Vlčie Dievča

2. Prvý deň v škole

Prvú noc v novom dome sa mi sníval veľmi príjemný sen. Snívalo sa mi, že som si našla dobrého kamaráta, ktorý bol v mojej triede. Nevidela som mu do tváre takže som si jeho výzor nezapamätala. Ale v triede som sa rozprávala len s ním. Bol to krátky sen ale upokojilo ma to. Totiž mamina mi hovorila, že ak sa mi niečo sníva na novom mieste, tak sa mi to splní.

Ako som otvorila oči tak som sa pozrela na mobil, aby som zistila, že koľko je hodín. Bolo len niečo krátko po ôsmej ráno. Vstala som z postele a rovno som si išla zo skrine vybrať oblečenie, ktoré si dneska oblečiem. Vybrala som si šedé legíny a čiernu mikinu s číslami 78 a s  nápisom football girl. Potom som šla do kúpeľne aby som si rozčesala svoje strapaté vlasy a nechala  som si ich voľne rozpustené. Rozhodla som sa, že si spravím na raňajky volské oká. Kráčala som po chodbe s dlhým krémovým kobercom na zemi. Na stenách boli rôzne obrazy prírody. Obrazy sa mi veľmi páčili. Keď som dorazila na koniec chodby tak som odbočila do ľava lebo kebyže idem stále rovno tak už by som bola v maminej spálni. Ako som odbočila do ľava tak som sa dostala do našej obývačky. Pri stene bola telka na ,,komode" s priestorom na cédečka a ostatné veci. Oproti telke sme mali celkom veľký šedý rozťahovací gauč v tvare ,,L" a kúsok pred gaučom je menší čajový stolík. Na pravo od obývačky bola pracovňa pre maminu. A na ľavo bola kuchyňa. Vošla som do našej celkom veľkej kuchyne. Hneď na pravom  rohu bola veľká strieborná chladnička, vedľa chladničky bol drez aj s odkvapkávačom a potom len veľká linka s priestorom na varenie. Samozrejme na linke bola aj platňa na tepelné upravovanie jedla a aj rúra. a na pravo pri stene bol stôl so štyrmi stoličkami. Dobrú  minútu som hľadala skrinku, kde sme mali uložené panvice. Až som napokon jednu našla tak som ju položila na platňu a nastavila mierny oheň. Zatiaľ čo sa mi panvica zohrievala tak som z chladničky vybrala tri vajíčka a tri plátky okrúhlej šunky. Šunku som položila na panvicu a hneď som rozbíjala vajíčka aby som si ich mohla dať na panvicu. Na jedálenskom stole som si všimla žltý papierik s odkazom od maminy.

Išla som len vybaviť nejaké veci. Do obeda budem naspäť. Ľúbim ťa. Mama.

Prečítala som si a nechala som ho na stole. Onedlho som mala už volské oká hotové. Volské oká som si preložila na tanier. Našla som príbor a sadla som si za stôl aby som mohla svoje raňajky zjesť. Ako som jedla tak som znova začula vytie vlka. Tak isto ako včera v mojom polospánku. Možno to je len nejaký pes.  Pomyslela som si a ďalej som to neriešila. Keď som dojedla tak som tanier s príborom položila do umývačky a šla som si do kúpeľne umyť zuby. Potom som si vytiahla mobil z nabíjačky. Vyšla som z kuchyne do obývačky a pustila som si telku. Zastavila som sa na Discovery Channel kde išiel zaujímavý dokument so zvieratami.

Posledný týždeň pred školou sme len s mamou vybavovali posledné veci do školy a mamina si  ihneď našla dobre platenú prácu v kancelárii.

,,Mám pre teba darček, Nicole. Poď sa pozrieť von." Povedala mi mama s úsmevom na tvári. Vyšla som von z domu a uvidela som tam stála šedá krásna Dacia. ,,Usúdila som, že by si chcela chodiť do školy sama tak som sa rozhodla, že ti kúpim nové auto." Povedala mi s úsmevom. ,,Wau! Mami, veľmi ti ďakujem! Ani nevieš aké je to auto nádherné!" Poďakovala som  jej a šťastná som ju silno objala. Mamina mi podala kľúče od môjho nového auta. Stlačením tlačidla som auto odomkla a sadla som si za volant. Vodičák som si zaplatila a úspešne som ho zvládla už doma ale auto som nedostala a ani som ho moc nepotrebovala. Prezerala som si vnútro auta a stále som bola veľmi šťastná. S úsmevom som vystúpila z auta a ešte raz som mamine poďakovala.

