Toto je príbeh o Nicole Clarke ktorá nevie o tom, že má v sebe vlkolačie gény. Nicole pochádza z kmeňa Chilcotin z ktorého odišla aby sa s matkou presťahovala do La Push. A v La Push zažije rôzne dobrodružstvá a dozvie sa viac o svojej rodine...
,,Zlatíčko, máš už všetko zbalené? O hodinu odchádzame." Spýtala sa ma mama počas toho ako šla ku mne do izby s úsmevom na tvári. Celá žiarila, veľmi sa tešila ako sa odtiaľto odsťahujeme. Dokonca aj kvapky na jej nádherných po ramená dlhých čiernych vlasov sa leskli a hrali sa s farbami od odrazu svetla. Na sebe mala oblečené klasické modré rifle a bielu blúzku. Už bola pripravená na odchod.
,,Už si len zbalím počítač a posledné veci a mám všetko zbalené." Odpovedala som jej s úsmevom. Tiež som sa tešila ako odtiaľto vypadnem. Nikdy som sem nezapadla. Všetci mali veľa kamarátov ale len ja som bola taký samotár. Mamina len prikývla a odišla sa rozlúčiť s členmi nášho kmeňa. Počítač som si zbalila do ruksaku, ktorý plánujem mať pri sebe celú cestu. Do ruksaku som si ešte pribalila peňaženku s dolárami, ktoré mi dala babka s dedkom aby som si do nového domova niečo kúpila, mobil, nabíjačku na mobil a počítač a hygienické potreby. Na posteli som mala nachystané oblečenie, ktoré si oblečiem na cestu. Boli to klasické čierne legíny a biele tričko s obrázkom vlka ako vyje na mesiac. Vždy som mala rada vlkov, nejako ma priťahovali ale možno sa mi to len zdá. Chcela som si na cestu obliecť niečo pohodlné lebo sedieť tri hodiny v lietadle v rifloch mi nepríde moc sympatické. Ako som sa prezliekla tak som kráčala do našej malej kúpeľky. Učesala som si svoje po lopatky dlhé hnedé vlasy a rýchlo som si umyla zuby. Potom som si kefu na vlasy , kefku a pastu na zuby zbalila do ruksaku a navliekla som si ruksak na chrbát. Schmatla som kufor za rúčku a vyšla som z domu. Posledný krát som sa pozrela na náš dom s ošúchanou od vetra krémovou fasádou a vzdychla som si. Aj keď tu nemám kamarátov bude mi to tu chýbať. Potom som sa vzchopila a otočila som sa späť na cestu, kde na nás čakal dedko s babkou aby nás odviezli na letisko. Dedko mi otvoril kufor od auta, zdvihol môj kufor s oblečením a ostatnými vecami a vysadil ho do kufra od auta. Potom sa natiahol aby kufor od auta zatvoril. Ako som nasadala do auta tak som si zo seba vyvliekla ruksak aby som si ho vyložila na nohy. Babka už čakala v aute na prednom sedadle na mieste spolujazdca a mamina už čakala na zadnom sedadle za babkou. Ako si dedko nasadal na miesto šoféra tak ma mamina chytila za ruku.
,,Pripravená? Máš všetko zbalené?" spýtala sa ma mamina. ,,Áno. Trikrát som prešla izbu či mám všetko." Odpovedala som. Celú cestu sme boli ticho. Ja som si predstavovala ako budem v novej škole medzi novými ľuďmi a v novom dome. Veľmi sa teším na nový život ale taktiež sa bojím, že ako tu tak aj tam medzi nich nezapadnem. Na letisku sme boli onedlho. Babka s dedkom nás odprevadili až k bráne za ktorou nás čakali bezpečnostné kontroly. Zastavili sme sa pred bránou aby sme sa rozlúčili. ,,Dávaj si na seba pozor, Nicole. Zavolajte nám hneď ako dôjdete domov. Budeš nám veľmi chýbať. Prajem ti veľa šťastia zlatíčko." Povedala mi babka so slzou na kraji oka. ,, Ďakujem, babi. Samozrejme, že vám zavoláme. Aj vy mne budete veľmi chýbať. Mám ťa rada babička." Povedala som babke a taktiež so slzou na krajíčku. Ale udržala som ju aby mi nestiekla po líci. Dedko nerád vyznáva city ani nič podobné. Poprial mi len veľa šťastia. Obidvoch som ich silno objala. Ale bol už čas odchodu. Naposledy sme sa všetci objali a ja s maminou sme už kráčali cez bránu aby nás skontrolovali. Kontrola prešla bez žiadnych komplikácii. Svoj kufor som položila na pás aby mi kufor naložili do lietadla. A to isté zopakovala aj mamina. Po asi hodine čakania som na veľkej tabuli našla náš let do Seattlu. Mamina si tiež všimla náš let a hneď sme kráčali do ďalšej ,,brány" s číslom na ktoré sme sa mali dostaviť. Ukázali sme kontrolujúcej naše letenky a pustila nás aby sme si mohli nasadnúť do lietadla. Museli sme najprv vyjsť von z letiska. Vonku bolo celkom teplo keďže bolo len pár hodín po obede. Ako sme vyšli z letiska zadnou bránou tak tam už stálo naše lietadlo. Pomali sme s maminou vyšli do lietadla na schodoch. Letušky nás s úsmevom pozdravili. Posadili sme sa na naše miesta. Ja som mala miesto hneď pri okne. Mamina si sadla vedľa mňa. Ruksak som si položila pod nohy. Vybrala som si z neho telefón a slúchadlá aby som mohla počas cesty počúvať hudbu.
