Autobus číslo 67//Yoonseok//

30.

Už nikdy sa tam nevrátim. Ani keby som mal bývať na ulici, do toho bytu už nejdem. Už nikdy síce neuvidím mamu, no ona o mňa aj tak nikdy neprejavovala záujem.

S touto myšlienkou, som vstal až príliš skoro. Hobi ešte spokojne spal. Teraz, počas spánku bolo počuť ako sa mu ťažko dýcha. Obdivujem jeho vytrvalosť.

Už som ďalej nemohol ani ležať, kdežto ešte spať. Sadol som si preto do okna, z ktorého som sledoval ružovú oblohu, z ktorej neskôr vyšlo slnko. Hobi sa v posteli občas pomrvil. Z chodby sa ozývali tiché kroky jeho mami a jemné škrabkanie na dvere od Hope. Otvoril som ich a on vletel dnu. Chvostíkom sa mi omotal o nohu a pokojne priadol. Spolu sme si sadli na posteľ, kde sa mi uložil na nohách. Jeho jemnučký čierny kožúšok za sebou v obliečkach nenechával ani stopu.

Zatiaľ, čo ešte Hobi spal, som nedokázal vypustiť myšlienku o tom, že vlastne už nemám domov. Nedalo mi to, preto som si hľadal miesto, kde budem môcť po prvý krát sám existovať. Miesto, ktoré bude patriť iba mne a na ktoré si popri škole budem vedieť zarábať.

Keď sa Hobi zobudil, zamyslene som pozeral do stropu a počítal som. ,,Deje sa niečo?" Chytil ma teplučkou rukou za stehno. ,,Nie, všetko je fajn." Upravil som mu rozstrapatené vlasy a pohladkal som ho po líci.

Chvíľu sme sa rozprávali. Až kým Hobimu nezačalo vŕzgať v bruchu od hladu. Vtedy sme zišli dolu, kde pri stole sedela Hobiho mama aj stará mama. ,,Dobré ráno chlapci." Obe sa na nás usmiali. ,,Hobi poď sa rozlúčiť, stará mama pokračuje ďalej. Ide ešte k jej sestre k moru." Hobi sa nadšene usmial a sadol si k nim. Ja som ho nasledoval. ,,Prinesieš mi nejaké mušle? Ako vždy?" Ustarostene sa usmiala a prikývla.

,,Spravím vám toasty." Hobiho mama vstala a odkráčala do kuchyne.

,,Donesiem ti čo len budeš chcieť." Pobozkala ho na čelo. Zatiaľ priniesla Hobiho mama hotové toasty, ktoré sme rýchlo zjedli. Hobiho stará mama bola už oblečená a vychystaná, preto akonáhle Hobi dojedol, sa obe pobrali k dverám.

,,Drž sa srdiečko." Pohladkala Hobiho po líci a potom sa obrátila na mňa. Tiež ma pohladkala po líci. ,,Obed máte v chladničke. Vrátim sa okolo štvrtej." Obe zmizli za zatvorenými dverami.

Hobi ma chytil za ruku a vytiahol ma k jeho izbe. ,,Poďme si hore pustiť nejaký film na plátno." Nadšene zahlásil, a vybehol po rebríku do podkrovia. Sadol si do stredu a uprene na mňa hľadel. ,,Nechceš si radšej čítať?" Pozrel som smerom na malú kôpku kníh. ,,Tak ty si čítaj a ja si budem kresliť."

V tichosti sme sa poskladali tak, ako bolo každému príjemné. Cítil som sa, ako keby som ležal v oblakoch. Celým podkrovím sa rozliehalo úplné ticho. Sem tam, bolo počuť obrátenie stránky a keď sa človek poriadne sústredil, bolo počuť Hobiho ceruzku šúchajúcu sa o papier. ,,Čo to vlastne kreslíš?" Hobi sa sústredil na kreslenie, pričom si vôbec nevšimol moju otázku. Zatvoril som knihu a nahol som sa nad skicár, do ktorého si kreslil. ,,Oblečenie! Ty navrhuješ oblečenie." Hobi sa usmial a položil skicár na bok.