Crrrn! Crrrrn! Zobudil ma tón budíka. Postavila som sa na nohy a ustlala som si posteľ. Rýchlo som zbehla do kúpeľne. Umyla som si zuby a učesala vlasy. Vlasy som si nechala rozpustené. Následne som si zo skrine vybrala čierne rifle a na kolenách boli roztrhnuté a vínovú mikinu. Zo zeme som si na chrbát hodila svoju školskú tašku čiernej farby a šla som si obuť svoje bielo-čierne tenisky. Zobrala som si kľúče od domu a aj od auta, ktoré boli zavesené vedľa dvier. Vyšla som von a za sebou som dom zamkla keďže mama už bola v práci. Tašku som si položila na miesto spolujazdca a ja som si sadla na pochopiteľne miesto šoféra. Kľúč som strčila do zapaľovania a naštartovala som auto. A už som sa viezla do školy.Školu som našla ľahko pretože už sme boli na školskom areáli s mamou asi trikrát keď sme šli vybavovať učebnice. Zaparkovala som si auto na voľné miesto, zobrala si tašku a hodila som si ju na chrbát. Auto som potom stlačením gombíka na kľúči zamkla. Čo ma prekvapilo tak nikto sa na mňa nepozeral. Asi sú zvyknutí na nových žiakov. Pomyslela som si. Vošla som do školy a hneď som sa vybrala za mojou skrinkou z číslom 19. Odomkla som ju so svojim kódom 1547. Z tašky som si vybrala všetky učebnice, ktoré budeme potrebovať tento maturitný ročník a poukladala som si ich do skrinky. V taške som si nechala len učebnicu Chémie, ktorú budem mať ako prvú hodinu.  Ako som už zatvárala svoju skrinku tak vedľa mojej skrinky si otvoril svoju skrinku chlapec. Mal tmavšiu pokožku presne ako ja. Mal čierne strapaté vlasy a tmavohnedé oči. Bol dosť vysoký. Ja som mu bola po jeho lopatky. A bol aj dosť svalnatý. Nepovedala by som, že má sedemnásť alebo osemnásť. Vzhľadovo vyzeral na dvadsať. Keď som sa na neho pozerala tak aj on sa na mňa pozrel. Lenže nevedel sa prestať na mňa pozerať. V očiach som mu videla zmätok ale aj šťastie. Stále sa na mňa pozeral a mne to už prišlo divné. Už som sa pozrela na svoje oblečenie, či nemám na mikine nejakú špinu ale nemala som. Mikina bola nepoškodená.

