Deväť

294 19 0
                                    

,,Takže vlastne stačí, keď to budem pomaly uvoľňovať, áno?" opýtal sa Spencer, keď spoločne odnášali motorku späť do garáže.

,,Áno. Len dávaj pozor, aby to bolo plynulé." Spencer prikývol a potom sa bok po boku pobrali naspäť k šatniam, pred ktorými ich už čakal Bastian. Raelyn pri pohľade naňho len pretočila očami. Dúfala, že sa mu tentoraz vyhne.

,,Ahoj, Bas," pozdravil svojho brata Spencer.

,,Čau, kamarát. Tak ako?"

,,Najlepšie, ako môže byť. Raelyn je skvelá. Veľa ma toho naučila." Bastian si Raelyn premeral.

,,To ti verím," odpovedal bratovi, no očami stále pozoroval Raelyn. Tá si však nechávala jej typický výraz, z ktorého nevedel nik nič vyčítať.

,,Okej, ja sa idem prezliecť. Maj sa, Raelyn. Vidíme sa v piatok," Spencer Raelyn zakýval a zmizol za dverami do šatne.

,,Maj sa," odkričala mu," teda vy obaja."

Potom vykročila v pred smerom k Bastianovi , ktorého obišla a vydala sa ešte o pár krokov ďalej, kam vošiel Spencer. Otvorila dvere, na ktorých bol veľký nápis 'vstup len pre zamestnancov' a s pocitom Bastianovho pohľadu na jej chrbte ich za sebou zatvorila.

.
.
.

V piatok sa opäť všetci chalani z The Woods stretli u Raelyn doma. Tentoraz však o tom vedela. Aj keď tou myšlienkou najprv nebola nadšená, nakoniec privolila a dovolila Lydii ich zavolať. Keď sa však o pol ôsmej nedovalili len oni štyria, ale vedľa Bastiana kráčala malá červenovláska a vedľa Owena nejaký brunet, Raelyn sa viac tento nápad nepozdával. Súhlasila predsa s nimi štyrmi, nie s cudzími ľuďmi. Nenechala na sebe však nič poznať a na všetkých kývla hlavou.

,,Preboha, Nia! Tak dlho som ťa nevidela! Ako sa máš, dievča?" skríkla Lydia a utekala objať červenovlásku. Tá jej opätovala rovnako široký úsmev aj tuhé objatie.

,,Ide to. Momentálne mám po skúškach, tak som sa na chvíľu zastavila. Onedlho sa vraciam späť do Brooklynu," opäť sa usmiala a Raelyn stále nebolo jasné, čo je to dievča zač. Na prvý pohľad vyzerala trochu vulgárne, extravagantne. Jej hlas aj prejav bol však veľmi jemný.

,,Ty a tá škola," Lydia pretočila očami, no zasmiala sa. Potom sa vtrhla do náruče chalanovi, ktorý doteraz len všetko sledoval. Keď však okolo neho Lydia obkrútila ruky, naširoko sa usmial.

,,Jordan, zasa si vyrástol." Raelyn nechcela prerušovať túto chvíľu, trochu jej však prekážalo, že má v obývačke ľudí, ktorých stále nepozná.

,,Rae-Rae, čo sa tak mračíš?" objavil sa vedľa nej JJ a prehodil jej ruku cez plecia. Ona len mykla plecami.

,,Už som to vravel niekoľkokrát a nikto ma nepočúva. Nedostatok sexu," prehovoril Bastian a Raelyn pretočila očami.

,,Už som to vravela niekoľkokrát a stále to nevieš pochopiť. Si trápny a detinský," vrátila mu.

,,Dobre vy dvaja, dosť. Raelyn dovoľ mi ti predstaviť Niu. Kamoška a Bastianova bývala frajerka. Dala mu košom, keď odišla na univerzitu."

,,My sme spolu nechodili," ozvali sa naraz Bastian aj spomínaná červenovláska.

,,Čokoľvek. A toto je Jordan. Owenov brat. Oveľa menší debil ako Owen."

,,Krava," odfrkol Owen, no aj on vedel, že vraví pravdu.

,,Toto je Rae, majiteľka tohto bytu a moja kamoška," pokračovala Lydia, na čo ju Raelyn obaja pozdravili a venovali jej úsmev. Ona však naďalej ostala ticho.

