Different wolfs - Mission

2. Kapitola

o dva roky neskôr
Bethany

"Dopekla, prečo nám učitelia vždy naložia na víkend kopu úloh? Halóoo, ja chcem žiť! A nie celý víkend sedieť za pracovným stolom." Rozčuľuje sa pri mne moja najlepšia kamarátka. Alison nie je ten typ, ktorý by sa pre úlohy zlostil. Práve naopak. Jej povaha je jemná, nežná, nikto by si netrúfol povedať o nej, že by bola výbušná. Dokonca ani ja nie. A predsa. Sedí za stolom oproti mne, rukami si šúcha čierne vlasy a lakťami sa opiera o stôl. Oči upiera do učebníc pred sebou a vyzerá, že ochvíľu vybuchne. Pripomína mi sopku, ktorá bubloce a o pár minút zo seba vychrlí kamene a žeravú lávu.

"Čo sa tak zlostíš? To máš toľko úloh?" Nepozdáva sa mi Alisine správanie, preto sa začnem nenápadne vypytovať.

"Samozrejme! Že sa ešte pýtaš! Z bioly píšeme v pondelok písomku, na dejepis máme napísať referát o našich predkoch a na umenie a kultúru v anglickom jazyku zase prečítať knihu. Ja sa asi zbláznim!" Alison je na pokraji zúfalstva. Je pravdou, že sme obidve ten istý ročník, lenže ja som si navolila iné predmety ako ona. Áno, áno viem. Sme len na strednej. Ale zato naša stredná škola je trochu viac...premakanejšia.

"Nestresuj. Keď tak, môžem ti s tým referátom pomôcť." Núkam kamarátke pomoc, pretože viem, že jej to pomôže.

"Oo, to vážne? Ty si najlepšiaa!" Následne sa na mňa vrhne a objíme ma. Keby som teraz nesedela, asi by ma zhodila na zem.

"Akú budeš mať teraz hodinu?"

"Matiku. Pchee. Ale našťastie, je to moja posledná. Čo máš ty?" Vráti mi otázku.

"Biológiu. Dve hodiny." Rozžiarim sa. Milujem prírodopisné hodiny.

"Jooj, a ja som si myslela, že po škole niekam skočíme." Odvetí smutne. Na to sa rozlúčime a každá sa vyberieme svojou vlastnou cestou. Kým ja idem rovno na koniec hlavnej chodby, Alison zabočí doľava do krídla C.

**

Učebňa biológie je posledná miestnosť na tejto chodbe. Je odborne zariadená. Mikroskopy, rastlinky, herbáre a rôzne knihy o živej a neživej prírode. Aaaah. Môj raj. Biológia je jediný predmet, na ktorý chodím dvadsať minút pred jej začiatkom. Mohla by som tu aj žiť! Nepreháňam. Vôbec nie. Jednoducho to tu zbožňujem!

Zvyčajne som na hodinách produktívna, no dnes nie. Dnes odpovedám len vtedy, keď ma profesorka vyvolá. Čož je často, ale nie tak ako obvykle. Pozerám sa von oknom a rozmýšľam. Čo sa to dnes so mnou deje? Neznášam, keď neviem, čo presne cítim. Možno len...nemám svoj deň.

**

Kráčam cez školské parkovisko ku čiernemu BMW, kde za volantom sedí Callum, náš šofér. Vozí ma každé ráno do školy a poobede z nej, keďže ja som ešte nedostala vodičák, pretože som neplnoletá. Pchee. Aké blbé.

"Beth!" Skríkne po mne hlas, a tak sa za ním otočím. Keď ho uvidím, moje oči skoro vyletia z jamôčok. Stojí predomnou v celej svojej kráse Easton. Jeden z najtalentovanejších a najkrajších športovcov našej školy.

"A-áno?" Zakokcem.

"Ja som sa ťa len chcel spýtať, či by si so mnou dnes večer niekam nešla?" Tá nádej v jeho hlase sa nedala prepočuť. Som v úžase. Môj tajný crush ma volá na rande?!