Bol som nad ním nahnutý, čo bolo v náš prospech. Veľmi jednoducho sa dal neveľký priestor medzi nami skrátiť bozkom. Z Hobiho bolo dnes cítiť niečo iné, ako obyčajne. Cítil som z neho dravosť. Takú, ktorú som doteraz cítil iba vnútri v sebe pokaždé, čo som sa ho dotkol.

Jemne som mu rukami zašiel pod tričko, ktoré som mu odhrnul až ku krku. Sám si ho vyzliekol a zhlboka dýchal. Pozeral sa mi priamo do očí, ktorými si pýtal viac. Perami a jazykom, som si označil cestu od kľúčnej kosti, cez hruď, rebrá, brucho až k podbrušku. Mal som v pláne prestať. Preto som sa vrátil k jeho pootvoreným perám.

,,Prosím..." Hobi potichučky povedal so zatvorenými očami. ,,Si si naozaj istý, že to chceš?" Otvoril oči a zakusol si do pery. ,,A ty to chceš?" Neváhal som. Znovu som naše pery spojil v bozk. V hlboký a žiadostivý. ,,Prosím povedz to nahlas." Hobi bozk prerušil a spýtal sa. Presunul som sa na jeho krk a k jeho uchu. ,,Chcem ťa tak veľmi..." Usmial sa.

Vzal koniec môjho trička a bez problémov ho cez hlavu pretiahol dolu. Hodil ho niekde za seba, čomu ani jeden z nás nevenoval pozornosť. Na jeho nohaviciach, som rozopol gombík a zips. Už cez jeho nohavice som cítil, že už nie je cesty späť. Opatrne som mu ich úplne zvliekol. Ponožky nemal, čiže bol teraz iba v boxerkách. Od jeho pier, som sa presunul na stehno, ktoré som taktiež obdaroval bozkami. Napokon som aj jeho posledný kúsok oblečenia celkom odstránil. Ležal predomnou úplne nahý a zraniteľný. Zároveň jemný a nežný. Celkom nádherný.

Veľmi to chcel. Bolo to na prvý pohľad jasné. Chcel som, aby sa cítil lepšie, ako kedykoľvek predtým. Jazykom, som navlhčil celú jeho dĺžku, pričom slastne zastonal. Vzal som ho celého do úst, na čo sa zaklonil a nahlas vzdychol.

Ešte som bol skoro celý oblečený. Preto som si rozopol nohavice a vyzliekol som si ich. Hobi sa posadil. Jeho hebkými rukami mi stiahol aj spodné prádlo. Tiež to robil prvý krát, preto opakoval po mne. Do jeho vždy usmiatych úst si vzal mňa. Celé moje telo zaliala slasť. Dýchal som nahlas a zhlboka.

Jemne som ho sotil na chrbát. Venoval som sa jeho ústam, zatiaľ čo som sa prstami presunul k jeho otvoru. Pomaly a jemne som najskôr jeden a potom druhý do neho vtlačil. Pomedzi bozky nahlas vzdychol a pevne zovrel moje predlaktie. Pokračoval som ďalej, čo spôsobovalo viac jeho vzdychov.

Špičkou, som pritlačil o jeho otvor. Pomaly a jemne som do neho vnikal, pričom Hobi v rukách zvieral deku pod nami. ,,Keby niečo, prosím hneď mi to povedz. Nechcem ti ublížiť." Nič nepovedal. Až kým neuvoľnil zovretie na deke som sa nepohol. Celý sa uvoľnil. Vtedy som pokračoval. Pomaly, som sa v ňom pohyboval. Vzdychy nás oboch, sa rozliehali miestnosťou. Obe naše telá napĺňalo vzrušenie.