Uhol pohľadu

Myšlienky

Sám si položil otázku, ktorú mu vždy kládli všetci, ktorí si skutočne a nie oba naoko vypočuli jeho názor. Prečo mu vždy po čase tak akosi začne všetok ten hnus chýbať, hoci ho nenávidí a ničí ho to? Do mysle mu vkĺzla pieseň od Evanescene - My Immortal, pretože jedna veta z nej ho vystihovala tak veľmi, že viac treba nebolo: „I wanna stay in love with my sorrow. But, God, I wanna let it go." I keď problém ktorý pieseň vo všeobecnosti riešila sa s tým jeho veľmi zrovnávať nedal,  nakoniec vždy skončil pri tejto alebo inej vete zo zoznamu piesní, ktorý nenabral uňho konca.

Vstal z postele a pobral sa do kuchyne, kde najprv upratal riady a potom sa dal do varenia rýchlej večere. Niekedy vedel pri príprave jedla stráviť i niekoľko hodín, inokedy nemal nervy a náladu ani len na to, aby strčil niečo do mikrovlnej rúry a dve minúty počkal, kým mu to prístroj takmer rovnako studené vypľuje na horúcom tanieri naspäť. Dnes večer to bola práve táto varianta.

Ako tak jedol polotovar, ktorý kúpil v neskutočne preľudnenom obchode, zamyslel sa nad tým, že istým spôsobom práve pácha samovraždu. Pretože to, čo jedol a okrem neho aj väčšina populácie, sa nedalo nazvať jedlom, lež otravou, jedom. Ironicky sa uchechtol a napratal do seba zvyšok pokrmu, ktorý chutil tak skvele práve vďaka umelým ochucovadlám, farbivám a kadejakým ďalším syntetickým prímesám, vďaka ktorým, okrem iného, dokázalo toto -jedlo- vydržať snáď dlhšie jedlé, než údené mäso, ktoré poctivo na bukovom dyme kedysi údil jeho strýko na dedinskej chalupe. Skončil s tým preto, lebo šialenosť zákonov a nariadení v ich štáte nabrala také rozmery, že i obyčajná dedinská zabíjačka jediného prasiatka sa musela nahlasovať úradom a tak ďalej, čo nielen jeho strýka, ale väčšinu takto malých chovateľov odradilo od toho, aby v chove pokračovali.

Tanier i príbor na mieste umyl. Niežeby nemal doma umývačku riadu, ale tú takmer nepoužíval. Veď kým by ju on sám naplnil, trvalo by to toľko, že na riadoch, ktoré by do nej naukladal by sa vytvorila pleseň a ktohovie, aké ďalšie následky by to malo. Ďalšia zbytočnosť, o ktorú nežiadal, no už v byte, keď si ho prenajímal, bola. Z ďalšej vlny myšlienkových pochodov ho vytrhli jeho susedia, s ktorými zdieľal stenu v obývačke. Znova sa hádali. Koľkokrát za uplynulý mesiac ho už ich večerné hádky, ktoré sa ťahali až do neskorej noci zobudili? Radšej to číslo ani vedieť nechcel.

Podišiel k domácemu mikrosystému, vsunul do portu USB kľúč a pustil hudbu tak nahlas, aby nepočul ani hádku susedov, ani prípadné zvonenie, keby sa oni, alebo niekto iný z paneláka prišiel sťažovať. Mal ich už plné zuby. Kým nepadne desiata hodina večer, budú mať domáci koncert, o ktorý sa postará funkcia shuffle. Na dnes večer nastáva výmena úloh v ich nedobrovoľnej koexistencii v rámci nechutnej budovy.

Tóny prvej skladby ho zahalili do príjemného oparu pokoja a vyrovnanosti. Niekoľko piesní iba sedel na gauči a spieval si s interpretmi ich hity i menej známe songy. Keď sa skutočne upokojil, pobral sa do svojej spálne, vzal si pyžamo a šiel si dať sprchu. Možno desať minút neskôr bol už späť v obývačke, ktorá bola spojená s kuchyňou a tak tam neraz namiesto vonných sviečok alebo niečoho podobného voňalo jedlo. Znížil hlasitosť na primeranú úroveň a zistil, že susedia už zmĺkli. Nepochyboval o tom, že sa o to zaslúžil on. Vypol prístroj a pobral sa spať. V noci sa mu snívalo o batoľati, ktoré sa vyštveralo z kočíka a vypadlo na zem tak nešťastne, že to neprežilo. Jeho vedľa sediaca matka si to ani nevšimla. Bola príliš zabratá do telefonického dohadovania si termínu u ženy, ktorá jej robila manikúru.