Vlčie Dievča

4.Legenda

Týždne so Sethom utekali veľmi rýchlo.Každým dňom sme sa zbližovali.Každým dňom som ho mala radšej. A vedela som jedno. Každým dňom som ho ľúbila viac.

Niekedy sa stalo, že Seth došiel do školy nevyspatý a niekedy ani do školy neprišiel. Asi dvakrát alebo trikrát za týždeň som pri polospánku začula vytie vlka. Ale už som neverila tomu, že je to len náhoda.Niekde blízko La Push sú vlci. Ale čo by robili tu, na Olympijskom poloostrove? Nedávalo mi to zmysel.

Bola sobota a ja som bola dohodnutá, že pôjdem so Sethom na pláž. Veľmi som sa tešila. Tešila som sa na jeho dokonalý, žiarivý úsmev. Na jeho príjemné a teplé objatie. Proste tešila som na na neho celého. Ráno som vstala okolo deviatej. Vstala som, najedla som sa, obliekla som sa, umyla som si zuby a učesala vlasy. Klasika. Mamina už sedela na gauči so šálkou kávy, ktorú mala v rukách. ,,Mami aj dnes pôjdem so Sethom von dobre?" Oznámila som. ,,Jasné, Nicole. Ale zdá sa mi to, alebo sa so Sethom stretávš nejako často?" ,,Je to môj jediný a nejlepší priateľ mami." Usmernila som jej. ,,Ale vždy, keď si na Setha spomenieš tak zrazu žiariš, usmievaš sa. Si šťastná." ,,Tak.. Priznám sa ti, že sa mi páči, mami.Mám ho rada." A usmiala som sa. ,,Chápem ťa Nicole. Niekedy by si ho mohla pozvať k nám. Rada by som ho spoznala. Veď sa s ním bavíš už dva mesiace a stále som ho nevidela." ,,Jasné mami. Raz ho k nám pozvem." Povedala som jej znova s úsmevom. Na obed mamina spravila steaky s hranolkami. Keď sme dojedli tak som sa vybrala do izby aby som sa obliekla. Vonku bola zima tak som sa rozhodla, že si oblečiem pančušky, na to legíny, tielko a na to ešte tričko s dlhým rukávom a hrubú mikinu. Dohodli sme sa, že sa stretneme až na pláži na našom vyplavenom dreve, kde sme si zvykli sadnúť keď sme tam boli. Už som si nazúvala teplé čižmy keď ma napadlo, že mám otázku na maminu. ,,Mami? Myslíš, že by  tu niekde na Olympijskom poloostrove sú vlci?" Spýtala som sa. ,,Nie. Prečo by tu mali byť vlci?" ,,Ale nič. Len tak sa pýtam." Mamina už neodpovedala. Obliekla som si zimnú bundu zobrala kľúče od auta a domu a vyrazila som. Ale pred našim domom niekto stál. Niekto veľký a svalnatý. Stál tam môj jediný, najlepší priateľ. Seth. ,,Prekvapenie!" Povedal mi s úsmevom na tvári. Ja som sa len usmiala a objala som ho. Seth mi objatie opätoval. Vonku bola zima ale v jeho objatí bolo príjemne teplo. ,,Tak poďme do auta." Povedala som. Seth bez slova so mnou nasadol do auta. Počas cesty sme sa rozprávali o dnešku, že čo sme robili a tak ďalej. Onedlho sme už sedeli na našom mieste. Seth ma objal okolo ramien aby ma zohrieval. ,,Ako si vravela, že si z kmeňa Chilcotin, Tak aj ja som z jedného kmeňa, ktorý je priamo tu, v La Push," Bez slova som ho počúvala. ,,Som z kmeňa Quiletov. A máme aj súkromné legendy, ktoré by sme nemali nikomu hovoriť, pretože sú pravdivé. Ale k tebe som si za tie dva mesiace vybudoval veľkú  dôveru. Ale sľúb mi, že to čo ti teraz poviem nikomu nepovieš. Budem chápať, že sa so mnou nebudeš chcieť baviť ale iba toto mi sľúb." Ostala som chvíľu udivene na neho pozerať. Aké legendy sú také dôležité aby ostali v utajení?  Ale ak táto legenda, čo mi teraz povie má preňho veľkú hodnotu, tak nemám prečo ju niekomu hovoriť. Aj tak , nemám komu. Priateľov nemám a mamine sa nemusím spovedať. Po uvažovaní som si všimla, že trpezlivo Seth čaká na moju reakciu.,,Počúvam ťa, Seth." ,,No.. Takto to môj kamarát povedal jeho najlepšej kamarátke. ,Vieš, náš kmeň má rôzne legendy. Táto hovorí o tom, že my, Quiletovia, pochádzame z vlkov, a že vlci sú stále naši bratia. Je proti nášmu presvedčeniu ich zabíjať."Povedal a čakal na moju reakciu. ,,Takže tu na poloostrove sú vlky. A zdalo sa mi, že ich počujem