Nič lepšie už nepríde

Šestnásť

Všade naokolo sa rozliehalo skandovanie Leovho mena, potlesk a výskot, keď aj v treťom kole závodu prišiel cieľovou rovinou ako prvý. Raelyn nebola vôbec prekvapená. Vedela, že to blondiak vyhrá, preto ostávala pokojná. To sa o Lydii vedľa nej povedať nedalo. Raelyn si myslela, že si vykričí hlasivky a jej prasknú ušné bubienky, tak hlasno Lydia vrieskala.

Keď sa o niekoľko desiatok minút konečne dostali z tribúny k hlavnej hale, Raelyn mala zaľahnuté uši a mračila sa kvôli tomu, Lydia na druhej strane žiarila. A keď uvidela, ako k nim Leo v zeleno-čiernej kombinéze kráča, rozžiarila sa ešte viac.

,,Bol si úžasný," skríkla a skočila mu do náručia. Leo sa usmieval na všetky strany a jeho úsmev nepoklesol, ani keď mu zvyšní traja chlapci blahoželali. Potom pohľadom preletel na Raelyn. Úprimne, až teraz si neuvedomil, že keď po prvom kole odišla z boxu, už sa tam nevrátila. Nezazlieval jej to a pravdu povediac, chápal to.

,,Vedela som, že vyhráš," prehovorila jeho smerom Raelyn a jemu to zalichotilo. Vedel, ako to Raelyn myslela. Aj keď ich vzťah nebol najlepší, bol rozbitý na tisíc kúskov, pomaly sa zliepal naspäť. Bola smutná, že dnes nemohla nastúpiť po jeho boku aj ona, no priala mu to a verila v neho.

,,Blahoželám," dodala. Leo sa na ňu vďačne a úprimne usmial. Aj keď na ňu bol stále nahnevaný, že Lydii a chalanom klame a nehovorí pravdu, toto bol moment, kedy sa ľady medzi nimi začali pomaly, ale isto topiť.

,,Budeme teraz musieť s Raelyn odísť, večer vás však všetkých pozývam do klubu Diamond. Vždy tam oslavujeme víťazstvo. O deviatej." Po tejto vete sa Raelyn s Leom pobrali preč od skupinky kamarátov. Obaja mohli cítiť, že dusno a nervozita, ktorá ich obkolesovala vždy, keď sa ocitli sami takmer zmizla. Konečne sa mohli cítiť ako-tak uvoľnene.

.

.

.

Bolo pár minút po deviatej, keď natešené spolubývajúce vchádzali do klubu. Jedna sa svoje nadšenie vôbec nesnažila skrývať, nedočkavosť jej spaľovala telo. Tak veľmi už chcela vidieť Lea. Raelyn však navonok vyzerala úplne neutrálne a snažila sa nahovoriť si, že sa tak aj cíti. Zlá náladu ju prešla, sama nevie ako a či chcela alebo nie, do klubu vchádzala s pocitom, že si dnešnú noc užije. Bola to jej prvá oslava víťazstva, keďže nikdy pred tým sa necítila na to na nejakú ísť.

,,Bože, ja som tak neskutočne nadšená!" skríkla Lydia, keď sa ocitli vo vnútri a videli tancujúcich ľudí. Potom sa obe pretlačili k boxom, ktoré boli z väčšiny úplne zaplnené. Raelyn sa snažila nájsť Lea alebo hocikoho, koho pozná, Lydia ju však predbehla. Aj cez tú hlasnú hudbu počula, ako jej Lydia do ucha skríkla, že ich vidí a už ju za ruku ťahala nejakým smerom.

,,Ahojte," ozval sa ako prvý JJ, ktorý postával pri stole a jednou rukou objal najprv Lydiu a potom aj Raelyn. Po pár minútach, keď sa všetci zvítali a posadili sa, pred Raelyn spočinul malý pohárik plný čírej tekutiny. Jemne ho odtlačila ďalej do stredu stola. Po tom ako to urobila si všimla Leov pohľad. Videla na ňom, že zatiaľ, čo jej a Lydiina oslava začínala práve teraz, tá jeho je už v plnom prúde. Pripito k nej zodvihol ruku, v ktorej držal totožný poldecák.

,,Na zdravie, Raelyn." Raelyn sa na neho zamračila zatiaľ, čo Leo obrátil pohár hore dnom a vodka mu spaľovala hrdlo.

,,Prečo si ho ešte nevypila?" nechápavo sa jej opýtal a dvakrát rýchlo zažmurkal, aby sa presvedčil, že naozaj vidí dobre a jej pohár ostal nedotknutý.

,,Raelyn predsa nepije," ozvala sa Lydia a rukou mu prehrabla vlasy. Leove ústa opustil naozaj pobavený smiech.

,,Raelyn a nepije? Veď keď sme sa ešte bavili, tak tá bola vždy zchlastaná snáď každý druhý deň. A poviem vám, mala poriadnu výdrž. Kde bol alkohol a zábava, tam bola aj Raelyn. Väčšiu párty ženu som snáď nikdy nestretol," Leo sa naďalej smial a vôbec neregistroval nechápavé a udivené pohľady ostatných. Raelyn znervóznela. Vôbec jej nenapadlo, že opitý Leo je ukecaný Leo a že by toho mohol dnes veľa prezradiť. Momentálne zvádzala boj sama so sebou. Jedna časť jej chcela odtiaľ zdrhnúť, aby im to nemusela vysvetľovať. Tá druhá už vymýšľala nejakú ďalšiu lož, ktorú by im mohla povedať.