,,Och.. Prepáč. Ja sa volám Seth. Ty si tu nová však?" spýtal sa ma s úsmevom. ,,Áno. To je v poriadku.Ja sa volám Nicole." Odpovedala som mu taktiež s úsmevom. Seth potom zavrel skrinku. ,,Do akého ročníka chodíš?" spýtal sa. ,,Do maturitného." ,,Vážne? Aj ja," Odpovedal mi s úsmevom od ucha k uchu. Bol veľmi zlatý. ,,rovno si môžeš sadnúť vedľa mňa aj tak vedľa mňa nikto nesedí." Hovoril ďalej s úsmevom. ,,Jasné. Prisadnem si k tebe. Bude fajn sedieť vedľa niekoho známeho." Odpovedala som mu tiež s úsmevom. Naozaj bol veľmi milý. Páčil sa mi. Asi sa môj sen stáva realitou.Ale nikto iný okrem Setha so mnou nemal záujem rozprávať. A vyzeralo to tak, že aj Seth je na tom podobne. Hodiny prešli rýchlo a nadišiel čas obeda v jedálni. So Sethom sme sa držali pri sebe. ,,Vlastne odkiaľ pochádzaš?" Spýtal sa ma keď sme čakali v jedálni. ,,No ja som z indiánskeho kmeňa Chilcotin. Určite si o ňom nepočul lebo sme veľmi malý kmeň. Osadu máme v Kanade ale nemáme presné mesto v ktorom by sme žili." ,,Aha. No máš pravdu. O kmene Chilcotin som ešte nepočul." odpovedal s úsmevom. Jeho dobrej nálade som nevedela odolať tak som sa usmievala spolu s ním.Už sme sa dostali na radu. Seth si kúpil asi trikrát viac toho čoho by som bola schopná zjesť ja. Ja  som si kúpila len kúsok salámovej pizze. A spolu sme si sadli k stolu pre dvoch. Sedeli sme oproti sebe. ,,Inak všimla som si, že sa tu s nikým nebavíš. Ako to? Veď si taký milý chlapec." Spýtala som sa ho. Očividne ho môj kompliment potešil a počas toho ako jedol mi začal vysvetľovať. ,,Ja mám plno kamošov, ktorý už dávno zmaturovali. A je ich dosť. A nemám ani záujem sa niekým iným rozprávať.Samozrejme okrem teba." Odpovedal mi s úsmevom a odkusol si zo svojho sandwichu. ,,Inak prečo si sa presťahovala práve sem do La Push? Je plno miest v Amerike kde by si mala vhodné podmienky pre život." Spýtal sa ma zvedavo. Ale v jeho hlase som počula, že je rád, že sme si s mamou vybrali práve La Push. ,,Mamina tu získala dobre platenú prácu. A chcela sa z domu presťahovať už dlhšie. A aj kôli mne sa chcela presťahovať. Doma som nezapadla. Nemala som priateľov. Ale som rada, že sme odtiaľ vypadli." ,,A tvoj otec ako na to reagoval, že sa chcete s mamou presťahovať?" ,,No on totiž už nežije. Ale tiež by určite rád  išiel s nami." Odpovedala som mu s miernym smútkom v mojom hlase. ,,Och prepáč. Kebyže o tom viem tak túto tému nevytiahnem." Povedal súcitne a tiež sa mi zdalo, že sa mu vybavila smutná spomienka. ,,To je v poriadku. Nemohol si o tom vedieť. Nemusíš sa cítiť previnilo. Zomrel keď som mala sedem." Povedala som mu s úsmevom na tvári nech odľahčím situáciu. Ale on sa len na mňa pozrel, falošne sa usmial,odkusol si zo svojho sandwichu a zamyslene prežúval. ,,Čo sa deje Seth? Doteraz si sa usmieval." Spýtala som sa ho a skúmavo som sa na neho pozerala. ,,Ale nič.. Len som si spomenul na svojho otca. Tiež zomrel lenže to sú len tri roky dozadu. Veľmi mi chýba." Odpovedal mi smutne. Kebyže ma od neho nedelí stôl tak by som ho objala aby som ho utešila. Napokon som ho len súcitne chytila za  voľnú ruku . Lenže ruku mal neobyčajne veľmi horúcu. Úplne mu horela. Čakal na moju reakciu. Ale ja som sa na neho len usmiala. On sa usmial tiež a hneď mal lepšiu náladu. Následne sme spolu odniesli naše tácky a šli sme k skrinkám si vybrať učebnice dejepisu. A šli sme na hodinu.

Prvý deň prešiel so Sethom veľmi rýchlo. Seth ma odprevadil na parkovisku k autu. ,,Mohla by som ťa poprosiť o tvoje číslo?" Spýtala som sa. ,,Iste," hovoril s úsmevom. ,,Podaj mi tvoj mobil prosím. Napíšem ti ho tam." Ja som mu bez slova podala svoj mobil. Onedlho mi ho s úsmevom podal. ,,Tak teda zajtra v škole, Nicole." rozlúčil sa so mnou a na rozlúčku ma objal s jeho svalnatým a horúcim telom. V jeho objatí mi bolo príjemne teplo. ,,Maj sa Seth." Rozlúčila som sa s ním s úsmevom. Nasadla som do auta. V aute som sa začala usmievať. Seth sa mi naozaj páčil. Bol milý a priateľský. Ale neskutočne horúci. Naštartovala som auto a vyrazila domov.

Tak a ďalšia časť je na svete. Dúfam, že sa vám páčila. Čo si o tejto časti myslíte? Napíšte to do komentárov. Ak sa vám časť páčila tak nezabudnite dať vote. :)