vyť. " Odpovedala som. ,,Nicole. Ty to nechápeš. My sme tí vlci. Sme vlkolaci, Nicole." Odpovedal a pri slove vlkolaci mu  poskočil hlas. ,,Počkaj, čože? Ty si vlkolak? A kto je ešte?" Pýtala som sa prekvapene. Toto som naozaj nečakala. ,,Moji kamaráti, ktorý už dávno zmaturovali. Ja som z nich najmladší. " Odpovedal. Ja som v tom momente nevedela, či sa mám radovať alebo plakať. Bola som zmätená. Môj jediný a najlepší priateľ je vlkolak. ,,Nehnevaj sa Seth. Ale ja momentálne neviem ako mám zareagovať. Ale som prekvapená, že takéto bytosti existujú. Ale ako som sľúbila. Toto tajomstvo si vezmem do hrobu." Odpovedala som mu. On sa len usmial a vzdychol si od úľavy, že som s krikom neušla niekam do lesa. ,,Tak preto si  taký horúci?" Spýtala som sa. ,,Áno, to robí ten vlk vo mne." Usmial sa. ,,Ale ešte máme my vlci takú jednu zvláštnu vec. Volá sa pripútanie sa. Neviem ako ti ten pocit mám opísať," Zamyslene sa pozrel na piesok. ,,je to ako keby ťa už nepriťahovala k zemi gravitácia, ale to dievča ku ktorému sa pripútaš. Teda v tvojom prípade k chlapcovi. Je to ako keby na ničom nezáležalo, len na nej. A keď sa na ňu pozrieš, tak je všetko kompletné. A srdce ti bije len pre ňu." Povedal. Ale zdalo sa mi, že ten pocit už pozná? Čo keď sa k niekomu pripútal a so mnou sa už nebude chcieť rozprávať? ,,Znieš ako keby si ten pocit poznal. Ty si sa už k niekomu pripútal? " Spýtala som sa. Ale bála som sa, že čo odpovie. Čo keď je dnešok posledný krát, čo sa so mnou stretol? Ale to mi zasa nedávalo zmysel. Kebyže sa k niekomu pripútal tak už sa so mnou dávno nestretáva. ,,Áno.. a určite ju veľmi dobre poznáš." Povedal mi s úsmevom od ucha k uchu. Koho tak veľmi dobre poznám? Veď ja nemám žiadne kamarátky? Počkať.. Bože. Čo keď som to ja? Veď v škole žiadnemu dievčaťu nevenoval takú pozornosť ako mne. A pozeral sa na mňa svojím krásnym pohľadom. ,,Seth? To vážne?" Povedala som mu s úsmevom na tvári.On sa na mňa nechápavo pozrel. ,,Som to ja?" Povedala som mu s ešte väčším úsmevom. Seth sa zapýril. ,,Áno." Napokon sa usmial. Ja som mu skočila do náručia. On mi objatie opätoval a dal mi pusu do vlasov.  Bola som šťastná. ,,A čo teraz s nami ďalej?" Spýtal sa odsunul sa aby mi videl do tváre. ,,No..ja neviem." A usmiala som sa na neho. On mi neodpovedal. Ale hlboko sa mi pozeral do očí. Pomaly sa ku mne približoval. Oprel sa mi o čelo a zavrel oči. Moje srdce začalo veľmi rýchlo tĺcť. Určite to počul a potichu sa zasmial. Stále sa ku mne približoval a už som aj ja zavrela oči. Onedlho som jeho teplé ucítila pery a jemne ma  pobozkal. Odsunul sa asi o dva centimetre. A chvíľu čakal ako zareagujem. Ale potom som sa začala ja k nemu približovať a hľadala som jeho pery až som ich napokon našla a pobozkala som ho a jeho pery bez protestu spolupracovali s tými mojimi. Bol to nádherný pocit. Motýliky v mojom bruchu lietali ako o život a srdce mi tiež veľmi rýchlo bilo. Ale bola som šťastná. Seth bol môj. A ja sa ho nemienim vzdať. Obaja sme po chvíľke prestali a odsunuli sme sa aby sme si videli do tváre. Naraz sme sa na seba usmiali a ja som ho ešte objala. Po asi piatich minútach objímania sme usúdili, že by sme už mali ísť domov. Spolu sme nasadli do auta ale tento raz Seth šoféroval. Ľavou rukou držal volant a druhou  rukou si preplietol s mojou. Cítila som sa ako v sne. Zastavili sme pred Sethovým domom a spolu sme vystúpili. Na rozlúčku ma Seth pobozkal. ,,Maj sa Nicole. Ešte ti napíšem. Ľúbim ťa." Rozlúčil sa. ,,Papa. Aj ja teba."  A odišiel. Ja som si sadla za volant a šoférovala som domov.

Ďakujem, že ste si prečítali aj túto časť. No čo? Aký mate pocit zo Setha a Nicole? Nezabudnite sa o to podeliť v komentároch. Ak sa vám táto časť páčila, tak nezabudnite dať vote. :)