,,To je dávna minulosť. Časy sa zmenili a zmenila som sa aj ja," nervózne sa hrala s prsteňom na ľavej ruke a v duchu sa modlila, aby to viac neriešili. Keď Leo znova otvoril ústa s cieľom niečo povedať, tak len bojazlivo čakala, čo z neho zasa vyjde.

,,To je pravda. Mne nikdy alkohol boh vie ako nechutil. Teraz to je pravý opak." Raelyn si s úľavou vydýchla. A keď všetci s výrokom, ktorý Raelyn povedala súhlasili a začali rozprávať ich zážitky a postoj k alkoholu, uvoľnila si úplne. Aj tak sa však so slovami, že ide na záchod postavila a preplazila sa cez Owena, ktorý sa nemal v pláne postaviť a tak jej umožniť cestu, aby sa dostala von z boxu. Samozrejme ju popri tom nezabudol chytiť za zadok, za čo si zaslúžil úder po hlave. Tento jeho počin ju aj tak donútil zasmiať sa. Hlavne, keď počula, ako sa smial aj Owen.

Po tom, ako sa päť minút len dívala na svoj odraz v zrkadle sa rozhodla vrátiť sa.

,,Dočerta! Ty mi chceš naozaj spôsobiť infarkt!" zanadávala, keď sa pri jej východe z toaliet pred ňou zjavila vysoká postava tmavovlasého chlapca.

,,Prepáč, kvetinka," prehovoril chrapľavým hlasom, ktorý jej okamžite nahnal husiu kožu. V tej chvíli sa zamyslela, prečo je Aiden spevákom a nie Bastian. Aiden mal úžasný hlas, to sa musí nechať. Ten Bastianov bol však priam dych berúci.

,,Nevolaj ma kvetinka," Raelyn pretočila očami nad oslovením, ktoré znova použil. Vedela, že to čo povedala, bolo zbytočné. Neprestane ju tak volať.

,,Mne sa to páči," Bastian mykol plecami a konečne ruku, ktorou sa opieral o stenu a ktorou jej bránil v ceste, opäť spustil k telu. Obaja sa tak bok po boku dali do chôdze.

,,Čo odo mňa chceš?"

,,Páni, ty si ale milá," odfrkol si.

,,Ty na mňa tiež nie si najpríjemnejší."

,,Čože? To nie je pravda," obraňoval sa Bastian. Raelyn si všimla, že má naozaj dobrú náladu, čo nejakým záhadným spôsobom vyvolávalo dobrú naáladu aj v nej.

,,Ale je."

,,Fajn, to je jedno. Chcel som len jedno," prehovoril opäť a chytil ju za ruku za účelom zastaviť ju v chôdzi. Potom ju natočil smerom k sebe.

,,Prečo si nepovedala pravdu o tvojom vzťahu k chľastu? Podľa toho, čo Leo vravel s tebou kedysi musela byť poriadna zábava." Raelyn sa takmer zadusila vlastnou slinou. Odkašľala si, na čo sa Bastian zasmial. Naďalej ju pozoroval a čakal na jej odpoveď. Opäť mala nutkanie povedať mu všetko, rozpovedať celý životný príbeh, byť k nemu sto percentne úprimná. Pýtala sa samej seba, čo to s ňou ten chlapec, došľaka, robí. Mala pocit, akoby ju v duchu začarovával. Abraka dabra, hokus pokus, fidliki bum a teraz mi povie všetko, čo chcem vedieť.

Raelyn sa snažila ostať pokojná. Preto sa párkrát nadýchla, až potom mu odpovedala.

,,Mala som osemnásť a bola som alkoholička. Nie je to nič, s čím by som sa mohla chváliť," mykla plecami. Bastian po chvíli chápavo prikývol a jazykom si prešiel po perách. Taktiež sa na ňu konečne prestal tak intenzívne pozerať.

,,Ja som sa v sedemnástich opil na oslave narodenín môjho otca," povedal z ničoho nič. Raelyn na neho nechápavo a zvedavo ďalej pozerala. Nevedela, kam tým mieri.

,,Zafarbil som si vlasy na tmavočerveno maminou farbou na vlasy, Spencera oholil dohola, všetky topánky, ktoré som našiel v botníku pozliepal lepidlom podrážkami k sebe a nakoniec som zaspal v psej bude chvíľu po tom, ako som na seba navliekol mamine ružové bikiny."

Raelyn chvíľu spracovávala, čo povedal a v jeho očiach hľadala hocijaký náznak toho, že žartoval. Keď sa však tváril smrteľne vážne neudržala sa a vyprskla do obrovského smiechu. Bastian sa k nej okamžite pridal a tak sa obaja smiali tak, až im tiekli slzy. Keď sa po niekoľkých desiatkach sekundách konečne upokojili, ich pohľady sa stretli a Bastianov vyraz tváre zvážnel.

,,Máš veľmi pekný úsmev, kvetinka. Všimol som si to už na tej kolaudačke alebo čo to bolo. Mala by si sa smiať častejšie. Páči sa mi to."