2:00 am
"Ethan ?"
"Čo sa deje ?"
"Pamätáš si na tú chvíľu, keď sme tu sedeli a neboli sme pripravení povedať naše tajomstvá ?"
"Pamätám si to veľmi dobre. Len stále neviem či je správny čas ich povedať. Možno ten druhý povie práve to čo nechceme počuť. Alebo jednoducho nebudeme pripravení sa zmieriť s tým čo ten druhý povie."
"A čo, keď ten druhý povie presne to na čo čakáme už dlhú dobu ? Čo keď sme stratili príliš veľa času, ktoré sa už nedajú vrátiť ?"
"Je pravda, že sa nedajú vrátiť, ale stále budem na naše spoločné chvíle spomínať. Boli to najkrajšie obdobia strávené s tebou. Nech sa stane čokoľvek, budem na teba spomínať len v dobrom."
"Ethan..aj keď neverím na sľuby, tak ti sľubujem, že na teba nikdy nezabudnem. Nezabudem ani na tvoje slová, ktoré tak milujem. Budeš vždy v mojom srdci."
"Cítim to tak isto, Oli."