,,Máš veľmi pekný byt," prehovoila k nej Nia po nejakej dobe. Všetci boli usadení v obývačke a rozprávali sa.

,,Vďaka," odpovedala jej úprimne Raelyn. Hoci toho ona veľa nenahovorila, rozhodne počúvala. A to, čo si o Nii zo začiatku myslela, rozhodne pravda nebola. Bola veľmi milá. Až príliš milá a priateľská. Nie taká ukecaná ako Lydia, rozhodne však rozprávala viac ako Raelyn.

,,Koľko máš rokov?" opýtala sa jej zrazu Nia, na čo na ňu Raelyn hodila neistý pohľad.

,,Prepáč, že som taká priama, nikam tým nemierim. Len ma to zaujíma. Tento byt je naozaj úžasný. Tak mi napadlo, či už pracuješ, že si si mohla dovoliť takýto byt. Alebo študuješ? Tento byt ti kúpili rodičia?" Po poslednej otázke sa v miestnosti rozhľahlo ticho a aj chalani, ktorí medzi sebou viedli rozhovor im začali venovať pozornosť. Aj ich zaujímalo, čo Raelyn odpovie. Tá však mlčala a rozhodovala sa, čo odpovie.

,,Pracujem a tento byt som si kúpila sama," vyhla sa odpovedi, ktorá by zahrňovala jej rodinu. Všetkým v miestnosti však začínalo vŕtať v hlave, ako si mohla takýto byt dovoliť. Áno, pracuje. Je však taká mladá.

,,Pracuješ na dráhe, však? Lydia to spomínala, keď sme boli kuchyni. Musíš tam tvrdo makať, keď si si mohla dovoliť takýto byt. Rodičia na teba musia byť hrdí," Nia pokračovala a Raelyn začínala byť táto konverzácia čoraz nepríjemnejšia. A fakt, že na nej viseli aj pohľady všetkých ľudí v miestnosti jej nervám nepomáhalo.

,,Raelyniny rodičia žijú ďaleko a môžu jej tento byt závidieť. Aj jej pracovitosť. Ja jej ju závidím. Kedy si ja budem môcť dovoliť takýto byt? Nikdy. V nijakej práci nevyržím dlhšie ako pol roka," prehovorila Lydia a Raelyn sa na ňu pozrela. Vedela, čo týmto chcela dosiahnúť a bola jej za to vďačná.

,,Ak by si občas vedela držať jazyk za zubami, rozhodne by si niekde vydržala dlhšie," zasmial sa JJ a tým sa pozornosť presunula k Lydii. Raelyn si vydýchla, že jej pokus o zmenu témy si nik nevšimol. Teda, to si myslela. Keď očami náhodou zablúdila na Bastiana, ten na nej stále visel pohľadom a mračil sa. Došlo jej, že spozoroval jej neistotu a zmenu nálady pri spomienke jej rodičov. Modlila sa však, aby to nechal tak. Bastian však zasa urobil to, čo neočakávala a prehovoril.

,,A čo súrodenci? Máš nejakých? Tiež žijú ďaleko?" Miestnosť opäť zaplnil ťažký vzduch a uvoľnená atmosféra sa vyparila. Teda, tak to vnímala Raelyn. Len jej prišli tieto otázky nepríjemné.

,,Musím vám povedať, čo minule Eric urobil. Práve, keď som-"

,,Lydia, buď ticho. Rozprávam sa s Raelyn," prerušil ju Bastian. Lydia hodila na Raelyn ospravedlňujúci pohľad, no Raelyn bola už druhýkrát za tento večer vďačná za jej pokus o zahováranie.

,,Nie, nemám. Som jedináčik," prehovorila. Znela tak rozhodne, ako len vedela. Bastian ju však naďalej skenoval pohľadom, akoby jej neveril.

,,To máš super. Ja mam jedného brata a aj ten mi lezie na nervy," ozval sa Owen.

,,Ja leziem na nervy tebe? Neviem, kto prišiel niekoľkokrát domov taký ožratý, že mi vošiel do izby a ľahol si na mňa so slovami, že sa chce túliť."

Nič lepšie už neprídeWhere stories live. Discover now