,,Vlastne v akom meste budeme bývať? Viem, že som sa ťa to už pýtala, ale zabudla som." Spýtala som sa. ,,Budeme bývať v La Push . Budeme blízko pláže a mesta Forks." Odpovedala mi. ,,A budeš chodiť do školy v La Push keďže stredná škola vo Forkse je ďaleko. V La Push školu nazývajú rezerváciou a podľa mňa lepšie zapadneš v škole v La Push. " Dodala. ,,Aha dobre." Odpovedala som jej. Nič viacej som jej na to nevedela odpovedať. Veľmi som sa tešila na nový začiatok. Ale beriem to z tej lepšej stránky. Aj kebyže nezapadnem. Tak aj tak nebudem dlho v škole. Budem už v maturitnom ročníku. Čiže rok prejde veľmi rýchlo. Po asi desiatich minútach čakania sa lietadlo pohlo a naberalo stále vyššiu rýchlosť. Až sme sa nakoniec zdvíhali do vzduchu. Ako sme vzlietli tak som si slúchadlá napojila na mobil a zároveň som si ich nasadila na uši. A pustila pesničky. Včera aj predvčerom som si posťahovala nové pesničky aby som sa nenudila v lietadle. Počas letu som pozerala von oknom. Bolo to nádherné ako sme vzlietli nad oblaky a videla som tie žiarivo biele chumáče oblakov. Ako sme pristávali tak už sa stmievalo. Keď nám piloti do mikrofónov nad našimi hlavami oznámili, že už budeme pristávať, som si vybrala slúchadlá z uší aj telefónu a dala som ich do ruksaku pod mojimi nohami. Už som sa nevedela dočkať nového života. Bola som pripravená na všetko. Na nový domov. Na novú školu. Na nových ľudí.
Ani som nezaregistrovala, že sme pristáli. Pristáli sme veľmi ľahko. Ako lietadlo úplne zastavilo tak som si zdvihla ruksak spod mojich nôh a postavila som sa aby som mohla vystúpiť z lietadla. Pomali sme vystúpili z lietadla. Vonku bolo o niečo chladnejšie než doma ale stále bolo vonku príjemne. Na letisku sme čakali na naše kufre. Onedlho som našla svoj kufor a tak isto aj mama. Mamina potom zavolala taxík aby nás zaviezol domov. Za chvíľu už náš taxík prišiel pred letisko a mamina zadala našu adresu. Cesta trvala dlhé tri a pol hodiny. Pred náš dom sme konečne dorazili okolo desiatej večer. Dom bol o trochu väčší než ten, ktorý sme mali doma. Mal peknú tehlovočervenú fasádu. Z prvého dojmu sa mi dom veľmi páčil. S kufrom som vošla do domu keď mamina odomkla vchodové dvere.
,,Asi si hneď pôjdem ľahnúť. Zajtra všetko vybalím. Svoju izbu si snáď pamätáš. Ukazovala som ti ju včera na fotke." Povedala vyčerpane mama. ,,Jasné mami. Tak prajem dobrú noc." Mamina mi už od vyčerpania ani neodpovedala a kráčala s kufrom do svojej izby. Ja som ešte ostala chvíľu stáť v predsieni a otvorila som si obrázok svojej izby na mobile.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
To zvládnem. Keď mama šla smerom do prava tak ja určite musím ísť doľava. Veď mi mamina ukazovala dom na fotkách. To určite zvládnem. Hovorila som si. A nemýlila som sa. Naozaj som mala ísť doľava. Izba vyzerala presne rovnako ako na obrázku. Dokonca som mala vlastnú kúpeľku. V kúpeľni som mala sprchovací kút a umývadlo nad ktorým viselo zrkadlo s poličkami na bokoch zrkadla. Ešte sa mi nechcelo spať tak som sa rozhodla, že si vybalím všetky veci. Spodné prádlo som si vyložila do komody a do skrine som si vybalila tričká ,nohavice, mikiny a ostatné oblečenie. Do sprchového kúta som si na poličky vybalila šampón, kondicionér a aj sprchový gél na telo. Na poličky po bokoch zrkadla som si vyložila taštičku s make-upom a ostatné hygienické veci. Zo skrine som si vyložila pyžamo a rozhodla som si dať sprchu po celom dni presedenom v lietadle a taxíku. Po sprche som si utrela do uteráka zvyšky vody na mojom tele a spravila som si turban z mojich mokrých vlasov. Obliekla som si svoje pyžamové rúžové kraťasy a rúžové pyžamové tričko. Potom som si vlasy vyslobodila z turbanu a učesala som si ich. Následne som s uterák zavesila na vešiak a šla som si po celom tom dni ľahnúť. Napojila som svoj skoro vybitý mobil na nabíjačku vedľa mojej postele, mobil som si položila na nočný stolík. Ľahla som si, zavrela oči. Keď som bola v polospánku tak sa mi zdalo, že som začula vytie vlka. Ale iba som si pomyslela, že sa mi to len zdá. A o pár sekúnd som zaspala.
Dúfam, že sa vám táto prvá časť páčila. Ak máte nejaké otázky, ktoré vám nie sú jasné tak sa kľudne pýtajte do komentárov. Ak sa vám táto časť páčila tak nezabudnite dať vote. Ďakujem za prečítanie.:)
