudí bola pravdepodobne tá, že obaja vypadli na tých istých dostkách toho istého divadla v ten istý deň z tých istých prímačiek. Táto prvotne negatívna skúsenosť časom vytvorila silné medové lepidlo,  pre ktoré Tomáš dokázal dôjsť  až za hranice svojho konania voči žene. Došiel do momentu,  keď neraz kvôli nej nadránom ukradol rodičovské auto, aby prešiel za noc stovky kilometrov len aby mohol byť sňou. Momenty s Martinou boli neopísateľne krásne, vyplnené smiechom, myšienkami, teplom, hudbou a šialenými nápadmi a výletmi autom do neznáma za čírou hviezdnou oblohou. Tomášovi to bolo úplne jedno. Bol v rauši.Bolo to zakázané, hriešne a tým exponenciálne príťažlivé.  

                                                                                               .                                 

Do toho ešte k tomu prišla teta korona. Bolo to obrovské vzrúšo. Korona, to je presne tá teta ,čo vám potichu kradne broskyne ,čo pretŕčajú spoza plota . Ale ako to občas s takýmito rozprávkovými vzťahmi-nevzťahmi chodí. Jeden smutný večer, keď bol Tomáš hrať s kamarátmi na jednej vinici poker, začali mu chodiť od Martiny dosť zvláštne správy na Messenger. A aj keď bol Tomáš idiot, cítil ,že medzi nimi je od samého začiatku niečo nevypovedané. Tomáš sa domnieval, že to chce čas. A tak netlačil na pílu. Predsa len aj on v sebe prechovával istý tlak z minulého vzťahu. Keď mu v ten večer Martina Budínová v hodinovom rozhovore nepriamo oznámila, že ešte stále miluje Ivana Adámyho, zlomilo mu to srdce. Vyšiel z neho veškerí med, vošiel jed , navrela žila na čele a vynorila sa veľká túžba nastúpiť do auta, pustiť si pomalú hudbu a odviesť sa nikam. Tomáš plakal. Slzy sa mu stretávali na prírodne zanedbávanej brade, odkiaľ padali na podlahu starého renoltu. 

                                                                                      EPILÓG

Tomáš vyrástol,  začal riešiť úplne iné veci a stal sa slobodným. Rozhodol sa úplne sa odovdzať osudu. Znovu mohol bozkávať a milovať dievčatá ,ale pri svätom Onanovi prisahal, aby už nikdy nebude tak najivne verný a dá sa radšej do vzťahu so slečnou Slobodou, dovtedy, kým nenájde Niekoho kto dokáže aj s jeho nedokonalosťami prekonať každú prekážku. Niekoho , kto bude milovať jeho prdy v spánku a kto sa bude smiať na jeho uletených vtipoch a nechá sa  verne viesť za ruku do neprebádaných vôd Tomášových spontánnych nápadov. Niekoho tak nenormálne normálneho ,až sa mu pri pomyslení na toho človeka zdvyhlo 17 lícnych svalov a Tomáš sa veľmi nebadane pousmial.

A ako to bolo s Martinou ?  Keď to nešlo inak, snažil sa aspoň o kamarátstvo, ktoré by bolo dnes možno aj kvitlo nebyť tie skurvené jablká, ktoré musel už hodinu zbierať.