Klop. Klop. Klop.
Ally otrávene zdvihla hlavu k dverám.
,,Hee?"
Dovnútra vošiel otec. Ally si pomaly sadla a dívala sa na vychystaného otca.
,,Ehmm.. prišiel som...sa rozlúčiť .''bolo vidieť malý náznak úsmevu na jeho perách.
Ally vstala. Objala ho.
,, Dávaj si pozor.'' povedala mierne naštvaným tónom.
,,Ally...Prepáč mi to všetko.... Ja...''otca vyrušil telefón,ktorý začal v obývačke zvoniť.
Crrrrrrn. Crrrrn. Crrrn.
Ally prevrátila oči.
,,Maj sa. Mám ťa rád.'"položil jej nejakú obálku na stôl a išiel zdvihnúť telefón.
So spýtavým pohľadom Ally začala obálku trhať. Ani si neprečítala, od koho list je , len začala čítať:
Ahoj, Ally, to som ja, Kathryn. Viem že teraz neprežívaš najľahšie obdobie a že som odišla asi v najvhodnejšiu chvíľu , no chcem, aby si vedela, že som tu pre teba aj keď niekoľko stoviek kilometrov :)) .
Veľmi mi chýbaš a čoskoro prídem domov. Taktiež je tu niečo čo ti musím povedať, no zatiaľ to nie je informácia na plný úväzok , tak s tým chcem počkať...napíš mi , ako sa máš , čo robíš keď tam nie som ...a čo Alexej, hmmm? Stretávaš sa s ním ? :DDD...
Ally prevrátila oči. Typická Kathryn.
Pokračovala v čítaní:
Ja sa teraz nemám moc dobre, pretože babka vyzerá byť chorá viac, ako my naši dovolia dozvedieť sa. Dosť sa bojím toho , čo sa stane. Dúfam, že mi odpíšeš a zdvihneš mi náladu :))).
A keď prídem domov, zdvihnem ju zase ja tebe!!! 🖤
S pozdravom, Kathryn
Ally zaskočila tá časť o babke Kathryn. Teda, obidve už dlhší čas vedia, že je chorá, no tentokrát už sa to asi zhoršilo. Kathryn vie celkom zadržiavať pocity v sebe a tváriť sa že sa nič nedeje, no keď ju niečo dorazí, všetko to znejú vyletí. A práve pri takýchto ,,výletoch" je tu pre ňu Ally. Chudák Kathryn. Vstala z postele a vybrala novú obálku . Zabodla do nej hrot pera, no nič nedokázala napísať ...skrátka nemohla. Vstala , zišla dole do kuchyne a spravila dve porcie raňajok. Hádajte pre koho. Zavolala tetu Lesiu , pretože potrebovala spoločnosť. Po odchode tety Lesii Ally vyšla na záhradku a začala ju obrábať. Bol to skvelý pocit , sa takto odreagovať, keď vtom...
,,Ahoj.''pozdravil Alexej, zhodil zo seba tenkú pruhovanú tmavomodro- bielu mikinu na zem a sadol si na ňu.
Dejávú.
Ally sa usmiala. ,, Čau.''
,, Makáš ?''pozrel sa na veľmi pekne upravenú záhradku.
Ally vytiahla ruky z hliny a povedala . ,,Môj druh oddychu.''
,,Wau."
,,Hmm.''
,,Čo keby si nachvilu prestala ,,oddychovať'' a mohli by sme kdesi skočiť , vieš, na rozveselenie.''
Z Alexejovej uštipačnej poznámky o jej oddychovaní si nič nevzala a prikývla. ,,Ja viem presne kde..''zamumlala potichu , keď je to trklo.
,,Čože ?"
,,Viem, presne kde pôjdeme.'' zdvihla hlavu a uškrnula sa na neho.
,,Hehe, dosť sa obávam, čo ti teraz napadlo, ale okeeej.'' zatiahol.
Ally ho zatiahla až na koniec dediny na veľkú, dlhú lúku, ktorú celú prešli až sa dostali ku krásnym , nie veľkým lužným lesom. Voda v lesoch bola neskutočne priezračná, dokonca v nej zahliadli raka. Les bol celý uložený v machu, naozaj nádhera.
,,Wau."povedal Alexej.
,,Pff.'' zasmiala sa Ally.
,,Čo ?" Zastavil Alexej a usmial sa na ňu.
,,To nie je všetko, ty romantik....toto nie je ono, avšak aj tu sa chodím zrelaxovať .''
,,Čože ?!" Vypleštil oči.
,,Čo?" Zasmiala sa na udivenom Alexejovi.
,,Povedala si práve ,,romantik''?
,,No jasné .''prikývla a začala ho imitovať. ,,Wau, lužné lesy, také romantické....''
,,Veď počkaj..."rozbehol sa za ňou a Ally začala zdrhať. Chvíľu kričali na celý les a naháňali sa ,no zachvíľu sa Ally potkla o vystúpený koreň stromu a zletela na zem .
Keďže v tesnom závese za ňou bežal Alexej tak chcel rýchlo pribrzdiť, ale nestihol, a zdrúzgal sa vedľa nej.
Začali sa rehotať a celý mokrý a zablátení pokračovali v ceste. O pár minút vyšli z lesa a pred nimi bola... veľká skala. Nie veľká , obrovská...šikmá, strmá , úžasná skala !
,,Kokos, tak toto....mi vyrazilo dych.''Alexej vyvaľoval oči.
,,Vedela som, že sa ti to bude páčiť.''
,,Páčiť ? Toto je ...brutaaal!''
Ally sa usmiala. ,,Nuž, ja už som taká , vyberám a poznám len tie najlepšie lokality...ale udivuje ma, že to tu nepoznáš ... Síce tu nebývaš dlho, ale myslela som si , že v tomto zákutí si už bo-''
Ally nedopovedala vetu, a keď sa otočila smerom, kde mal Alexej ešte stať už ho nebolo.
Zachvíľu ho videla kráčať hore kopcom totálne nadšeného . Zasmiala sa. ,,Veď počkaaaaj!?''
,,Veď pohniiii...''
