17.

32 4 0
                                    

Bolo ťažké sa učiť a nezaostávať pri tom všetkom čo sa mi dialo. Pernamentne som padal do bezvedomia, krútila sa mi hlava alebo ma bolela ruka tak, že som nemohol písať. Väčšinou som iba ležal na posteli a hľadel do bieleho stropu, z ktorého sa už pomaly začala šúpať omietka. Oči som mal opuchnuté od plakania. Kedy to skončí?

Connection - short story ✓Where stories live. Discover now